Svet v roku 2018 – narastanie neistoty

Vývoj svetovej politiky, bezpečnosti i ekonomiky v podmienkach ich mnohostrannosti a zložitosti ani v roku 2018 nepriniesol jednoznačné výsledky. Nedošlo k veľkým  zmenám a celkový trend možno hodnotiť skepticky ako mierne sa zhoršujúcu „kondíciu“ súčasného sveta.

Z kritického pohľadu ide predovšetkým o to, že planetárne pomery sú čoraz chaotickejšie, je v nich menej istoty a vypočítateľnosti. Okrem toho narastajú vo svete prvky paradoxnosti (sem možno zaradiť aj vyjadrenie nášho predsedu vlády P. Pellegriniho o sprísnení sankcií voči Ruskej federácii pred decembrovým summitom EÚ – hoci sa podľa neho zdá, že neprinášajú želateľný efekt a slovenskej ekonomike škodia, Slovensko ich v rámci EÚ podporí) a protirečivosti, ktoré sú často spojené s uplatňovaním dvojakého metra.

Protirečivosť politiky USA
 

Príčiny tohto stavu vyvolávajú viacerí, spravidla veľkí aktéri a prejavujú sa v rozsiahlych procesoch. Na prvom mieste treba spomenúť pokračujúci rozklad (úpadok) neoliberálno-globalistického spôsobu riešenia problémov sveta, ktorý presadzuje Západ vedený USA, proti ktorému čoraz viac vystupujú ČĽR a RF.

V popredí je zvyšujúca sa nevypočítateľnosť globálneho pôsobenia washingtonského establišmentu pod vedením D. Trumpa. Jeho vystúpenia či vyjadrenia na Twitteri sa vzápätí neraz upravujú krokmi State departmentu či Pentagónu, ktoré ich usmerňujú do iných polôh. V neposlednom rade majú pre svet negatívne následky aj spory D. Trumpa s demokratmi, príp. aj inými kruhmi v Spojených štátoch, ktoré sa už bežne označujú za hlbinný štát.

Boli najmenej štyri oblasti, v ktorých USA spôsobili svetu nové komplikácie. Vzrástla protirečivosť ich politiky s prvkami agresívnosti voči Číne. Pokračoval ekonomicky podmienený tlak na EÚ, ktorý sa premietol aj do vzťahov v rámci NATO. Nič sa nezmenilo na zameraní politiky proti RF a pokračovalo iracionálne zostrovanie sankcií, do ktorých nútia aj ďalšie štáty. Vzťahy s RF zhoršilo aj jej nedokázané obviňovanie Ruska z nedodržiavania Zmluvy o raketách malého a stredného doletu a vyhrážky Spojených štátov o odstúpení od nej.

Zamotanejšou sa stala aj politika Washingtonu na Blízkom východe, kde uskutočnil viaceré kroky, ktoré nemajú kompatibilný charakter a dlhodobo napätú situáciu v najvýbušnejšom regióne sveta zhoršili. Išlo najmä o zrušenie jadrovej dohody s Iránom, presťahovanie veľvyslanectva USA v Izraeli do Jeruzalemu, V decembri to bolo náhle ohlásenie odchodu zo Sýrie, ktoré, hoci o ňom D. Trump viackrát hovoril, zaskočilo aj spojencov Washingtonu v tejto vojne. Tento krok sa však asi neuskutoční tak rýchle, ako to avizoval prezident.

Pozícia európskej únie
 

Svojím konaním zvýšila neistotu v medzinárodných vzťahov, žiaľ, aj Európska únia. Neuskutočnila však kroky takého kontroverzného a silového charakteru ako v prípade USA, ale aktivity Bruselu boli neraz poznačené tým, že najmä politicky a bezpečnostne je vo vleku USA, popr. NATO. Dilemu predstavuje preto aj perspektívne vytvorenie európskych ozbrojených síl. K aktérovi s ambíciami stať sa superveľmocou však nepatrí, že je ochotný poskytnúť svoje sily a prostriedky veleniu inej superveľmoci (USA) ale vnútri nie je schopný dohodnúť sa na tom, aby si zabezpečil vlastnými silami svoju obranu a bezpečnosť.

Problematický je stále neukončený brexit. Pre Veľkú Britániu to zrejme ani zďaleka nebude taká výhra, ako sa tvrdilo v kampani pred referendom a pomerne veľká časť spoločnosti je nespokojná.

Po výsledkoch parlamentných volieb sa vo viacerých štátoch EÚ posilnili hlasy euroskeptikov, pričom najvýraznejšie sa to prejavilo v Taliansku. Po protestoch Žltých viest od novembra vo Francúzsku vznikla nová otvorená otázka – ako sa skončí táto vzbura proti neoliberálnej politike a čo môže v EÚ spôsobiť?

Došlo k poklesu migrácie do EÚ, ale o systematickom riešení jej problémov sa vedú neplodné diskusie, pričom aj vytváranie systému ochrany jej vonkajšej hranice prekonáva rôzne ťažkosti. S problémom migrácie sa spája aj hrozba terorizmu, pričom väčšina akcií označená za terorizmus má už spravidla kriminálny, resp. patologický charakter bez vyhraneného politického zamerania.
 

Rusko a Ukrajina
 

Vo svetovej politike a najmä bezpečnosti sa mierne posilnila pozícia RF, napriek úsiliu USA, EÚ, NATO a ich spojencov o zostrovanie sankcií, ktoré jej prinášajú rôzne starosti. Stabilitu na európskom kontinente ohrozuje však ďalšie rozmiestňovanie síl NATO v blízkosti ruských hraníc, na čo Moskva reaguje z hľadiska vlastných predstáv o potrebách zaistenia svojej bezpečnosti. K pokoju neprispieva ani pokračujúce mediálno-politické šírenie rusofóbie, resp. nepodložené obviňovanie Ruska z rôznych „protizápadných“ aktivít, či jeho označovanie za jednu z najväčších bezpečnostných hrozieb vo svete.

V Európe pokračuje ukrajinská kríza, v ktorej Západ tiež vsadil na protiruskú kartu, čo však jej riešenie komplikuje. Ukrajina vedená radikálnymi nacionalistickými silami, čo sa na Západe prehliada, svojím kontroverzným správaním vytvára na hraniciach EÚ nestabilitu.

Blízky východ
 

Za úspech RF možno považovať zmiernenie sýrskej krízy. Sýrsky prezident B. al-Asad sa udržal pri moci a aj na Západe sa pripúšťa, že vo vojne vyhráva (s ruskou podporou). Viaceré arabské štáty obnovujú styky s Damaskom, ktoré prerušili po začiatku vojny. Spolupráca Moskvy, Ankary a Teheránu, ktorá vznikla v sýrskej vojne, napriek svojim zložitostiam môže viesť k vytvoreniu nového pomeru síl v regióne. Na Rusko sa pri hľadaní pomoci v chaotických podmienkach obracia už aj časť nových líbyjských vodcov a uvažujú o tom aj predstavitelia iných blízkovýchodných štátov.

Sem možno zaradiť aj moslimský Afganistan. Napriek najdlhšej vojne v dejinách USA (za úslužnej podpory ďalších štátov NATO, vrátane Slovenska), ktorá bola vyvolaná nepremyslene, sa nedarí dosiahnuť primeraný úspech. Niektoré kruhy čakajú, že do riešenia problému sa zapojí RF a možno aj ČĽR.  

Na Blízkom východe prerastá do veľkej humanitárnej katastrofy konflikt v Jemene. Prezentuje sa ako zástupná vojna o posilnenie moci v regióne medzi sunnitskou Saudskou Arábiou a šiitskym Iránom, pričom Západ rôzne podporuje Saudskú Arábiu. Saudi sa dostali do popredia mediálno-politického záujmu aj v dôsledku vraždy novinára Dž. Chašukdžího, do ktorej sú údajne zapletené aj niektoré vládnuce kruhy v štáte. Washington, inokedy posadnutý sankciami, v tomto prípade nemieni nič urobiť, lebo by to ohrozilo jeho veľké zbrojné obchody s Rijádom.

Postavenie ČĽR
 

V ČĽR pokračoval relatívne stabilný vývoj. Peking sa asertívne usiloval o posilnenie regionálnej pozície a presadzoval svoju víziu najmä v ekonomickej oblasti (jeden pás, jedna cesta), pričom sa nenechal vtiahnuť do obchodnej vojny s USA. V decembri si v Číne pripomenuli 40 rokov od začiatku politiky reforiem a otvárania sa svetu. Na Západe prevládlo sklamanie, lebo v rámci hodnotenia vývoja sa neobjavili nové ekonomické návrhy, ale zdôrazňovala sa rozhodujúca úloha komunistickej strany v tomto procese.

Zásadnou otázkou do budúcnosti je, či sa podarí vytvoriť podmienky na vytváranie globálnej stability. Svet je odsúdený na spoluprácu, ktorá by mala vychádzať z vôle najväčších aktérov. Pokusy o rozvinutie tohto trendu sa na viacerých stretnutiach vlani uskutočnili, ale nepriniesli obrat. Dá sa naivne opýtať, či niekedy veľkých a silných tohto sveta namiesto túžby po zisku a svojom posilnení sa dostane väčšmi do popredia pocit zodpovednosti. A naopak radikálne: Ukazujú azda možnú cestu Žlté vesty vo Francúzsku?

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 1 – 2/2019