Reklama
Reklama

Také malé jubileum

Pred 25 rokmi vznikla SDĽ
Počet zobrazení: 5974

Zrejme si na toto výročie nespomenú naše médiá, ani terajší politici. Myslím si však, že práve Slovo je tým najvhodnejším médiom, kde by sa malo toto výročie nielen spomenúť, ale aj zamyslieť sa nad novodobou púťou slovenskej ľavice. Bolo to práve Nové slovo, ktoré stálo pred 25 rokmi pri vzniku novej modernej ľavicovej demokratickej strany, Strany Demokratickej Ľavice. Bolo to Nové slovo, ktoré umožnilo ľuďom v ľavom politickom spektre vyjadrovať svoje názory a postoje. A bolo to Nové slovo, kde sa otvorene písalo o ľavici a sociálnej spravodlivosti v časoch, keď slovo ľavica či sociálnosť znelo ako nadávka.

Presne 26. 1. 1991, teda niečo vyše roka po politickom prevrate, vznikla SDĽ. Každý, kto sa v tých časoch zaujímal o politické dianie, to vnímal po svojom. Pre jedných aj naďalej zostali členovia SDĽ len červení, pre iných to boli zase zradcovia komunistických ideálov. Napriek tlakom, posmeškom, urážkam sa však strana zomkla a postupne si získavala rešpekt. Bolo naozaj šťastím, že na čele strany stáli ľudia odborne i politicky zdatní. Peter Weiss, Pavol Kanis, Milan Ftáčnik, Ľubo Fogaš, Dušan Dorotin, Betka Borzová, Miško Benčík a mnohí, naozaj mnohí ďalší  začali nielen písať novodobú ľavicovú históriu, ale aj presadzovať názory a idey, ktoré mnohí chceli v tých časoch umlčať. Boli to práve predstavitelia SDĽ, ktorí otvorene, či už v  NR SR, alebo prostredníctvom médií, poukazovali na chybné, neprofesionálne, Slovensku škodiace kroky a rozhodnutia tých, ktorí rozhodovali o ďalšom smerovaní Slovenska. (snažím sa  pre ich vtedajšie konanie a vládnutie nájsť vhodné slová , no zásobu slušných slov som už vyčerpal ) Boli to práve predstavitelia SDĽ, ktorí  v tej dobe nereagovali na rôzne  urážky, posmešky a znevažovanie rovnakým spôsobom, ale práve naopak, vyjadrovali sa k jednotlivým témam pokojne, bez emócii, profesionálne, odborne a tým aj argumentačne.

Samozrejme, SDĽ nebola len o špici, o jej vedení. Rovnako dôležitú úlohu zohralo tisíce členov v regiónoch a krajoch Slovenska. Práve nová ľavicová strana dala mnohým ľuďom priestor a príležitosť robiť  po prevrate novú ľavicovú politiku. Vtedy, dovolím si povedať, týchto ľudí v strane spájali predovšetkým myšlienky, hodnoty a spoločné ciele. Nikto nemyslel na moc, funkcie, kariéru. Regionálna politika bola v tých časoch zameraná predovšetkým na politiku komunálnu. Tam sme cez svojich starostov, primátorov a poslancov presadzovali svoje hodnoty a ciele. Tešili sme sa z každého úspechu v komunálnych voľbách. Tešili sme sa z každého úspechu našich straníckych lídrov. Nikto nikomu nezávidel úspech, každý si vážil každého. Bola to doba pripomínajúca heslo Dumasových mušketierov. Práve týmto zomknutím a prepojením centra s regiónmi SDĽ začala presadzovať vo verejnosti to, čo sa vtedy nenosilo a čo sa aj mnohokrát znevažovalo.

Okrem zamerania politiky na  každodenné potreby a život bežných ľudí pre SDĽ  boli prioritou aj sviatky, ktoré vždy patrili k ľavicovým hodnotám.  Spomínam si, že sa v tých časoch hovorilo o MDŽ ako o nevhodnom sviatku pre ženy. Dokonca vychádzali aj kalendáre, kde sviatok MDŽ nebol ani uvedený. O 1. máji sa hovorilo len ako o sviatku, ktorí si privlastnili komunisti. No najviac ma trápilo, keď  niektorí historici a novodobí politici sa snažili prekrútiť historický odkaz SNP a tým aj znevážiť túto najsvetlejšiu históriu nášho národa. To všetko sa im aj vďaka SDĽ nielen nepodarilo, ale  SNP sa stalo predovšetkým aj  našou zásluhou štátnym sviatkom. Tu práve zohralo významnú úlohu Nové slovo. Na jeho stránkach sme vyjadrovali nielen svoj postoj k týmto významným sviatkom, ale aj obhajovali naše hodnoty.  SDĽ však nebola len ľavicová strana, ale aj národná. Na rozdiel od SNS sa síce nikto verejne nebúchal do pŕs, ale keď išlo o Slovensko, o jeho smerovanie, tak veľmi jasne deklarovala svoj postoj. Aj vďaka SDĽ tu máme samostatné Slovensko.

Dnes sme už však o kus ďalej.  SDĽ po takmer 14 rokoch, v decembri 2004, ukončila svoje pôsobenie na slovenskej politickej scéne. Prispelo k tomu viacero faktorov, chybných rozhodnutí, ako aj rozporov vo vedení strany. Príčinu zániku SDĽ by som však teraz, pri tomto výročí nechcel rozoberať. Nakoniec to patrí, myslím si, kompetentnejším. Aj keď na strane druhej, aj ja osobne nesiem, ako okresný predseda a člen republikového výboru značnú vinu na tom, ako SDĽ dopadla. To nie je sypanie si popola na hlavu. To je proste holý fakt, za ktorý som sa členom na poslednej okresnej i krajskej  konferencii SDĽ ospravedlnil.

Napriek tomuto nie príliš radostnému konštatovaniu, som vďačný osudu, že som mal možnosť spolupracovať a spoznať vďaka SDĽ, množstvo čestných, slušných, ľavicovo zmýšľajúcich ľudí. Boli to roky, kedy sa lámali charaktery, kedy sme spoznávali, kto je vlastne kto. SDĽ bola naozaj tou stranou, ktorá ľudí spájala na báze hodnôt priateľstva, slušnosti, čestnosti a viery v sociálnu spravodlivosť. Aj dnes, keď už vyše 11 rokov SDĽ neexistuje, je mi stále nesmiernym potešením a cťou stretnúť sa s tými, s ktorými som mal možnosť stavať nové základy ľavicovej politiky. Vždy je na čo spomínať, vždy je o čom rozprávať. SDĽ vytvorila priateľstvá na celý život. Aj dnes po toľkých rokoch, sa každoročne stretáva poslanecký a ministerský klub SDĽ v jednotlivých krajoch Slovenska. Sú to stretnutia priateľov, ľavičiarov, ľudí, ktorí tvorili, aj keď len krátky čas, dejiny Slovenska.

No a čo záverom? Určite nie každý, kto číta tieto riadky, bude s tým, čo som napísal, súhlasiť. Nakoniec o to mi ani v tomto mojom zamyslení nešlo. Každý má právo vyjadriť svoj názor, každý kto bude chcieť, si toto obdobie vyhodnotí sám, tak ako som to spravil teraz ja. Chcel som len pripomenúť jednu významnú kapitolu slovenskej politiky, keď na jej scéne bola SDĽ. Pre Slovensko bolo dobré a dôležité, že tu bola.

(Autor bol vo volebnom období 1998 – 2002 poslancom NR SR za SDĽ)

FOTOGALÉRIA

1._maj_1991b.jpg
Prvý máj 1990 - na parkovisku pred Interom, kde je dnes Polus.

1._maj_1990a.jpg

miting_volby_90.jpg
Predvolebný míting na Hviezdoslavovom námestí, 1990, vpravo Leopold Haverl,
štvrtý sprava Vladimír Mináč.

poslanci_fz_csfr.jpg
Poslanci FZ ČSFR, zľava: Marián Kováč, Gabriela Rothmayerová, Jozef Olej
a Michal Benčík.

i._hudec_j._hrasko_b._guldanova.jpg
Poslanci NR SR, zľava: Ivan Hudec, Juraj Hraško, Bibiana Guldanová. Doľu zľava:
Jozef Košnár, Pavol Kanis, Peter Jaroš.

j._kosnar_p._kanis_p._jaroos.jpg

bradlo_1.1.1993.jpg
Na Bradle, Gabriela Rothmayerová, Ladislav Ballek, Peter Weiss, 1. 1. 1993.
spolocna_volba.jpg
Zľava: Dušan Dorotin, Peter Weiss, Milan Ištván, Brigita Schmögnerová,
Milan Ftáčnik a Alžbeta Borzová.
p._kanis_p._weiss.jpg
Milan Ištván, Peter Weiss a Pavol Kanis.
r._fico_l._fogas.jpg
Robert Fico, Ľubomír Fogaš, vľavo.

Foto: Ivan Dubovský, Pavel Hrabica (1)
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Palo
#1
Pavel Novota
22. január 2016, 19:07

Nevidím žiadny dôvod k oslave. To bol prvý rozbíjacký klín do politickej ľavice.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama