Svätý Urban neochránil slovenských vinohradníkov!

Urobí tak slovenská vláda?
Počet zobrazení: 5666

Víno, samé o sebe ako agrokomodita nemá žiadne politikum.
Je však pravda, že často ovplyvňuje politiku oveľa viac, ako pripúšťame. Dobrá diskusia, a teda i dobré zákony, sa ťažko dosiahne bez tohto božieho nápoja, ktorý prináša inšpiráciu a zdravé nápady.
Víno sa preto môže stať predmetom politiky iba vtedy, ak ho nieto.
Víno nie je len liturgickým predmetom, je nielen nápojom, ktorý sprevádza našu civilizáciu, ale je takmer neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života a našej gastronómie.
Francúzi dokonca tvrdia, že víno nie je ani alkohol, pretože je to potravina...
Jeho výroba nebola však nikdy ľahká a, ako celá poľnohospodárska výroba, bola vždy vystavená rozmarom prírody.
Aby kresťania neobťažovali Pána priamo, ustanovili si za svojho patróna či ochrancu svätého Urbana.
Podľa tradície svätý Urban bol rímskym biskupom, ktorý žil v 2. storočí a ktorý zachránil prenasledovaných kresťanov tak, že sa ukryli vo vinici. Od tých čias sa stal patrónom vinohradníkov a vinárov a ochrancom pred mrazmi a búrkami.
Niektorí súčasní vinohradníci tvrdia, že túto úlohu si svedomite plnil 34 rokov. Ba dokonca niektorí tvrdia, že až  60 rokov. Počas tohto obdobia nepripustil nijakú devastáciu slovenských viníc zimnými ani jarnými mrazmi.

+ + +

svaty_urban.jpgČo sa stalo na nebi tento týždeň, ťažko môžeme my smrteľníci posudzovať.
Čo sa stalo na zemi, môžeme veľmi presne popísať. Horúci začiatok apríla s teplotami nad 20 °C spojený s obrovskou zásobou studeného arktického vzduchu nad severným pólom spustil štandardný fyzikálny model.  Teplý vzduch, keďže je ľahší, vystúpil do väčších výšok a jeho miesto zaujal ťažší, studený vzduch.
Že ide o štandardný proces, vyskytujúci sa v rôznej intenzite, nám hovoria „traja zmrzlí“ z nášho kalendára.
Pankrác, Servác a Bonifác prišli síce o dva týždne, skôr ako je obvyklé, ale asi mali nato nejaký dôvod  a možno iba využili nejaký chaos na nebi alebo nepozornosť svätého Urbana a mocne udreli.
Dňa 27. 4. 2016, t. j. v stredu, Pankrác ukázal silu a svojimi  -6°C zlikvidoval takmer na 100 % niektoré sady  na Slovensku a významne poškodil množstvo viníc vo viacerých oblastiach.
Najmä mladé vinice a podsadby pri teplotách -2°C až -4°C nemali šancu  odolať a budú musieť začať odznova.
Väčšina vinohradníkov si vydýchla, keď sa z rána spustil celodenný dážď a predpokladalo sa, že vysoká vlhkosť vzduchu zvýši prízemnú teplotu a skončí táto jarná deštrukcia.
Servác vidiac, že škody na viniciach, ktoré spustil jeho starší brat Pankrác, zostali bez odozvy od nášho patróna, sa 28. 4. 2016, t. j. vo štvrtok, opäť vyzúril pri teplotách -2°C až -4 °C.
Od polnoci do rána do šiestej hodiny zničil väčšinu toho, čo zostalo , resp. zasiahol nové vinice a polia.
Bonifác na tretí deň pustošenia, 29. 4. 2016, t. j. v piatok, akoby tiež nechcel zaostať za svojimi bratmi a spustil teploty opäť pod nulu.
Dnes ťažko možno popísať spôsobené škody a rovnako nemožno s istotou povedať, že údery nebudú pokračovať. Niektoré pranostiky hovoria, že ak padne prvý jarný mráz, možno očakávať, že ešte príde 15-krát...
Čo môžeme s určitosťou povedať je , že škody budú značné a závažným spôsobom môžu ovplyvniť ďalšiu existenciu tohto odvetvia.
Dnes si vinohradníci kladú otázky „či vyženú ešte spodné očká alebo nevyženú...“ . Je to však skôr psychická príprava nato, že už nič nevyženie a holé ťažne jednoročného dreva budú zbavené úrody na 100 %.

+ + +

Skutočnosť, že svätý Urban si niekoľko desaťročí plnil zodpovedne svoju úlohu strážcu viníc neznamenala, že transformujúce Slovensko bolo ohľaduplnejšie voči našim viniciam.
Slovensko na počiatku transformácie malo 33 tisíc ha viníc. To je takmer toľko, ako dnes má Rakúsko, pre ktorého tvorí vinohradníctvo jeden z pilierov národnej  či kultúrnej identity a základ jeho agroturistiky.
Dnes Slovensko, po strate viac ako 20 tisíc ha sa opäť zmieta v kŕči, ktorý môže priviesť túto bohumilú výrobu  na pokraj jej existencie.
Musíme povedať, že transformácia tohto odvetvia bola nielen diletantská, plná ideologických sporov a ľudskej závisti a hamižnosti, a priznať, že podľa  čísiel bola neúspešná a katastrofálna.
Slovensko kedysi zabezpečovalo svojim vínom takmer celý československý trh a to na úrovni cca 150 miliónov litrov vína ročne. Dnes so svojimi 30 až 40 miliónmi litrov vína zo slovenských viníc sme prišli nielen o tento veľký trh, ale aj Slovensko samé dováža 60 % domácej spotreby vína.
Slovensko stratilo nielen predchádzajúcu výmeru viníc, obrovský trh, ale aj vôľu bojovať za existenciu tejto výroby.
Pohroma s „troma zmrzlými“ sa netýka iba viníc, ale aj sadov, jahôd, cukrovej repy, kukurice...
Všetkých týchto pestovateľov vystavuje hospodárskym problémom, a to v závislosti od toho, akým podielom sú tieto plodiny v tvorbe hospodárskeho výsledku firmy.
Z týchto príčin je potrebné posudzovať aj dopady „troch zmrzlých“ z uplynulých dní .
Základným zistením po zrátaní škôd bude to, že vinohradníci a i ďalší farmári nebudú schopní sa vyrovnať sa s problémami sami. Bude nutné, aby vláda a ministerstvo poľnohospodárstva spolu s farmármi hľadali východiská ako v tejto neľahkej situácii prežiť, ako sa dostať z nej von.

+ + +

Vinohradníci a im podobní, ktorí doplatili na „nepozornosť“ svätého Urbana,  budú potrebovať urgentnú pomoc od vlády, od ministerstva poľnohospodárska, aby toto odvetvie s dvojtisícročnou tradíciou, vlastným trhom, schopnými vinohradníkmi a enológmi mohlo prežiť.
V inom prípade spoločnosti, ktoré nebudú očakávať výnos zo svojich polí, sadov a viníc, budú musieť redukovať počty svojich zamestnancov a minimalizovať náklady, čo povedie iba k ďalšej redukcii výmery slovenských viníc a k oslabeniu ich konkurencieschopnosti.
Štát by mal pomôcť prefinancovať  osobné náklady  týchto spoločností a nepripustiť redukciu výmery viníc a likvidáciu týchto fariem.
Ak vláda odmietne podporiť týchto farmárov a ich zamestnancov,  stretne sa s nimi na úradoch práce a tak nič nezíska ani neušetrí...
Ministerstvo poľnohospodárstva by nemalo zdržiavať výplatu za integrovanú produkciu za uplynulý rok a mohlo by urobiť opatrenia, aby zálohovo a postupne vyplácalo podpory pre tento rok už počas druhého polroku 2016.
Ak štát neprejaví záujem a nepodporí postihnuté firmy môže to vyvolať obavu financujúcich bánk a spustiť reťaz nebezpečných konkurzov.
Niekto môže teraz namietnuť – prečo sa poľnohospodári chcú spoliehať na pomoc  zhora? Zabudli na biblické učenie o siedmich bohatých a siedmich chudobných rokoch? Nevedia, že v časoch prosperity treba chystať rezervu na pohromu, ktorá raz celkom isto príde? Nie, na to nezabudol nikto. Problém je v tom, že slovenské vinohradníctvo prežíva svojich 7 chudobných rokov už štvrtýkrát za sebou. Chradne a upadá, stráca sa pred očami, choré na finančnú podvýživu aj v časoch, keď na Slovensku rastú nové krásne moderné vinárstva. Ale to už je téma na iný príbeh...

Ostáva už len  otázka: Bude aj vláda kopírovať tohtoročnú pasivitu svätého Urbana alebo prejde k aktívnym činom a podporí  budovanie konkurencieschopného slovenského vinohradníctva a vinárstva?

Na snímke: Socha svätého Urbana pri Horných Orešanoch. Foto: František Mach

Ďalšie články:
EDUARD ŠEBO
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984