Suverenita a globalizácia

(Ankety Slova v roku 2015, časť druhá)
Počet zobrazení: 4109

Svet za hranicami nebýva stredobodom aktívnej slovenskej pozornosti. Vysvetlenie nášho zápecníctva je pomerne prijateľné. Vedomú, verejnú a suverénnu(?) zahraničnú prax robíme len 23 rokov. Dokonca dávam otáznik k uvedeným prívlastkom, ale to je možno len taká moja slovenská malosť. Tí, čo robia zahraničnú politiku na troch vŕškoch pod dvojkrížom, takéto mindráky zvyčajne nemajú. Napríklad v období našej pseudoštátnosti počas druhej svetovej vojny sme boli ochotní vyhlásiť vojnu svetovým mocnostiam. Našťastie, ostatné štvrťstoročie naša diplomacia má poväčšine charakter. Azda aj zásluhou jej vedúcich, i najvyšších predstaviteľov, v absolútnej väčšine odchovaných moskovskou, ešte sovietskou akadémiou. Na začiatku roka 2015 čitatelia Slova mali o zahraničnej politike SR takúto mienku:

Súčasná zahraničná politika Slovenskej republiky je podľa vášho názoru
1.         suverénna a v prospech Slovenska 10%
2.         suverénna, ale v neprospech Slovenska 7%
3.         neviem 3%
4.         nesuverénna, ale v prospech Slovenska 18%
5.         nesuverénna a v neprospech Slovenska 62%

Štyri pätiny majú presvedčenie, že zahraničná politika SR je nesuverénna. Jedna pätina zo všetkých si myslí, že i v takom prípade je v prospech Slovenska. Do určitej miery je to aj problém kvality nášho členstva v EÚ z pohľadu suverénnosti. Koľkí z odpovedajúcich  rozlišujú naše právo tvoriť zahraničnú politiku rovnocenne s ostatnými a či ju aj tak chápu. Alebo či považujú zahraničné politiky EÚ a SR ako nekompatibilné entity. Je vzdanie sa časti suverenity v prospech celku (EÚ) zlučiteľné s možnosťou samostatnej zahraničnej politiky? Ja si myslím, že áno. Háčik je v tom, do akej miery sa dokážeme presadiť v Bruseli. Niekedy áno (naša žaloba na povinné kvóty), niekedy nie (protiruské sankcie). Avšak 80% odpovedajúcich zaznávajúcich naše samostatné zahraničné myslenie a konanie je veľa aj na mňa. Nesprávame sa príliš zvrchovane. Kde sú príčiny? V nedostatku národnoštátneho sebavedomia? A vieme vlastne čo to je? Existuje oficiálna doktrína slovenského národnoštátneho záujmu?

Pritom máme názory, ktoré vybočujú z bruselského priemeru. Dobre to ilustruje anketa z februára 2015:

Súhlasíte s iniciatívou J. Čarnogurského „Nechceme základne NATO na Slovensku!“?
1.         Áno a aktívne sa zúčastním protestov 44%
2.         Áno, bez osobnej aktivity 50%
3.         Neviem, nemám názor 0%
4.         Nie, nesúhlasím 4%
5.         Nie, základne budem obhajovať 1%

Obhajovať základne NATO na našom území je ochotné jedno percento opýtaných a taká istá „veličina“ je pasívna v tomto ohľade. Nesúhlas s rozmiestnením cudzích čo aj spriatelených vojsk vyjadrilo až 94%! Takmer 45% je ochotných to vyjadriť aj verejne! Som si vedomý prevažujúcej politickej orientácie čitateľov Slova, ale aj tak je to presvedčivá výpoveď o „slovenskom názore“. Len ho pretaviť do našej štátnej politiky!  V podobnom duchu sú odpovede na ďalšiu anketovú otázku z mája 2015:

Ste za vytvorenie spoločnej európskej armády (v rámci EÚ)
1.         Áno, bez účasti NATO 48%
2.         Áno, pri súčasnom zachovaní NATO 6%
3.         Neviem 4%
4.         Nie 42%

Odpovede potvrdzujú prevažujúcu snahu po slovenskej suverénnosti. A rozlišovanie medzi všeobecnou európskou integráciou (EÚ) a našim nesvojprávnym členstvom v odbočke Národnej asociácie držiteľov zbraní USA (NATO). Ak už postupovať v Európe spoločne, tak aj v obrane. To je názor polovice našich čitateľov. Takúto ochotu však nespájame so severoamerickým tútorstvom až protektorstvom.

Pochopiteľná snaha po skvalitnení integrácie má svoje hranice. Niekedy nerozumiem ich príčinám. V súvislosti s gréckou krízou (strachom niektorých európskych bankárov o svoje zisky) sa neexistencia verejnej kontroly spoločnej európskej meny ukázala ako nedostatok. Reflektoval to názor francúzskeho prezidenta. Tu sú vaše odpovede z augusta 2015:

Súhlasíte s názorom prezidenta Hollanda vytvoriť vládu, spoločný rozpočet a parlament pre krajiny eurozóny?
1.         Áno, jednoznačne 7%
2.         Skôr áno ako nie 6%
3.         Neviem 2%
4.         Skôr nie ako áno 8%
5.         Jednoznačne nie 77%

Sú pre mňa sklamaním. Až 85% z nás nemá záujem  podieľať sa spravovaní svojho osudu. Ako sa hovorí – peniaze sú až na prvom mieste. A tak ponechávame všetky finančné a ostatné hospodárske politiky na nepolitikov. Na ekonómov, manažérov, vlastníkov.  Som presvedčený, že o budúcnosti ľudstva a dokonca aj Slovenska musí rozhodovať ten, ktorý dovidí ďalej, než je okamžitý, osobný, maximálny zisk. Zdá sa, že s pochopením tejto, dovoľujem si tvrdiť axiómy, máme ťažkosti aj na ľavej strane myslenia.

V uplynulom roku sme z ankiet Slova nemohli vynechať ani našich východných slovanských bratov Rusa a Ukrajinca (ich poradie uvádzam podľa slovenskej abecedy). Kto z nich je Ábel a kto Kain nech si dosadí každý podľa svojej politgenderovej orientácie. V mesiaci marec 2015 sme sa zaujímali o odpovede na otázku:

Ako sa podľa vás skončí ukrajinský konflikt?
1.         vojenským víťazstvom súčasných vládnych síl (Ukrajina v NATO) 4%
2.         vojenským víťazstvom protivládnych síl (rozpad dnešnej Ukrajiny) 43%
3.         naplnením Minskej dohody (ústavná reforma - decentralizácia štátu) 25%
4.        neviem 28%

Odpovedať na uvedenú otázku znamená potácať sa medzi záplavou nepravdivých informácií a túžbou po spravodlivosti (korektnosti) riešenia. Preto viac ako štvrtina sa neodváži tipovať. Najpočetnejší sú však tí, ktorí nevidia východisko v mierovom procese a polovica bez siedmich percent tvrdí, že rozhodne vojenská sila. To znamená rozpad Ukrajiny v dnešnej hranici. Štvrtina stále verí v možnosť mierového riešenia, ktorým je ústavná reforma – decentralizácia štátu. Mnohé analýzy uverejnené aj na Slove potvrdzujú, že taký mnohonárodnostný (multinacionálny) a mnohokultúrny (multikultúrny) štát, akým je Ukrajina „since 1991“, sa musí federalizovať. Pozor! Nevychádzajme z našich slovensko-českých skúseností, že federalizácia je dvojčlennosť. V prípade Ukrajiny nech sa domáci inšpirujú skôr Nemeckom a Indiou.

Tému Ukrajiny a Ruska dobre zjednocuje anketová otázka ešte z februára 2015:

Prezident  SR Andrej Kiska (podľa médií) povedal:  Každý, kto nepodľahol ruskej propagande, nemôže mať pochybnosti o účasti Ruska na vojne na východe Ukrajiny.
1.         Súhlasím s jeho tvrdením 2%
2.         Nesúhlasím s jeho tvrdením 98%

Vaše odpovede potešili. S určitou iróniou možno povedať, že potvrdili zoznamy novodobých kremlológov slovenskej kvality atlantického strihu o príslušnosti nášho média (Slovo) do ruskej sféry vplyvu.

Zdravý rozum a samostatný úsudok naši čitatelia prejavili aj v nasledujúcej ankete z apríla 2015:

Myslíte si, že súčasné Rusko (jeho politický režim) predstavuje hlavnú hrozbu pozitívneho vývoja svetovej spoločnosti?
1.         Áno, jednoznačne 3%
2.         Áno, čiastočne 1%
3.         Neviem 1%
4.         Prevažne nie 11%
5.         Jednoznačne nie 84%

Odpovede, ich kvantitatívna kvalita nielen signalizujú, priam kričia proti tendenciám zjednodušovať beh sveta na boj dobra so zlom. Ak pritom definovanie zla a dobra je otázka viery, nie vedy. Viera v jediného euroatlantického boha a v jeho proroka Pentagóna bola v septembri 2015 nalomená ruským archanjelom prilietajúcom z Kaspiku. Do určitej miery umožnila prezrieť.

Čitatelia Slova mali v tom však jasno. Nasledujúca anketová otázka bola položená v novembri 2015:

Ako hodnotíte aktívny vstup Ruska do vojny v Sýrii?
1.         Jednoznačne pozitívne 76%
2.         Prevažujú pozitíva nad negatívami 17%
3.         Neviem 1%
4.         Prevažujú negatíva nad pozitívami 3%
5.         Jednoznačne negatívne 3%

Uvedené čísla nepotrebujú komentárovú barličku. Len zhrnutie: Čitateľ Slova väčšinovo (ale nie nadpolovične) sa prikláňa k vojenskému víťazstvu protivládnych síl a tak dovidí rozpad dnešnej Ukrajiny. Absolútne (až 98%) nesúhlasí s tvrdením prezidenta SR Andreja Kisku:  „Každý, kto nepodľahol ruskej propagande, nemôže mať pochybnosti o účasti Ruska na vojne na východe Ukrajiny“. A že Rusko nepredstavuje hlavnú hrozbu pozitívneho vývoja svetovej spoločnosti je ich presvedčených 95%. Obdobné číslo dosiahlo pozitívne hodnotenie ruského vojenského zásahu v Sýrii.

Nakoniec sme si nechali zhodnotenie „kosovskej otázky“. Ešte v mesiaci marec 2015 sme sa pýtali:

Súhlasíte s výzvou europoslancov adresovanou aj Slovensku, aby uznalo Kosovo?
1.         Jednoznačne súhlasím 1%
2.         Skôr súhlasím, ako nesúhlasím 0%
3.         Neviem 1%
4.         Skôr nesúhlasím, ako súhlasím 7%
5.         Jednoznačne nesúhlasím 91%

Odpovede potvrdzujú „slovenskú alergiu“ v tejto otázke. Pritom naša alergia je prejavom skôr zdravej imunity slovenského (štátneho a spoločenského) organizmu než prejav choroby. Zaráža určitá názorová euroinfekcia členov europarlamentu (spomeňte si na názory našich europoslancov na nedostatok slovenskej migračnej solidarity) a nedostatok pochopenia pre vyváženosť medzi eurocelkom a eurodielom. Vyššie postavenie neznamená automaticky správne rozhodovanie. Aj pojem a výraz Vyšehrad vznikol nie z nadmorskej výšky, ale z vyššej a všeobecnejšej pozície v spravovacej štruktúre organizácie.

Počas uplynulého roka sme sa pozreli aj na nášho južného suseda. Tisícročná miera zviazanosti našich osudov je dobrým dôvodom považovať otázky našich vzťahov za vnútornú záležitosť. Preto o niektorých výsledkoch ankiet aj na túto tému sa viac dozviete v treťom (národnom) pokračovaní.

SÚVISIACE:
Jozef Schwarz:
Demokracia a migrácia   (Ankety Slova v roku 2015, časť prvá)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984