Súhrnný pohľad na dôchodky vo svete

Počet zobrazení: 6363

pensions_a_glance.jpgOECD vydala jednu zo svojich vlajkových publikácií „Pohľad na dôchodkové systémy 2013“ (OECD Pensions at a Glance 2013) členských krajín OECD a štátov Skupiny G20. Informovala o tom stála Misia Slovenskej republiky pri OECD (Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj).

Reformy

Tieto krajiny majú rôzne dôchodkové systémy, ktoré v uplynulom období prešli rôznymi reformami. Tie zabezpečili zníženie chudoby v staršom veku, čo je možné považovať za jeden z najväčších úspechov sociálnych politík krajín OECD. V porovnaní s rokom 2007 sa znížila priemerná chudoba staršieho obyvateľstva z 15,1 % na 12, 8 %. V priemere v krajinách OECD ľudia nad 65 rokov a starší poberajú 86 % celkových príjmov obyvateľstva týchto krajín. Vo Francúzsku a Luxembursku je to takmer 100 %. Vo Fínsku a Švédsku viac ako 40 % ľudí starších ako 65 rokov poberá  minimálny dôchodok. V Nemecku, Maďarsku, Japonsku a na Slovensku minimálny dôchodok nepoberajú ani 2 % dôchodcov. V budúcnosti sa výhody z poberania dôchodku budú znižovať. OECD v tomto ohľade zaznamenáva rôzne formy. Väčšina krajín sa zameriava na ochranu tých, ktorí poberajú najmenšie dôchodky. Znižovanie dôchodku je najmenej ohrozené v Grécku a Portugalsku. V Grécku 10 % najlepšie zarábajúcich bude dostávať iba polovicu dôchodku, akú dostávali pred navrhnutou reformou. Portugalsko znížilo dôchodok takmer o 40 % v súčasnosti najlepšie zarábajúcim. Vo Švédsku sú tiež najmenej zarábajúci ochránení, avšak z dôchodkovej reformy najviac profituje 20 % najlepšie zarábajúcich. OECD v tejto súvislosti upozorňuje na fakt, že nie dôchodcovia, ale mladšie generácie sú ohrozené chudobou. Podľa OECD „základnou otázkou naďalej zostáva, ako zabezpečiť, aby boli  dôchodkové systémy finančne udržateľné a ako poskytnúť obyvateľom v dôchodku adekvátne finančné príjmy. Zatiaľ čo veľa reforiem sa začalo ešte pred krízou, hlavnou hybnou silou ich pokračovania bola práve ekonomická kríza a z toho vyplývajúca potreba fiškálnej konsolidácie“.

OECD konštatuje, že „reformy sa zamerali na niekoľko kľúčových prvkov. Jedným z najviac viditeľných je politicky citlivé opatrenie na zvýšenie veku odchodu do dôchodku.“ Skutočný vek odchodu do dôchodku je nižší v 22 krajinách OECD, ako je oficiálne stanovený. V roku 2012 bol najnižší vek odchodu do dôchodku pre mužov v Luxemburgu 57,6 roka a pre ženy v Belgicku a na Slovensku 58,7 roka. Veková  hranica odchodu do dôchodku sa vo väčšine krajín OECD zvyšuje. V súčasnosti je vek 67 rokov odchodu do dôchodku oveľa bežnejší ako pred niekoľkými rokmi. V Grécku sa zvýšila veková hranica na 65 rokov, v Nórsku, Taliansku a Austrálii na 67 rokov. Česká republika sa rozhodla do roku 2044 pravidelne zvyšovať každý rok odchod do dôchodku o dva mesiace. V tom čase dosiahne vek zamestnancov, ktorí pôjdu do dôchodku, 67 rokov.

Zmeny

K ďalším opatreniam patria rôzne mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť vyváženie dôchodkových systémov v súlade s demografickým vývojom a ekonomickými a finančnými parametrami. Podľa publikácie patrí Slovenská republika spolu s Kanadou, Českou republikou, Poľskom a Spojeným kráľovstvom medzi krajiny, ktoré v uplynulých rokoch realizovali viacero reforiem, napríklad zavedenie súkromných dôchodkových systémov. Niektoré krajiny strednej Európy však v čase krízy zmenili pomer odvodov medzi súkromnými a štátnymi piliermi dôchodkových systémov s cieľom odkloniť finančné toky zo súkromných fondov do štátneho rozpočtu. Maďarsko od roku 2010 postupne zrušilo povinný druhý pilier a finančné  prostriedky previedlo do prvého piliera. Poľsko postupne znižuje príspevky do súkromných dôchodkových schém z 7,3 % na 3,5 %. Slovenská republika umožnila v júni 2009 prejsť poistencom zo súkromných dôchodkových schém do štátneho systému a zaviedla princíp dobrovoľného vstupu do druhého piliera pre tých, ktorí sa zaradili do pracovného pomeru. Po vstupe do druhého piliera už z neho nie je možné vystúpiť.

Publikácia OECD skúma dodatočné aspekty vylepšenia finančnej situácie budúcich dôchodcov. Poukazuje na fakt, že vlastníctvo nehnuteľností a finančné úspory starších ľudí spolu s dostupnými verejnými službami, akými sú zdravotná a sociálna starostlivosť, sú dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi ich životnú úroveň. V rokoch 2010 – 2011 v krajinách eurozóny malo viac ako 94 % starších ľudí finančné úspory. Najvyšší podiel ľudí, ktorí nemajú žiadne úspory, je v Slovinsku a Grécku (takmer 25 %), na druhej strane vo Fínsku a v Luxembursku takmer 100 % starších ľudí má úspory. Priemerná hodnota finančných úspor v eurozóne v roku 2010 bola 120 tisíc eur, na Slovensku 7 700 eur a v Španielsku 260 tisíc eur. Medián úspor bol však nižší – 20 tisíc eur, pričom na Slovensku to bolo 3 tisíc eur a v Holandsku 69 tisíc eur. Medián celkových úspor dosahuje najväčšie hodnoty u obyvateľstva vo veku 55 až 64 rokov (53 tisíc eur). Najvyšší je vo Fínsku – 107 tisíc eur, zatiaľ čo na Slovensku je to iba 4,4 tisíc eura. Zaujímavé je, že v Holandsku a vo Francúzsku rastie veľkosť úspor v závislosti od veku takmer lineárnym spôsobom.

Bohatstvo

Finančné úspory alebo už od istého množstva bohatstvo môžu dopĺňať ostatné zdroje príjmov, publikácia však pripomína, že rozsah, v akom môže znížiť rozsah chudoby v staršom veku záleží od jeho prerozdelenia.

Keďže bohatstvo sa výrazne koncentruje medzi tými, čo patria medzi jedno percento najlepšie zarábajúcich, jeho vplyv na zníženie chudoby starších je obmedzený. Podľa správy aj vlastnenie nehnuteľností môže mať vplyv na životný štandard dôchodcov, najmä pre úspory na nájomnom a v prípade potreby predajom nehnuteľnosti. V krajinách OECD v priemere tri štvrtiny ľudí vo veku nad 55 rokov vlastnia nehnuteľnosti. Napríklad vo Švajčiarsku niečo viac ako 40 % starších ľudí vlastní svoje domy a byty (už po splatení hypoték), v Maďarsku či na Slovensku je to viac ako 90 %. Na druhej strane však majitelia nehnuteľností môžu mať nedostatočné príjmy na zaplatenie výdavkov na údržbu a prevádzku nehnuteľností a na potreby denného života.

OECD v publikácii pripomína, že dôchodkové systémy budú musieť reflektovať fiškálne vplyvy starnutia obyvateľstva, ako aj zabezpečiť solidaritu v kontexte zvyšujúcich sa nerovností medzi jednotlivými generáciami a zároveň vytvárať víziu, ako by mali naše spoločnosti vyzerať v budúcnosti.

(Autor pôsobí na Fakulte ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984