Svet je atakovaný neusporiadanosťou a chaosom

Spisovateľka, prekladateľka a filozofka Etela Farkašová, nositeľka mnohých prestížnych ocenení na Slovensku i v zahraničí, je aj v súčasnosti navrhnutá na literárnu cenu Anasoft litera. Tentoraz za novelu Záchrana sveta podľa G. Autorka svoje prvé vydanie knihy Záchrana sveta podľa G. spred dvoch desaťročí aktualizovala a doplnila o mnohé skutočnosti, ktoré v prvom vydaní nie sú. A to je určite prínosom pre čitateľa. Zo začiatku mi kniha evokovala dielo Johna Irvinga Svet podľa Garpa, autora úspešnej knihy Pravidlá muštárne. No rozdiel medzi recenzovanou novelou spisovateľky Záchrana sveta podľa G. a dielom amerického spisovateľa je priepastný. Príbeh novely Etely Farkašovej je postavený na vzťahu matky a autistickej dcéry žijúcich v spoločnej domácnosti. Dcéra veľmi citlivo reaguje na prostredie, v ktorom žije. Spisuje všetky diagnózy sveta, ako si ich stanovila, a je ich veľmi veľa, lebo svet sa jej zdá chorý a prekáža jej v ňom neusporiadanosť a porušovanie pravidiel. Prežívanie a jednotlivé situácie sa nám zdajú byť v rozpore s realitou, ale sú až prenikavo reálne. Individuálny život protagonistky G. sa líši od života iných súčasníkov. Už len pre detaily, ktoré sú pre ňu podstatné a zároveň sú dôležité pre jej ďalšiu existenciu. Vedomie, veriť chorobne niečomu je podstatným prejavom, aj  argumentom, pre to, aby sa mohli uskutočniť možné premeny založené na jej želaniach v osobnom, ale i verejnom živote. Napĺňajú ju istotou, že je to v silách nás všetkých zmeniť beh sveta. Zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá. V každom momente podriaďuje svoje konanie usporiadanosti, na ktorú je naprogramovaná aj vnútorne aj navonok. Je presvedčená o tom, že dodržiavanie pravidiel je tou najsprávnejšou cestou k záchrane sveta. Zautomatizovaný život to vyžaduje od všetkého a všetkých. Až sa nám zdá, že sa aj my ostatní staneme pri takomto naprogramovanom živote a úzkostlivom dodržiavaní stanovených pravidiel a pravidelností zmechanizovaní a všetkých nás čaká „robotická budúcnosť“. Najmä ak sa spod nej nejakým spôsobom nevymaníme.

Etela Farkašová: Záchrana sveta podľa G.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Bratislava 2020, 267 strán

Pre protagonistku novely je krédom mať vo všetkom systém. Počnúc domácimi prácami. a to od umývania podláh až po veci, ktoré, ak nie sú uložené na svojom mieste, pôsobia rušivo (zlomený vešiak v kúpeľni musí nahradiť pôvodný, dokonca i farebne musí s nim ladiť, prečnievajúci predmet v zbernej nádobe vlastnoručne chce upraviť, do električky si nosí lepiacu pásku, aby odlepené plagátiky na oknách neodstávali, petržlen a mrkva v záhrade musia stáť v pozore ako vojaci). Bizarné situácie, ktorých sa matka musí zúčastňovať a dcéru ospravedlňovať aj pred občasnými návštevami, jej duševné výkyvy čiastočne uzemňuje. „Autoriťák (psychiater, ktorý nevzbudzuje v dcére veľkú dôveru) jej predpisuje nové tabletky, hoci anomálie vlastne ani anomáliami pre dcéru nie sú. Sú len nenaplnenou túžbou po usporiadanosti, ktorú narúšame my, ľudia. Postoje k negatívnym veciam, ktorých sme denno-denne svedkami, v G. vyvolávajú nepríjemné pocity, ba až hnev. Hoci sú tým najhorším, čo nás stíha v tomto storočí a v tejto dobe, ktorú žijeme, a všetkým nám unikajú pre ľahostajnosť, nedôslednosť, nezodpovednosť.

Usporiadanosť a vzbura proti chaosu v živote každého jedinca, ale aj celého ľudstva by mohla byť akousi protiváhou či protisilou na záchranu. Pretože chaos predznačuje rozvrat vo všetkom. Počnúc medziľudskými vzťahmi až po všeobecný rozvrat. Hrdinka knihy by najradšej nad celou zemeguľou a celým ľudstvom držala ochrannú ruku. Dobré i zlé hlasy, ktoré sa v jej hlave striedajú, sa snažia naplniť jej potrebu a pozitívny vzťah k frustráciám No je možné ešte zachrániť svet? Nie je to len chiméra? Dá sa opraviť to, čo civilizácia urobila s prírodou, životným prostredím, s oceánmi naplnenými plastami? Vizionársky postoj protagonistky autorka stvárnila s trochou skepsy, ale i nádeje. No naozaj majstrovsky obsiahla všetky negatíva vyskytujúce sa v našej existencii. Bez stanovených pravidiel, bez výnimiek, dojednávania a kupčenia či korupcie by mohla nastať naozajstná zmena.

Svet by mal prejsť nejakým druhom premeny-očistca. Ako to deklamuje aj náboženstvo. Tam je očistec súčasťou záhrobia. Spisovateľka sa snaží v knihe aj cez filozofické pojmy a výpovede protagonistky G. o analýzu príčin a javov a aj o to, či sa ľudia naučia meniť svoje postoje, či sa zastavia, aby popremýšľali nad vlastným konaním. Mnohokrát nezmyselným, ako je obžerstvo vecami, konzumom a neprimeranými túžbami vlastniť čo najviac. Čo najviac si uchmatnúť pre seba. Žiť v zóne falošnej istoty, upadať do sebaklamu, že sa niečo bez ľudského zásahu a vlastnej angažovanosti urobí samé, je mylné. Spisovateľka píše, citujem: „ Logos drží pokope celý vesmír. Musí sa začať od najmenších vecí. Logos je vo všetkom, všetko je v jednej sieti, na jednom princípe, bez toho by svet stratil usporiadanosť a zmysel. Rozpadol by sa na nesúvisiace kúsky, na úbohé franforce.“ Kniha Etely Farkašovej je dostatočným súhrnom posolstiev a právd, ktoré nás oslovia. Ale možno aj prebudia z letargie.

Knihu dotvorila svojím typicky vyváženým výtvarným prejavom Květoslava Fulierová.

(Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 15 – 16/2021)