Televízia potešila i sklamala

Počet zobrazení: 3727


volby_ukrajina.jpg

V jedinom dni ma sledovanie televízie potešilo i sklamalo. Priaznivý dojem vo mne vyvolal taliansky dokument o Salvadorovi Allendem na STV2. Pri jeho sledovaní som si uvedomil dve veci. V krátkom zostrihu prejavu čílskeho prezidenta na Valnom zhromaždení OSN sme počuli varovania, že nadnárodné spoločnosti získavajú kontrolu nad štátmi a ich moc sa stáva nekontrolovateľnou. Aké aktuálne dnes po štyridsiatich rokoch! Ďalej som si uvedomil na príklade Čile, že spoločensko-politické prevraty v akejkoľvek krajine nemožno mechanicky vydávať za vyjadrenie vôle a voľby jej obyvateľov, pretože sú významne ovplyvňované (kedysi skôr skryto, dnes čoraz viac otvorene) finančne, ekonomicky, psychologicky a inak zo zahraničia.

To je aj príklad dnešnej krízy na Ukrajine, ktorej sa v deň tamojších parlamentných volieb venovali aj na STV1 a TA3. Okrem aktuálneho spravodajstva oba programy priniesli aj akýsi sumár udalostí u našich východných susedov od jesene po dnešok. Práve v tomto zhrnutí sa však dopustili niekoľkých nepresností resp. do komentára nezaradili niektoré podstatné fakty. Napríklad ani na jednom programe nespomenuli, že Janukovyčov odklon od EÚ bol motivovaný nielen politicky, ale predovšetkým podstatne výhodnejšou ruskou finančnou ponukou. Ďalej nepresne tvrdili, že Janukovyča odvolal parlament bez toho, že by sa spomenulo, že opozícia či skôr jej vojenské „úderky“ ho vyprovokovali k úteku, pričom došlo k porušeniu len pár hodín starej dohody podpísanej za účasti európskych politikov. Nepresné je tiež hovoriť o politikoch Majdanu ako o proreformných, keďže veľká časť z nich bola a je napojená na oligarchov, ibaže iných, než boli tí Janukovyčovi. Ťažko tiež prijať myšlienku, že terajšie voľby boli úplne v poriadku, pričom nemám na mysli nejaké falšovanie výsledkov, ale atmosféru v krajine. Ako sa človek môže slobodne rozhodnúť pri masovej psychóze, v ktorej stranu, ktorá presadzuje mierové riešenie s východnými povstalcami, vyhodia z parlamentu a v ktorej politici, ktorí sa luze nepáčia, končia v smetných košoch. Taktiež sa mi zdá, že na základe nízkych volebných výsledkov ultranacionalistov resp. profašistov (ich výbornú definíciu podal na internetovom portáli Slovo odporúčaný článok amerického profesora Golsteina), nemožno hovoriť, že „fašizácia“ bojovníkov Majdanu je dielom ruskej propagandy. Radikáli nikdy neobľubovali voľby, veď táto demokratická inštitúcia im je cudzia a nepatrí k ich bojovému arzenálu. Napokon ani Janukovyča (s ktorým nijako nesympatizujem) nevyhnali z Kyjeva Kličko, Jaceňuk a opoziční politici, ale radikálni demonštranti a ostrostrelci. Pripadá mi smiešne, ak sa boj proti korupcii stotožňuje s bojom proti „promoskovskému“ režimu, akoby systém oligarchov nevznikol a nefungoval za Kučmu, Juščenka a Tymošenkovej.

Pravda, sem tam sa aj v našich televíziách, rozhlase či tlači objavia aj objektívnejšie komentáre, no človek, ktorý chce získať reálnejší pohľad, než je strašenie, že Rusko sa chystá napadnúť pobaltské štáty, Poľsko atď, by si mal prečítať aj zahraničné úvahy (vrátane amerických), ktoré situáciu vidia inak. Ibaže sa k nim dá dostať ťažšie, než k unisono „proeurópskym“ úvahám. Ak by sme chceli byť dôsledne demokratickí, potom by sme mali priznať aj právo ruským štátnikom zúčastňovať sa protivládnych demonštrácií po celej Európskej únii a považovať to za čosi úplne normálne, ako prejav „slobody a demokracie“ či súčasť „voľného pohybu osôb a tovarov.

Foto: Zdroj Pervyj kanal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984