Summit Šanghajskej organizácie spolupráce sa (zatiaľ) odkladá

Počet zobrazení: 2517


Pred rokom, na ostatnom summite hláv štátov Šanghajskej organizácie spolupráce ŠOS (Шанхайская организация сотрудничества, Shanghai Cooperation Organisation),  ktorý sa konal v hlavnom meste stredoázijského Kirgizska, v Biškeku (presnejšie to bolo 14. júna 2019), prijala na svoje plecia predsedníctvo v tejto organizácii Ruská federácia.

sanghaj_4.jpgLogo Šanghajskej organizácie spolupráce.
Zdroj: http://rus.sectsco.org/

Špeciálny predstaviteľ prezidenta RF Vladimira Putina v tejto organizácii Bachtier Chakimov (Бахтиер Хакимов) po akte prijatia rotujúceho predsedníctva vyhlásil: „... hlavnú úlohu predsedníctva v ŠOS vidí Rusko v rozvoji všestranných vzťahov ako vo vnútri organizácie, tak aj za jej hranicami. Základnou prioritou v roku 2020 je pre nás upevnenie pozícií ŠOS na svetovej scéne. Pri riešení tejto úlohy my predovšetkým dávame akcent na konsolidáciu snáh členských krajín ŠOS na medzinárodnej scéne. Záujem o našu činnosť prejavujú mnohé európske a latinskoamerické krajiny a aj Austrália...“[1]

Vtedy prezident V. Putin svojho špeciálneho predstaviteľa ešte doplnil, resp. jeho myšlienku o koncepte činnosti ŠOS spresnil, keď konštatoval, že medzi priority ruského predsedníctva patrí boj s terorizmom a extrémizmom a snaha o riešenie krízových situácií blízko vonkajších hraníc ŠOS – v prvom rade v Afganistane a v Sýrii.

Inak členskými krajinami ŠOS sú Čína, Rusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan, India a Pakistan. Štatút pozorovateľa majú Afganistan, Bielorusko, Irán a Mongolsko. Takzvaný partnerský štatút (partner na dialóg) je voľnejší a majú ho Azerbajdžan, Turecko, Sýria, Vietnam, Saudská Arábia. Keď sa na to pozrieme tak ŠOS má dosť veľký geografický a geopolitický (vrátane jadrového) záber.

Podľa plánovaného programu sa počas ruského predsedníctva malo uskutočniť v rámci ŠOS cca 90 spoločných podujatí na vysokej a najvyššej úrovni.
 

Zmena plánu
 

Výsledky predsedníctva Ruska v ŠOS sa mali vyhodnotiť v rámci summitu hláv štátov členských krajín ŠOS v dňoch 22. – 23. júla 2020. Miestom stretnutia mal byť pôvodne uralský Jekaterinburg (tam už bol summit ŠOS v roku 2009) a až neskôr výber padol na historický Sankt-Peterburg, ktorý, neviem prečo, niektorí autori (aj na stránkach SLOVA) uvádzajú ako Petrohrad.

To je totiž len jeden z mnohých názvov mesta na Neve. Historicky sa germánsky zvučiaci „Sankt-Peterburg“ zmenil na ruskojazyčne prijateľnejší a tej dobe viac vyhovujúcejší  Petrohrad (Петроград) – „... Imperátor 18. augusta 1914 rozhodol do budúcnosti mesto Sankt-Peterburg nazývať Petrohrad...“ Aspoň tak o tom referovali už (tiež) premenované Petrohradské vesti. Potrebné právne dokumenty boli spracované rýchlo a odo dňa 31. augusta 1914 sa stal názov mesta Petrohrad realitou.

Oficiálny názov Petrohrad malo mesto skoro desať rokov a až v januári 1924, na štvrtý deň po smrti V.I. Lenina, jeho spolurevolucionár Grigorij Jevsejevič Zinoviev navrhol, „... na základe mnohých prosieb smútiacich pracujúcich...“ premenovať Petrohrad na Leningrad.

V celomestskom – celoleningradskom – referende (platnom) konanom 12. júna 1991 sa 54 % zúčastnených vyslovilo za návrat názvu mesta k pôvodnému Sankt-Peterburg. Dňa 6. septembra 1991 Prezídium Najvyššieho Sovietu RSFSR prijalo výnos (№ 1643-1) o prinavrátení historického mena mestu. Tento proces bol zavŕšený 21. apríla 1992, keď bola Zjazdom ľudových poslancov RSFSR vykonaná zmena čl.71 Ústavy RSFSR.

Teda oficiálny názov mesta na Neve je Sankt-Peterburg. Tak ako oficiálny názov mesta na Dunaji je dnes (od 6. marca 1919) Bratislava. Nie Prešporok, nie Istropolis, Pressburg, či Pozsony. A už vôbec nie Blava, tak prečo nepoužívame korektný a dobovo k dnešku správny názov Sankt-Peterburg? Neviem.
 

Video je video, ale osobný kontakt je potrebný
 

Keď hovoríme, že summit by sa mal konať, tak to preto, lebo nedávno bola zverejnená informácia, že prezident predsedajúcej krajiny ŠOS navrhol svojim kolegom v súvislosti s vývojom situácie okolo COVID-19 presunúť samotný summit na neskôr, do „... vyjasnenia situácie...“

sanghaj_tabulka.jpg
Spracované podľa: http://rus.sectsco.org/

Možnosť uskutočnenia summitu ŠOS vo videorežime V. Putin odmietol z dôvodu, že nedáva možnosť „... dostatočnej koordinácie v takomto formáte... a negarantuje dostatočnú výmenu názorov...“.

Podľa jeho presvedčenia doba a témy, ktoré sú na stole, si vyžadujú osobné stretnutie.

Súčasne sa mal v tom istom čase konať v Sankt-Peterburgu aj summit prezidentov členských krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika). Predchádzajúci XI. summit BRICS sa konal 18. novembra 2019 v hlavnom meste Brazílie.

Vo vzťahu k tomuto summitu platí to isté, čo sa týka summitu prezidentov ŠOS – zatiaľ odložené z dôvodu COVID-19.
 

Trpezlivosť ruže prináša
 

No a čo sa týka nového termínu summitu, generálny tajomník ŠOS (od 1. januára 2019), bývalý minister zahraničných vecí Uzbekistanu Vladimír Imanovič Norov (Владимир Имамович Норов) sa vyjadril, že bude tak skoro, ako to situácia v jednotlivých členských krajinách dovolí. Teda až sa ... vyjasní...

Neostáva nič iné, len trpezlivo čakať. Ide totiž o geopoliticky dôležité stretnutie, ktoré možno bude až po summite G7, ak V. Putin prijme pozvanie na túto akciu od prezidenta krajiny, kde ľud začína robustne hovoriť stačí a dosť! Nehľadiac na to, že podľa tohto prezidenta je pozvanie pre ruského prezidenta na G7 vraj otázkou „zdravého rozumu“.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984