Svetová bezpečnosť s Donaldom Trumpom

Neočakávané zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA skrýva okolnosti, o ktorých sa v západnej mediálno-politickej diskusii nehovorí. Zvýrazníme z nich spupné presvedčenie o neprekonateľnosti sily peňazí spojených s manipuláciou verejnej mienky, ktoré je atribútom neoliberálnej globalizácie na západný spôsob. Doplníme neúctu k voličom, záujem o ktorých sa prejavuje len v čase volebnej kampane, keď sa stávajú objektom sofistikovaného zavádzania.

Pošramotila sa povesť prieskumov volebných preferencií. Nejde o to, že by sa  neodhadli počty voličských hlasov – získala ich viac H. Clintonová. O víťazstve D. Trumpa rozhodli počty voliteľov – špecifický prvok volebného systému USA, ktorý zohľadňuje, že majú 50 federálnych štátov a jeden federálny okruh; poukazuje to na to naznačuje, že hoci Trump nie je profesionálny politik, fungovaniu politického systému USA rozumie a „vie v ňom chodiť“.

V surovej a špinavej kampani však údaje o preferenciách kandidátov a ich interpretácia (ale aj iné hodnotenia) okato podporovali H. Clintonovú, za ktorou stál washingtonský establišment a Wall Street. Takéto prieskumy (ankety) a ani celý mediálno-politický hlavný prúd už nepodávajú informácie na rozhodovanie, ale manipulujú nimi a tlačia na recipientov (najmä váhavých), koho majú voliť.

Navyše, veľká časť mediálno-politického hlavného prúdu v USA a ich oddaných multiplikátorov v EÚ (vrátane nadpráce na Slovensku) začali hrať rolu vyvoleného(?), ktorý neomylne vie, ako musia dopadnúť výsledky volieb. Zohľadňovali sa však len deformované kritériá síl, ktoré sa nešikovne skrývali v pozadí.

Vznikol problém menšieho zla, o ktorom sme si mysleli, že sa týka len volieb na Slovensku (v postsocialistických štátoch). Možno tí, ktorí sú príliš lojálni voči Západu, chápu, prečo sa na nás takto pozerá. Ak by sme sa chceli polepšiť, opýtajme sa, prečo vzor všetkých politických vzorov, jediná súčasná superveľmoc, ktorá sa cíti hegemónom či prinajmenšom „lídrom“ sveta, postavila voličov tiež len pred dilemu vyberať si menšie zlo.

Po odznení kakofónie politických „šokov“, zdesenia, hystérie, paniky a pod., ktoré sprevádzali aj násilné protesty na viacerých miestach v USA, nezostalo nič iné, ako výsledky volieb prijať. Platí známa myšlienka európskeho filozofa z minulosti – každý národ má takú vládu, akú si zaslúži?

Republikáni získali prevahu aj v oboch komorách Kongresu USA. Nespokojnosť voličov s demokratmi v USA, ktorí sa prezentujú ako „liberáli“ a „ľavica“, má teda asi viac príčin.

Pozícia prezidenta USA oproti štátom, kde sa zostavujú koaličné vlády, je ľahšia, ale aj tak treba vidieť, že dejiny nepoznajú prípad, že by sa všetky predvolebné heslá a sľuby splnili (najviac sa vraj vymýšľa pred voľbami a po poľovačke...). Počkajme, aký bude kabinet a najbližší spolupracovníci D. Trumpa v Bielom dome a akú zvolí postupnosť riešenia problémov. Predpokladá sa, že viac sa zameria na vnútropolitické a sociálno-ekonomické otázky a zahranično-politické (v tom aj bezpečnostné) problémy prídu na rad neskôr a do ich riešenia budú „hovoriť“ aj príslušní ministri a poradcovia.

Na konvente republikánov v júli sa prijal politický program – Platforma – o ktorom naše médiá mlčia. Naznačuje, s čím prídu nominanti do štátneho aparátu. Dve perličky z programu: mal by sa uskutočniť audit Pentagónu a znižovať štátny dlh. A to môže znamenať zmenšenie prídelu nadáciám, ktoré štedro podporujú „mimovládne“ organizácie aj na Slovensku.

Národná bezpečnosť USA sa interpretuje v širokom rámci. Umožňuje zvýrazňovať vnútorné stránky, na ktoré sa asi D. Trump so svojím tímom zameria viac ako na jej vonkajšiu dimenziu. V zameraní zahraničnej a bezpečnostnej politiky pôjde o to, do akej miery bude nová administratíva pokračovať v línii angažovanosti, ktorú USA agresívne presadzovali od čias bombardovania Juhoslávie.

D. Trump vyjadril nechuť pokračovať v zasahovaní do záležitostí iných štátov. Chce však obnoviť „veľkosť Ameriky“ a v platforme z konventu republikáni zvýraznili podporu „našich“ vojakov. Vo vzťahu k aktérom svetovej politiky chce D. Trump novým spôsobom formulovať najmä postoj k RF, ale aj k ČĽR. Severoatlantickej aliancii nevenuje až takú a dovolil si o nej a jej budúcnosti pochybovať. Na adresu EÚ odznievajú spravidla klišé, ale klesli šance na uzavretie dohody o transatlantickom partnerstve (TTIP).

Najväčšiu neznámu predstavuje Blízky východ, ktorému sa v platforme z konventu venuje zvýšená pozornosť a o. i. sa zvýrazňuje jednoznačná podpora Izraela. Ak by sa naplnili slová D. Trumpa o tom, že sa v Sýrii zameria na boj s Islamským štátom a nie na odstavenie B. al-Asáda, mohlo by to znamenať posun pri riešení najväčšej súčasnej bezpečnostnej krízy.

Novým prezidentom USA nemusíme byť nadšení, jeho politika však bude iná ako v predchádzajúcich rokoch. Neexistuje zázračný nástroj ani sila, ktorá naraz zlepší zlú bezpečnostnú situáciu vo svete, ale treba sa o to usilovať.

Veľa bude záležať na reakcii veľkých hráčov svetovej politiky. Zatiaľ sa zdá, že pružnejší sú v Moskve a Pekingu. Rumádzganie NATO ani bedákanie EÚ nad D. Trumpom svetovej bezpečnosti nepomôže. Zoberú si EÚ a jej členské štáty poučenie z toho, čo sa stalo v USA?

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 39 -  40/2016