Takýto chcem socializmus!

Počet zobrazení: 7071


l._blaha_knihy.jpg

aktuality.sk - Komentár Ľuboša Blahu, poslanca NR SR za Smer-SD

Premiér Robert Fico na sneme Smeru-SD ohlásil jasný posun doľava: zvýšenie minimálnej mzdy, posilnenie kapacít škôlok a jaslí, zavedenie minimálneho dôchodku, zvýšenie príspevku pre dôchodcov, zníženie cien plynu a viacero ďalších významných sociálnych opatrení.
Som rád, že po dvoch rokoch konsolidácie vláda posilní sociálny rozmer. Viem si predstaviť aj ďalšie kroky, napríklad podporu takzvanej ekonomickej demokracie. To znamená, aby ľudia mohli demokraticky rozhodovať o podnikoch, v ktorých pracujú. V praxi ide o princíp družstevného vlastníctva.

Moderné družstvá: ani kolchozy, ani JRD

Už niekoľko rokov sa na Slovensku snažím popularizovať myšlienky takzvanej ekonomickej demokracie (tak sa tomu hovorí vo filozofii), resp. sociálnej ekonomiky (tak tomu hovorí Európska únia). Napísal som o tom niekoľko kníh, štúdií, hovorím o družstvách v médiách, v parlamente.

Ľudia na Slovensku však majú stále veľké predsudky: družstvá si spájajú iba s kolektivistickými poľnohospodárskymi farmami, prípadne s bývalým režimom. Prvé, čo im napadne, sú kolchozy v ZSSR alebo naše jednotné roľnícke družstvá, JRD.

Pritom, najúspešnejšie moderné družstvá (kooperatívy) v Európe sú výrobné, priemyselné podniky, banky, obchodné siete, poisťovne či vzdelávacie inštitúcie. Výrobné družstvá ponúkajú sofistikované priemyselné produkty, inovatívne riešenia, špičkové výrobky. Patria v Európe medzi najúspešnejšie firmy v sektore malých a stredných podnikov.

Alternatíva nenásytným súkromným korporáciám

Podstata družstiev je v tom, že nejde o súkromné kapitalistické akciovky. Naopak, ide o určitú formu kolektívneho vlastníctva: družstevné podniky totiž môžu vlastniť iba ich zamestnanci, nikto iný. Družstvá preto charakterizuje demokratické rozhodovanie (rozhodujú zamestnanci), rovnomerné rozdelenie ziskov (najvyššie platy v najúspešnejších európskych družstvách nemôžu presiahnuť napríklad šesťnásobok najnižších platov) a vzájomná sociálna ochrana (ak napríklad musí dôjsť k prepusteniu zamestnanca, hľadá sa mu náhradná práca v inom družstve).

Napriek svojej solidárnej podstate družstvá v Európe úspešne napredujú: ponúkajú stabilnejšie zamestnanie, inovatívnejších a angažovanejších zamestnancov a efektívnejšie a transparentnejšie hospodárenie. Na jednej strane teda ponúkajú sociálnu spravodlivosť a demokraciu, na druhej strane hospodársky rast a efektivitu.

Na západe to funguje!

Európska únia uvádza družstevnú (kooperatívnu) ekonomiku pod oficiálnym názvom sociálna ekonomika, resp. sociálne podnikanie. Európska komisia tento druh ekonomiky výrazne propaguje najmä od vypuknutia krízy. Ukazuje sa, že sociálna ekonomika je voči kríze ďaleko odolnejšia.

Nemecko je dnes ekonomickou veľmocou najmä kvôli družstevným bankám a stredne veľkým kooperatívnym podnikom. Vo Francúzsku či v Taliansku je sociálna ekonomika silno rozšírená a úverové družstvá či tzv. etické banky zachránili viacero menších podnikov. Ak do sociálnej ekonomiky zaradíme aj činnosť občianskych združení, lídrom v tejto oblasti sú škandinávske štáty.

Podľa európskych štatistík je z hľadiska sociálnej ekonomiky, do ktorej sa radia najmä družstvá, sociálne podniky a neziskovky, najúspešnejšie Švédsko či Nórsko, na chvoste sú pobaltské štáty, Rumunsko a Slovensko.

Paradoxne, prvé úverové družstvo na európskom kontinente vzniklo práve u nás, založil ho v roku 1845 Samuel Jurkovič, v Sobotišti. Od roku 1989 žiaľ družstvá na Slovensku schytávali jednu ranu za druhou. Je najvyšší čas zmeniť filozofiu a začať im pomáhať. Môžeme tak naštartovať trvalo udržateľný a inkluzívny rast.

Kresťanstvo môže byť aj progresívne

V súčasnosti sa družstvám darí ďaleko lepšie na západe, než na východe Európy. Prednedávnom som sa vrátil zo Španielska, kde som navštívil baskické mestečko Mondragon, v ktorom sa nachádza najslávnejšie, najväčšie a najúspešnejšie družstvo v Európe: Modragonská družstevná korporácia (MCC).

Na vlastné oči som videl, ako tam fungujú a môžem povedať jedno: videl som budúcnosť.
Sociálna ekonomika je v Baskicku tradičnou formou podnikania, začala dominovať po druhej svetovej vojne najmä vďaka kresťanskej sociálnej doktríne.

V týchto končinách totiž pre katolíckych kňazov nie je témou číslo jeden ultrakonzervativizmus a odpor k sexuálnym menšinám, ale naopak, venujú sa sociálnej pomoci tým najchudobnejším a podpore družstiev. Nie ako na Slovensku... Budíček, velebnosti!

Mondragon expanduje do Číny, Brazílie, pôsobí aj v USA či Mexiku. Napriek určitým ťažkostiam, spôsobených krízou, naďalej patrí k najúspešnejším podnikom v Španielsku. Dve mondragonské družstvá podnikajú aj u nás, v Žiari nad Hronom a v Nových Zámkoch vyrábajú prevodovky do aut a iné priemyselné komponenty.

Nič pre tyranov ani ovce

Sociálna ekonomika nie je pre každého. Manažérom v družstve nemôže byť sociopatický tyran, ktorý chce len rozkazovať svojim podriadeným a arogantne ignorovať ich potreby. Musí to byť prirodzený líder, ktorý hľadá tímové riešenia. Na druhej strane, zamestnanci (vlastníci) družstva nemôžu byť submisívne ovce, ktoré sa starajú len o svoju kariéru a plat, ale musia chcieť participovať, niesť zodpovednosť a pomáhať družstvu.
Hoci družstvá v Európe expandujú a dosahujú veľké zisky, ich hlavnou úlohou je dôstojná práca a sociálna ochrana pre svojich členov.

Dnes je ich v Európskej únii okolo 160 tisíc, dávajú prácu 5,5 miliónom ľudí a tvoria významnú zložku ekonomiky. Obrovský nárast zaznamenali aj v Latinskej Amerike, najmä v Argentíne a Venezuele.

Bez priepastných príjmových nerovností

Rozdiel medzi platom top manažérov a najnižšie zarábajúcich robotníkov nemôže v Mondragone presiahnuť pomer 1:6, pričom sú družstvá, ktoré dodržiavajú pomer 1:3. Nie sú tam priepastné príjmové rozdiely a nikto ani nemôže byť vylúčený z rozhodovania. Platí tam princíp „jeden človek, jeden hlas“. Rozhoduje sa teda demokraticky, nie podľa kapitálového podielu. Ľudia si volia manažérov, ktorých môžu kedykoľvek odvolať.

V celej korporácii vládne duch spolupráce a solidarity. Družstvá si navzájom pomáhajú, vytvárajú spoločné sociálne programy a fondy. Skrátka, ľudia sú si tam rovní. Videl som to na vlastné oči, keď sme prechádzali po jednej mondragonskej fabrike a okolo nás išiel v skupinke robotníkov vysmiaty mladík v montérkach a tričku. Keď ma s týmto napohľad skromným a srdečným robotníkom zoznámili, bol som milo prekvapený: bol to prezident celej firmy, celého družstva. Najvyšší šéf.

Proti diktatúram na pracovisku

Myšlienka družstiev je postavená na demokracii. V politologickej literatúre sa tomu hovorí ekonomická demokracia, pretože ide o demokratické rozhodovanie zamestnancov vo vnútri podnikov, vo výrobe, v ekonomike. Túto formu demokracie dlhodobo obhajujú najslávnejší americkí politológovia, napríklad Michael Walzer či Robert Dahl.

Ak je správna politická demokracia, podľa nich je nevyhnutne správna aj ekonomická demokracia. Pokiaľ ľudia demokraticky rozhodujú o štáte, majú demokraticky rozhodovať aj o ekonomike.

Ekonomická demokracia inšpirovala aj moderných marxistov, napríklad americký ekonóm David Schweickart postavil svoj antikapitalistický model práve na družstvách. Systém, ktorý Schweickart navrhuje zriadiť, sa vyznačuje štandardným trhom tovarov a služieb; družstevnými firmami, ktoré riadia zamestnanci; a spoločenskou kontrolou investícií. Inými slovami, trhový socializmus. Dobré, nie?

Čo príde po kapitalizme?

Podstatou sociálnej ekonomiky je fakt, že demokracia sa nemôže zastaviť pred bránami firiem. Nemožno mať v štáte demokraciu a v podnikoch totalitnú diktatúru. Preto je družstevný princíp omnoho demokratickejší a sociálne spravodlivejší než kapitalistické súkromné vlastníctvo. 

Som presvedčený, že kapitalizmus odporuje sociálnej spravodlivosti, demokracii a ochrane životného prostredia. Dlhodobo je neudržateľný, pretože vďaka nemu neúmerne bohatne hŕstka ľudí, zväčša tých najbezohľadnejších, zatiaľ čo životné šance drvivej väčšiny dobrých a pracovitých ľudí sú systematicky podkopávané.

Skôr či neskôr kapitalizmus skončí. Nebudem za ním trúchliť. Treba hľadať spravodlivejšie alternatívy. Sociálna ekonomika je jednou z tých najsľubnejších. V Európe dostala zelenú. Dajme jej šancu aj na Slovensku!

Zdroj: aktuality.sk, 3. 7. 2014

SÚVISIACE:
Roman Michelko: Mondragónska alternatíva
V časech krize se družstva ukázala oproti konvenčním podnikům odolnější
Samuel Jurkovič
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
07. júl 2014, 14:54

ad". Dajme jej šancu aj na Slovensku!"

Ľuboš, ako keby nám niekto musel "dávať šancu!" Máš to ako poslanec Smeru SD plne v rukách a v zákonodarnej iniciatíve, veď som Ťa volil v marci 2010 a mali sme spolu besedu v Petržalke na Smere SD 5. Pamätáš?

Lenže - ??? je pekné písať články, to robím aj ja. Ale nesedím v poslaneckej lavici, takže nemám šancu zvolať si aktív ľudí, ktorí sa zaoberajú ekonomikou, právom, organizovaním výroby, ktorí majú Schweickarta preštudovaného a ktorí Vás, členov Smeru SD, už tretí rok vyzývajú:Poďme niečo robiť!!!

...a nič...

Po prvé: Ani v tom tak vychvaľovanom "balíčku" niet nijakej podpory družstvám na základe "mondragonského" typu, teda zamestnaneckým samosprávam.

 Kým už sa podporujú domáce podnikateľské zámery (chvalabohu), nedošlo mi do uší (možno nie som informovaný), že by vláda podporila tvorbu (zakladanie) zamestnaneckých samospráv v okresoch s vysokou nezamestnanosťou.

A napríklad taký teraz skrachovaný podnik na produkciu vajec v Stredných Plachtinciach, Begokon, ktorý je podľa názvu "družstvo" aj keď je založený akciovou spoločnosťou HrKo a.s. a nachádza sa v konkurznej správe, ktorý práve vraj prepúšťa 300 zamestnancov a "daňová kobra" tam má prácu s majiteľmi, ktorí rozhodne asi nectili zásadu zamestnaneckej samosprávy, takýto podnik v právnej úprave DRUŽSTVO by mohol byť prvou lastovičkou, kde by vláda na základe Tvojej iniciatívy zákonodarcu mohla zasiahnuť a rozhodnúť: ok, pomôžeme družstvu, ak sa zamestnanci (a aj tí už vyhodení) stanú právoplatnými členmi družstva, ak to bude samospráva družstva s členstvom 1 člen = 1 hlas v samospráve, ak sa zaviažu na´dalej rozvíjať výrobu vajec a udržať zmaestnanecké miesta...

Ak nie je jasné, čo to obnáša, stretnime sa....

V podstate totiž ani jedno družstvo na Slovensku už nie je typom zamestnaneckej samosprávy, pretože je u nás narušený princíp zamestnaneckej samosprávy (1 člen = 1 hlas) a nescudziteľnosť, teda nepredajnosť členského podielu. Takto v každom družstve (sú výnimky, ktoré prei ch dobro radšej utajíme) niekto alebo niekoľkí "pozbierajú, poskupujú", členské podiely a majú z toho tichu kapitálovú spoločnosť, takú istú ako s.r.o. či a.s. , komanditnú spol. alebo v.o.s.

Malá právna úprava - napríklad i v tom, že družstevné podiely nebudú scudziteľné - a môžeme sa stať svedkami obrodenia slovenského družstevníctva nielen na pôde, ale aj v službách a v priemysle. Takto si starkí od roku 1993 iba doma schovávajú podielové listy ako dedičstvo, ktoré raz "výhodne" ich vnuci predajú cudzím inverstorom (rovnako ako naše kupónové akcie v 90-rokoch) a poľnohospodárstvo pomaly a potichu zaniká, pretože iba výnimočne sa stávajú majiteľmi väčšiny podieloch oddaní a schopní predsedovia.

Nie ja, mnohí na Kluboch NS by o tom vedeli predsa hovoriť.

Takže, prijmi hodenú rukavicu z praxe - urobme tú zákonodarnú iniciatívu  a skúsme pomôcť nielen tomu jednému družstvu, ale mnohým ....

som tu, v Bratislave, netreba chodiť na skusy do Mondragonu.... a je tu štáb ľudí, čo pomôžu.

 

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
07. júl 2014, 15:07

ad: "Ľudia na Slovensku však majú stále veľké predsudky: družstvá si spájajú iba s kolektivistickými poľnohospodárskymi farmami, prípadne s bývalým režimom"

- to snáď nie? Skutočne to bol prieskum na dedine? Alebo sa to tára takto po poslaneckých kuloároch medzi nie vždy ľavicovými poslancami a verchuškou?

Lebo dnes majú mnohí - premnohí skúsenosť s družstvom podstatne odlišnú - čo ja viem, možno HORŠIU. V rámci legislatívnej úpravy bol schválený Zákon 42/1992 (transformačný), ktorý zaviedol osobitný druh obchodovateľných cenných papierov - tzv. družstevných podielnických listov. Ako uvádza právnik Imrich Juhár z našej skupiny k modelovaniu ekonomickej demokracie v knihe "Ekonomická demokracia  dnes - od teórie k praxi" - zborník P.Dinuš - K.Šabíková, vyd. Veda, UPV SAV, 2013, tým sa umožnil zásah do právnej formy družstva, ako ju upravuje Obchodný zákonník. "Transformované" družstvá prakticky prestali byť družstvami  a ich majetková forma nie je zlučiteľná s princípmi zamestnaneckej samosprávy podľa ekonomickej demokracie.

Ľuboš, toto je prvá vec, ktorú treba napraviť. Je mi jasné, že "mlieko je rozliate a skyslo", takže vtedajší rozpustení družstevníci ozaj dnes niekde v šuflíkoch sporia pre vnukov tie cenné (pričasto bezcenné) podielové listy pre svojich vnukov a mnohé družstvá majú dnes správne "kapitalistické" manažmenty, kde vládne jeden, alebo skupina podnikateľov, vôbec nepoukazujem na družstvo Begokon, to má problémy s daniarmi a nie so mnou....

Lenže treba napraviť túto nehoráznosť, aby bolo možné, že dnes na dedine, kde niet práce, si bývalí družstevníci i mladí nezamestnaní jednoducho dajú dokopy ladom ležiace pôdy a budovy, nakúpia osivá, štepy, rodičovský materiál, a začnú zamestnávať sami seba v družstve, prirodzene so štátnou podporou ... takto nejako predsa i tie družstvá v Mondragone pred 50 rokmi začínali....

čakám...  

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
07. júl 2014, 15:20

...doplnenie:

ten transformačný zákon s povinnosťou premeniť JDR na podielové družstvá spôsobil, že v priebehu dvoch dekád vlastne zaniklo rozvinuté slovenské poľnohospodárstvo. Členské podiely "sa skapitlaizovali", na základe čoho došlo k mnohým zadĺženiam a krachom i rozpredajom družstiev. Zanikli stovky, možno tisíce družstiev, iste, vznikli golfové ihriská ( ako to chcelo KDH) i rodinné farmy, na ktorých vnuci odmietajú hrdlačiť. Veľké podinky pomenované ako "družstvá" sú dnes plne kapitálové podinky s definovanou vlastníckou štruktúrou skutočných kapitalistov a zamestnanci sú tam držaní nakrátko. Sk sú. Pretože to uvoľňovanie pracovných síl v 90.rokoch až dodnes sa týka aj poľnohospodárstva. Bolo obrovské. A prepúšťa sa stále....

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#4
Peter Zajac-Vanka
07. júl 2014, 16:23

...oprava: volil som Ťa v marci 2012, škriatok zasiahol....

Obrázok používateľa Palo
#5
Pavel Novota
08. júl 2014, 22:19

Pán Bláha,  a toto ako marxista, podľa Vašich článkov myslím, že za takého sa považujete, myslíte ozaj vážne ? Toto by mala byť cesta ako dosiahnuť beztriednu spoločnosť? Myslím si totiž, že len beztriedna spoločnosť môže dosiahnuť sociálnej spravodlivosti. Obávam sa, že ( aby som sa držal Marxa) vlastníci výrobných prostriedkov nebudú súhlasiť, aby prišli o svoje akcie a ich hlas bol rovný hlasu zamestnanca. Aspoň dobrovoľne určite nie. 

Aj keď kapitalizmus od doby Marxa sa vyvinul do dnešnej, podľa Lenina, imperiálnej formy svoje základné antagonistické vzťahy ako ich už popísal Marx si stále zachováva. Preto si myslím, že aj východisko ako zmietnúť kapitalizmus zo sveta ostáva spôsob, ktorý podal  Marx v "Komunistickom manifeste". A nemusí to byť krvavá revolúcia, aj parlamentnou cestou sa to dá - historicky Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu 1948, ktoré je síce dnes označované ako "komunistický puč", je príkladom prevzatia moci bez jedinej obete na ľudskom živote. Podmienkou je aby postavenie pracujúceho ľudu ( všetci čo idú dnes na trh so svojou pracovnou silou ) boli vyrovnané s tými čo dnes vlastnia pracovné prostriedky, teda spoločenské vlastníctvo - štát a hodi aj družstevná forma Mandragonského družstva. Nevylučuje sa ani podnikanie formou živnosti.

Poznamka k Marxovi : Myslím si, že kto uznáva Marxa musí ho uznávať celého - "Kapitál" ako analýzu kapitalistickej spoločnosti a "Komunistický manifest" ako cestu z kapitalistickej spoločnosti von. Že kapitalizmus je agresívny systém a pre ľudstvo nebezpečný sme sa už historicky mohli presvedčiť a ostáva hrozbou pre ľudstvo aj dnes, vzhľadom na potenciu ničivých prostriedkov existenčnou hrozbou.

Obrázok používateľa Anton Novotný
#6
Anton Novotný
10. júl 2014, 09:40

Milí súdruhovia,

čo Vám bráni vysúkať si rukávy a založiť si napr. výrobné družstvo? Prijať stanovy, kde budú zakotvené Vaše vysnívané princípy?

... jaaaj, ešte nemáte legislatívne nachystaný štátny cecok, ako naznačil Peter Zajac-Vanka: " ... a začnú zamestnávať sami seba v družstve, prirodzene so štátnou podporou ... "

Beda krajine, v ktorej ľudia (a podnikateľská sféra zvlášť) pokladajú štátnu podporu za prirodzenú.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#7
Peter Zajac-Vanka
10. júl 2014, 16:30

Anton, máte pravdu - stále sa pýtam, čo bráni piatim nezamestnaným nájsť si lúku, poorať ju, nasiať napríklad mak, strážiť lúku a polievať a potom napríklad predať mak do Slovakofarmy - dnes Zentivy.

Je to tak jednoduché - a nefunguje to! Prečo?

1. Dvadsaťpäť rokov trvajúce vymývanie mozgu "družstvom ako kolchozom" kde sa bude robiť "na štátne" a kde nik nepracuje a "každý kradne" .... stačí, v čom je problém najmä u mladých? Tento názor sa zažral presne tak do našich duší, ako fámy o "zlom socializme" a o "komunizme" ktorý nás ničil...

2. Fáma, že družstvo, to je slama a smrad z prasačincov, prípadne húkanie dobytka...

3. Fáma, že družstvá sú prežitkom a vraj nik na nich nezarobil...a zabudlo sa, ako sa z prosperujúcich JRD každoročne organizovali zájazdy nielen na Balaton a na RUjanu, ale i k moru a na výlety do opačných koncov republiky, zabudlo sa, že boli družstevné vývarovne (ako chýbajú dnešným penzistom po dedinách!), že boli z peňazí stavané kultúrne domy i športové ihriská a plavárne, atď atď.

Veľmi veľa osvety a vysvetľovania to bude teraz chcieť...

A pritom družstvo vôbec nie je o tom, čo som tu hore spomenul.

Pokračovať budem zvlášť vo svojom diskusnom príspevku...

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#8
Peter Zajac-Vanka
10. júl 2014, 17:12

PODSTATA DRUŽSTVA AKO ORGANIZAČNEJ VÝROBNEJ JEDNOTKY pri prechode z kapitalizmu na socializmus

Pekne síce Ľuboš Blaha sníva o takom socializme, ktorý chce, ale k tomu treba nielen to organizačné úsilie a "partu chlapov", ale i právnu a finančnú podporu.

Preto je potrebné povedať si PODSTATU, v ktorej by družstvo bolo skutočne "socialistickým výrobným spoločenstvom":

1. ZAMESTNANECKÁ SAMOSPRÁVA - čo znamená, že každý zamestnanec je zároveň spolumajiteľom družstva a že všetci majú rovnaký podiel majetku a rozdeľujú si hospodársky výsledok (teda zisk ale i stratu) rovnakým dielom.

To potom znamená, že jeden zamestnanec má jeden členský podiel v družstve. Nemôžu ho "skladať" dohromady a "prevýšiť" podiel nejakej "opozičnej kliky" a nemôžu ho ani predať, ak sa chcú zbaviť záťaže alebo odísť. Členský podiel zanikne vyrovnaním sa - nič iné sa nestane.

To však neznamená, že "o všetkom rozhodujú všetci" - ako tu vtipne na webke noveselovo bolo zavesené ako "citát" týždňa.

Naopak, členská základňa si volí svoje predstavenstvo družstva a formálne sa jeden člen stáva predsedom družstva. Pozor, takisto bude mať iba jeden členský podiel, aj keď bude predsedom. Ale bude zastupovať družstvo navonok, bude viesť schôdze a pri jeho schopnosti organizovať a riadiť by mal mať manažérsku funkciu predsedu ako riaditeľa. Členská schôdza nielenže tak ako to býva na vylných zhromaždeniach akcionárov bude mať možnosť počuť a schvaľovať Správu o hospodárení a Správu o stave majetku, ale bude mať právo i odsúhlasiť Návrhy na ďalší rozvoj, Projekty pre rozvoj, Plán hospodárenia na ďalší rok alebo budúce obdobie, povedzme i Strategické plány rozvoja výroby, stratégiu predaja, atď.

Kto tieto materiály pripraví? No, ak družstvo nebude mať medzi sebou schopných organizátorov a povedzme odborníkov, asi si to bude musieť ozaj "kúpiť" od najatých zaplatených odborníkov. Ale predpokladám, že na Slovensku je dosť ľudí, ktorí aj ako administratívni pracovníci, právnici, ekonómovia, účtovníci, obchodníci, technici, budú chcieť byť členmi družstva, nech sa zaoberá čímkoľvek. Títo ľudia tvoria "štáb", nechcem hovoriť "vedenie" i keď ozaj budú viesť evidenciu a administratívu družstva. Budú podliehať predsedovi, respektíve členská schôdza si zvolí spomedzi seba podpredsedov, ktorí budú viesť danú oblasť - teda financie, obchod, výrobu, nákupy, atď.

Hovoríte si, že "...a ostatní vo výrobe budú na nich robiť!" - čo je typická námietka neinformovaných ľudí, ktorí nechápu, že všetci sú platení z rovnakých financií družstva a celé družstvo bez ohľadu na to, či je organizované ako výrobné v poľnohospodárskej výrobe či v priemysle, či v stavebníctve, alebo ako družstvo stavebné či komunálne ( v službách, ale napr. i v pohostinstve a turistickom priemysle), takže celé družstvo je modernou organizáciou rozčlenenou na jednotlivé oddelenia a úseky a základom je deľbá práce, lebo niekto je účtovníkom a nerozumie agrotermínom na siatie, iný je obchodníkom ale nerozumie chovaniu dobytka, niekto je výrorným technikom ale nevie administratívu, niekto rozumie včelám ale nevie stavať, niekto vie rúbať drevo ale nevie zhotovovať nábytok, atď...

Takže z toho vyplýva druhý bod podstaty družstva:

2. DEĹBA PRÁCE:

- družstvo je organizované tak ako všetky iné organizácie do úsekov podľa jednotlivých činností, je tu výroba, je tu zásobovanie, je tu technický úsek, je tu obchodný úsek, aj administratíva - a zamestnanci v jednotlivých úsekoch nedostávajú plat rovnaký - líšia sa podľa dohodnutých pravdepodobne v spoločnosti všeobecne platných výšok platu, k tomu sú dobré staré známe platové tarifné triedy a jednotlivé platové výmery.

ROZDIEL JE V PREROZDEĽOVANÍ HOSPODÁRSKEHO VÝSLEDKU - teda zisku

Pretože nie samovoľne autoritársky predseda družstva či jeho sekretárka, ale členská schôdza zadefinuje nejaký kľúč k vyplateniu celoročnej odmeny zo zisku. Takisto až členská schôdza tak ako v prípade valného zhromaždenia akciovej spoločnosti rozhodne o tom, čo sa spraví so ziskom po ročnom zúčtovaní.

To znamená, že až tu sa prejaví zamestnanecká samospráva naplno - pri rozhodnutí, koľko sa rozdelí zo zisku do výplat a koľko sa dá do ďalšieho investovania na zabezpečenie chodu družstva.

Tu bude ten "zázrak", že zamestnanci si sami určia, ako "tučnú" budú mať peňaženku a žiadny zahraničný investor ani súkromný vlastník si "neodleje" zisky preč s tým, že sa "nepodelí" so zamestnancom o prerozdelenie hospodárskeho výsledku.

Prirodzene, že bude obrovský boj o to, ako určiť výšku odmien, aby sa družstvo samo "nevytunelovalo" prípadne tým, že pozabudne investovať peniaze naspäť do hospodárskej činnosti... ak sa tak nemúdro stane, družstvo sa zničí samo.

3. SPOLOČENSKÁ SPOTREBA - tretí rozhodujúci odlišný prvok družstva:

Nezabúdajme, že družstvo je definované okrem iného i v súčasnom Obchodnom zákonníku ako "na zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych a iných potrieb svojich členov", teda nemusí si celý hospodársky výsledok dať vyplatiť, ale i dnes v dobe trhovej ekonomiky bude významné zabezpečiť si rôzne sociálne služby svojpomocne a z hospodárskeho výsledku - to je tá spoločenská spotreba:

už som to objasňoval inde: ak dnes zvýšenie odmeny v mzde znamená i zvýšenie dane a odvodov zamestnanca, v rukách družstva je časť odmien združiť v družstevnom fonde, ktorý povedzme vytvorí stravovaciu jednotku, možno škôlku, možno jasle, možno ambulanciu a zaplatí lekára, možno rekreačné centrum, prečo nie? Veď ide o to zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych a iných potrieb svojich členov a je to priam opak toho, čo robia kapitalistické podniky - vyhádzali všetky sociálne náklady preč s tým, že nech si ich ľudia "kúpia na ulici" a medzitým došlo k absolútnemu zdraženiu všetkých tých služieb - družstvu to nik nemôže zakázať.

Takže toto je tá podstata iného podniku ako kapitalistického - a napriek tomu, ani tu "o všetkom nemôžu rozhodovať všetci" a najmä nie v každodennom pracovnom živote, aj tu platí vzťah nadriadených a podriadených, aj tu (a ešte viac) platí tvrdá pracovná disciplína a od istého momentu ( spravidla po prvom roku, ak sa vytvorí dobrý hospodársky výsledok a je čo prerozdeľovať) sa vytvorí i dôvera a hrdosť k príslušnosti k družstvu.

Tak čo, ideme založiť také družstvo?

 

 

Obrázok používateľa Anton Novotný
#9
Anton Novotný
11. júl 2014, 10:03

pre Petra:

" ...stále sa pýtam, čo bráni piatim nezamestnaným nájsť si lúku, poorať ju, nasiať napríklad mak, strážiť lúku a polievať a potom napríklad predať mak do Slovakofarmy... "

Prezradím Vám, čo im v tom bráni. SOCIÁLNY ŠTÁT. Štát, ktorý tvrdí, že každý má PRÁVO na dôstojný život. Prečo by sa teda nezamestnaný únúval pracovať, či dokonca podnikať?

Pár poznámok:

1. Neviem prečo stále spájate pojem "družstvo" s poľnohospodárstvom. Ja to vnímam ako jednu z foriem obchodnej spoločnosti. A je úplne jedno, v akom segmente hospodárstva podniká. Z môjho pohľadu teda Vaším trom argumentom (z prvej reakcie na mňa) vypadávajú zuby.

2. Nechápem prečo spolu so súdruhom Blahom vykopávate otvorené dvere. Sám ste uznal, že problém je v nezáujme ľudí, v slabej osvete.... Skôr to teda vidím tak, že cez tie dvere nemá kto prejsť.

Želám všetkým pekný deň.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#10
Peter Zajac-Vanka
11. júl 2014, 13:47

Anton, a potom mi "šéfredaktor" webstránky vyčíta, že nemám dobrú komunikáciu a že píšem kritické diskusné príspevky, ktoré vraj autorov článkov "bolia"...:)

teraz to "zabolelo" mňa, lebo ste ma spojili pri tých troch všeobecne rozšírených argumentoch "proti družstvu" ako autora tých argumentov, čo popieram...:)

...ale aspoň sa zhodneme v tom, že tie všeobecné fámy sú blbosťou, žiaľ, nie sú tak bezzubé ako hovoríte, pretože po dosť dlhom prieskume som musel tak vedecko-výskumne skonštatovať, že družstvá u nás sa nezakladajú i keď je k tomu v Obchodnom zákonníku skutočne vytvorený legislatívny priestor a ak sa akladajú, nemajú nič spoločné s družstvom ako rovnoprávnym členstvom v ňom pracujúcich ľudí, ale ozaj sú to iba "obchodné spoločnosti" s jasne definovaným majiteľom, ktorý má vždy ako vlastník najväčší podiel a svojich zamestnancov buď formálne alebo vôbec neberie ako partnerov v podnikaní a v prípade problému ich "bezproblémovo" prepustí...inak, takýto typ správania sa " v družstve" som zažil ešte v roku 1990 i ja sám ako člen družstva a bol som rád (pre mafiánske praktiky onoho majiteľa) že som odišiel so zdravou kožou...

Tá moja provokačná poznámka k tomu, že "päť nezamestnaných sa rozhodne..." a prečo to nerobia :

- absolútne nemáte "naštudovanú" problematiku zakladania organizácie, iba preto zas tak pravicovo-politicky pindáte na "blaho sociálneho štátu" a tak akurát prispievate k všeobecne rozšírenej demagógii, že tí "hajzli" nezamestnaní si za to môžu sami, lebo...

zabúdate, že v prípade prepustenia dostávate z Úradu práce iba podporu a to prvých 6 mesiacov, potom už ste dlhodobo nezamestnaní a ak ste to nezažili, ani si to neželajte zažiť... iné je, že sú sociálne skupiny (ako tu píše v blogu pán Novosád), ktoré nikdy nepracovali a stačí im žiť z dávok v hmotnej núdzi, alebo poberajú sociálne dávky, lenže tie sa nikdy do žiadneho organizovania práce nepohrnú ak vedia, že budú musieť pracovať - a založenie a rozvinutie družstva ako formy zamestnaneckej samosprávy si vyžaduje "celého človeka" ktorý nebude iba "zamestnaný" ale bude i partner a podnikateľ "na svojom", takže títo sociálne neprispôsobiví jedinci, o ktorých sme asi obaja hovorili, budú vždy tvoriť skôr námezdnú pracovnú silu ako plnohodnotných partnerov v zamestnaneckej samospráve.

Nevylučujem, že by sa projekty družstevnej výroby a pracovísk určite dali risknúť a boli by úspešné,

lenže zatiaľ sa ani žiadny krátkodobo nezamestnaný či ešte pri sile a zdraví existujúci dôchodca nedali cestou založenia družstva - tu je ten problém organizátora zakopaný - toto asi bude musieť iniciovať spoločenská organizácia verejnej či štátnej správy....

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#11
Peter Zajac-Vanka
11. júl 2014, 13:50

ozaj, a čo ten BEGOKON v.d.o.s.? Čo to je za družstvo a ako dopadlo? Jediná správička v HN a už je o tom všeobecné ticho... oligarchovia i  u nás pracujú ako na Ukrajine?...

Obrázok používateľa Anton Novotný
#12
Anton Novotný
11. júl 2014, 14:41

Máte pravdu, Peter.

Nemám skúsenosti so zakladaním družstva. Pracujem ako SZČO v slobodnom povolaní. Nepoznám Begokon. Ale hlavne nerozumiem tejto diskusii. Čo to vlastne pán poslanec Blaha chce a od koho?

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#13
Peter Zajac-Vanka
11. júl 2014, 16:16

Anton, máte pravdu, cez tie "otvorené dvere" pre založenie družstva akosi nemá kto prejsť. Všetci ľavicovo cítiaci podnikatelia sa vrhli na zarábanie v eseróčkach a akciovkách, že sú i družstevní podnikatelia, to sme si objasnili, chláviť ich možno aspoň za to, že ešte bojujú na fronte poľnohospodárskej výroby...

Teraz som vypátral, ako je to tu s článkom: Poslanec Blaha ho sem ani len nedal. Toto je pôvodne článok uverejnený v aktuálne.sk tuším z 2. alebo 3.júla ku Medzinárodnému družstevníckemu dňu... a nechcite radšej čítať tie diskusné nadávky "spod podlahy" pod článkom tamtiež...:)

My sme tu ešte slušní a inteligentne polemizujeme, ťažko povedať, čo si od tohto článku tu na webe slova sľuboval šéfredaktor webu.

Ale splnili sme mu jedno: pomerne slušných 11 príspevkov k diskusii by tento článok na www.aktualne.sk nikdy dostať nemohol a Ľuboš si asi užíva "zaslúženú poslaneckú dovolenku", zatiaľ čo Vy ste živnostník bez nároku na oddych a ja mám "dovolenku" už pol roka od Úradu práce - a neplatenú, keďže som bol živnostník...

Nebojte, vstanú azda noví bojovníci...:)

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984