Reklama
Reklama

Študentské protesty na Balkáne a malá dumka o školstve

Počet zobrazení: 3079

5.jpgVzdelanie je právo! To je heslo, ktoré sa na transparentoch protestujúcich študentov šíri ako lesný požiar z jednej krajiny do druhej. Mnohé z masívnych demonštrácií zostali v tomto roku slovenskými médiami nepovšimnuté. Do tejto kategórie patria aj demonštrácie študentov bojujúcich za svoje sociálne práva v albánskej Tirane a macedónskom Skopje.

Popri dáždnikovej revolúcii v Hongkongu, protestoch v Taliansku a Grécku proti sociálnej nespravodlivosti a vládnym škrtom, protestoch organizovaných skupinou Anonymous proti globálnemu dohľadu a útokoch na súkromie v mestách po celom svete, európskych demonštráciách proti pripravovanej zmluve TTIP, protestoch proti imigrantom a islamizácii v západnej Európe a mnohých ďalších unikli našej pozornosti demonštrujúci študenti priamo „pod oknami“ Európskej únie.

2.jpgAlbánsko sa v 90. rokoch, podobne ako iné krajiny východného bloku, stalo laboratóriom liberalizačných a deregulačných reforiem, až prišiel na rad sektor školstva. Študentské hnutie tohto roku protestovalo proti prudkému zvýšeniu školného za posledné roky, proti celému radu neoliberálnych reforiem snažiacich sa zosekať verejné prostriedky pre verejné vysoké školy 1.jpgv Albánsku a sprístupniť väčšie množstvo verejných prostriedkov súkromným vysokým školám bez spätného kontrolného mechanizmu. Všetko sa začalo reformou modifikovania modelu financovania vysokých škôl z dielne stredopravej vlády v r. 2010, ktorá navrhovala systém prerozdeľovania verejných zdrojov na základe konkurenčnej schémy rovnako pre verejné a súkromné školy. V reformách pokračuje i nová vláda, ktorá nastúpila v r. 2013, paradoxne zložená zo socialistických politických subjektov, hoci pôvodne vzdorovali týmto reformám aj rétorickými trikmi súčasného premiéra Ediho Ramu, ktorý tvrdil, že vedomosti nie sú komoditou, že univerzity nie sú obchodné jednotky, že vysoké školy, a to najmä tie súkromné, by mali prestať predávať diplomy“. Pokusy zaviesť poukážkový (voucher) systém zlyhali aj vďaka nátlaku novozaloženého študentského hnutia, ale aj väčšiny súkromných univerzít, ktoré sa báli v dôsledku tohto opatrenia vzniku oligopolného postavenia niektorých z nich. Okrem posilnenia pozícií súkromných škôl musia čeliť tejto súťaži o „duše“ aj verejné univerzity, ktoré sú nútené zmeniť ich internú štruktúru, priblížiť sa trhovej logike a integrovať marketingové jednotky, ktoré by prilákali študentov.

8.jpgDesiatky tisíc študentov v rôznych mestách Macedónska zaplavili ulice, v najhojnejšom počte v hlavnom meste, aby vyjadrili nespokojnosť s reformami vysokoškolského vzdelávania navrhnutého vládou. Podľa niektorých zdrojov vláda opakovane zostala hluchá voči požiadavkám protestujúcich a odmietla diskusiu o reformách, dokonca sa snažila podkopať organizáciu študentských protestov a boli hlásené rôzne vydierania a vyhrážania študentom, že ak neprestanú, prídu o ubytovanie v internátoch. Transparenty vyzerali veľmi podobne ako v susednom 7.jpgAlbánsku: „Žiadna spravodlivosť, žiadny mier!“, „Univerzita je hlas slobody!“, „Sme študenti, nie zákazníci!“. Podstata problému leží však úplne inde ako v predchádzajúcom prípade. Macedónska vláda sa rozhodla zaviesť štátne skúšky, teda štátom kontrolované testovanie vysokoškolských študentov približne v takej podobe, v akej je realitou napr. na Slovensku alebo v Českej republike. Návrh je súčasťou širšieho balíka reformy školstva v podobe nových zákonných pravidiel, čo dostalo do ulíc nielen študentov, ale aj pedagógov. Protestujúci sa obávajú ohrozenia autonómie akademickej pôdy. Macedónska republika sa pridala k Bolonskému systému v r. 2003, čím začala implementovať spoločné európske štandardy do procesu vzdelávania. Po vyše desiatich rokoch sa však ozývajú hlasy, že tento proces vysoké školstvo dehumanizoval a zmechanizoval a položil na plecia pedagógov veľké byrokratické bremeno. Autori reformy ju považujú za redefiníciu Bolonského systému, aj keď sa neodkláňa od jeho podstaty. V skratke, k písomným skúškam na univerzitách sa pridáva povinná ústna skúška (hoci v mnohých prípadoch vysoké školy už teraz uplatňujú obe formy skúšania v závislosti od dohody pedagóga so študentmi), zavádzajú sa povinné vstupné prijímacie skúšky pre zahraničných študentov, pre budúcich učiteľov sa zavádza inštitút licencie, ktorej získanie je podmienené absolvovaním zvláštnej vstupnej skúšky a výcviku, budúci riaditelia základných a stredných škôl budú musieť absolvovať špeciálne školenie so skúškou a doktorandské štúdium by mali poskytovať iba najlepšie univerzity, ktoré zaujali popredné miesta v rankingu.

6.jpgOdpoveď na otázku, kam tieto chodníčky vovedú albánske a macedónske školstvo, ponechávam otvorenú. Na jej zodpovedanie si čiastočne môžeme dopomôcť našou skúsenosťou a skúsenosťou iných krajín na Západ od nás. To nie je len otázka existencie modelu duplicitného skúšania zo všetkého v závere štúdia. Jeho význam nechávam na zvážení každého, kto si ním prešiel: potrebujeme ho ako nejakú poistku, aby sme nevpustili do sveta úplných zadubencov, a ak je to tak, na akej úrovni sú potom realizované jednotlivé skúšky v priebehu štúdia a aká pozornosť sa venuje napísaniu záverečnej práce? Z tohto čiastkového problému treba zatiahnuť na hlbinu k principiálnej hodnotovej otázke: „Ako dnes vnímame vzdelanie? Je ešte školstvo o vzdelávaní?“

Môžeme sa pýtať, či je vzdelanie ešte vnímané ako základné právo, ktoré vychádza z princípu sociálneho občianstva alebo či sa už nad ním nevznášajú len jeho slabnúce tiene. Kedysi bolo vzdelanie vnímané ako východisko z neblahých sociálnych podmienok, ako nástroj sociálnej mobility, ako nástroj možnej a mysliteľnej zmeny sociálnej reality jedinca, ba celých spoločenských skupín. Vyššie vzdelanie sa v podmienkach celoplošnej pauperizácie obyvateľstva už dnes chápe ako privilégium, ktoré zatvára svoje brány pred tými, ktorí na to nemajú. Neúmerný rast byrokratizácie školstva, dôraz na kvantitatívne ukazovatele, neustále vykazovanie vlastnej úspešnosti, predbiehanie sa v stĺpčekoch hodnotení len predchádza tomu, aby po čase miesto študenta zaujal zákazník s peňaženkou a mohol si diplom bez problémov zaplatiť. Rôzne agentúry zriadené na hodnotenie kvality škôl, výučby a pedagógov, inšpekcie, komplexné akreditácie kladú na pedagogických pracovníkov rozmanité množstvo administratívnych povinností a byrokratických bremien, čím musia neustále dokladovať svoju efektivitu a konkurencieschopnosť. Sme svedkami, že takto často dochádza len k skresľovaniu, umelému prilepšovaniu skutočnosti a provizórnej sebakritike. Naozaj sa treba v tejto súvislosti zamýšľať, tak ako o tom píše Mark Fisher vo svojej knihe Kapitalistický realizmus, či si náhodou neskorý kapitalizmus nevypožičal preferovanie symbolických úspechov pred skutočnými práve od stalinizmu.

Na Slovensku zatiaľ prebudili niekoľko tisíc ľudí štyria politici, ktorí si uvedomili, že o rok a tri mesiace budú zápasiť o svoje politické prežitie. Nevieme, koľko vody pretečie, keď svoje požiadavky začnú autenticky formulovať študenti a pracovníci v školstve. Krajiny, kde sa na odpor postavili, sú pre nás hodenou rukavicou. Stratili sme už úplne v tomto boji o sebazáchovu aj obranné reflexy?

Foto: Facebooková stránka študentského hnutia Për Universitetin a www.revolution.news.com.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama