Reklama
Reklama

Stredoázijská téma: Vzťahy Astany a Biškeku - ekonomická a iná (čínska) dimenzia

Počet zobrazení: 1010

Po roku 1991, keď sa prihlásili na svet „nezávislé“ postsovietske krajiny Strednej Ázie: Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkmenistan, a Uzbekistan, bolo jasné, že ich budúca bonita bude postavená predovšetkým na objeme prírodných zdrojov a efektivite ich ovládania domácimi postkomunistickými elitami (prípadne kombinácia týchto faktorov). Ako to už so surovinovou spravodlivosťou býva, niekto mal veľké energetické šťastie (Kazachstan, Turkménsko a čiastočne aj Uzbekistan). Niekto má viac vody – strategickej suroviny (Tadžikistan) a niekto – Kirgizsko – toho moc od prírody nedostal, ale zasa má zaujímavý tranzitný potenciál po línii Čína a ďalej (smerom na Afganistan, Kaspické more a do Európy).

Za ostatné roky sa medzi bývalými zväzovými republikami Strednej Ázie sformovali a vyprofilovali aj špecifické bilaterálne vzťahy. Kazachstan a Kirgizsko majú spoločnú hranicu cca 1 241 km. Čo sa týka spoločnej hranice, tu boli dlhé roky prítomné susedské nezrovnalosti. Aj keď príslušný dokument o demarkácii a demilitarizácii hranice bol podpísaný medzi Biškekom a Astanou ešte v roku 2001, Kazachstan ho ratifikoval v roku 2003 a Kirgizsko až v roku 2008.[1]

image001.jpg

Ďalej majú spoločnú nedávnu minulosť a historickú skúsenosť. Dnes ich o.i. spája napríklad členstvo v Spoločenstve nezávislých štátov (ŠOS), Organizácii Dohovoru o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), alebo v súčasnosti supervážnej a v regióne Európskej únii konkurujúcej Eurázijskej ekonomickej únii (EEÚ)... Ale predsa sú to ľudsky, sociálne, nábožensky, jazykovo, ekonomicky a perspektívne rozdielne krajiny.
 

Nové spojenia a nové spojivo

Je tu však jedno moderné spojivo. Tým je inštrument mäkkej sily Číny, ktorá sa smerom k Biškeku a k Astane prejavuje cielene a rozdielne.

Podľa jedného z nespočetných prieskumov verejnej mienky medzi študentmi vysokých škôl v niektorých krajinách Strednej Ázie na otázku, či Čína prináša ich vlasti viac pozitív, alebo negatív bola sumárna odpoveď „viac pozitív“ alebo „skôr viac pozitív“ nasledujúca: Kazachstan 82,2%, Uzbekistan 62,1%. Zato v Kirgizsku sa 46,5% respondentov jasne vyjadrilo, že prítomnosť Číny škodí regiónu! Pritom respondenti, študenti, ako dokladujú komentáre k výskumu, skoro nič nevedeli o napätí medzi ZSSR a Čínou v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia a ani o tzv. „žltom“ nebezpečenstve z deväťdesiatych rokov. Čína dnes je pre nich zdroj širokého a lacného sortimentu tovarov, predovšetkým mobilov a zábavy z toho plynúcej. Výnimku tvorili len kirgizskí študenti, ktorí majú teritoriálny strach z gigantického suseda a jeho možností skúpiť národné aktíva.

Aký model rozvoja svojej krajiny by chceli mladí ľudia? V Kirgizsku je najpreferovanejší model Japonska (16,5%), v Kazachstane víťazí čínsky model (13,7%) a v Uzbekistane vidia budúcnosť v ruskom modeli (11,1%).[2]

Ak sa chceme hlbšie ponoriť do témy penetrácie Číny do vnútornej politiky v Strednej Ázii, odporúčame si prelistovať prácu dvojice amerických akademikov: The Chinese Question in Central Asia: Domestic Order, Social Change, and the Chinese Factor (Čínska otázka v Strednej Ázii: vnútorný poriadok, sociálne zmeny a čínsky faktor). Aj keď ide o starší text (2012) autorov M. Laurelle a S. Peyrouse, možno ho považovať za „sprievodcu“ po labyrinte sociálnych, politických a ekonomických vzťahov Číny s krajinami Strednej Ázie.

Samotná kniha[3], v krátkosti, analyzuje dva elementy vzťahov: a) zahraničnú politiku a oficiálne vzťahy medzi Čínou a krajinami Strednej Ázie od roku 1991; b) formuluje silné a slabé stránky regionálneho dynamizmu s výhľadom na koncept Veľkej Hodvábnej cesty.
 

Kauza Kirgizsko

V Kirgizsku sa koncom roku 2017 prezidentské voľby. V prvom kole (16. októbra 2017) vyhral Sooronbaj Žeenbekov. Ide o pomerne starú informáciu, ale tu je dôležité vedieť, že tesne pred voľbami mal nečakane kritické vyjadrenia na adresu Kazachstanu vtedajší (končiaci)  prezident Alazambek Atambajev.  Z jeho slov vyplynulo, že Astana sa vraj snažila podporovať (a pretlačiť) svojho kandidáta. Na základe týchto vyjadrení došlo k operatívnej  komplikácií vo vzťahoch medzi Biškekom (vtedy aktuálne predsedajúcej krajiny Eurázijskej ekonomickej únie) a Astanou.

image003.jpg

Podľa kazašského experta Sanata Kušumbajeva z Kazašského inštitútu strategických výskumov KISI(Казахстанский институт стратегических исследований при Президенте Республики Казахстан)[4] ale Astana vraj vtedy nemala žiaden špeciálny záujem na voľbe kandidáta „x“, alebo „y“.  S názorom S. Kušumbajeva sa možno stotožniť, aj keď z dlhodobého hľadiska, nakoľko Kirgizsko sa neformálne a de facto historicky delí na severnú (centrum Biškek) a južnú časť (centrum Oš). Presnejšie kirgizské plemená sa delili na pravé (он канат) a ľavé (сол канат) krídlo. Pritom он канат v zásade kopíruje juh Kirgizska - Ošskú, Džalalabadskú a Batkenskú oblasť a сол канат - severnú časť - Biškek, Čujská, Talasska, Narynská a Issykuľská oblasť. Súčasný prezident S. Žeenbekov je z južného krídla - он канат.

tab1.jpg

V kontexte s uvedeným „teritoriálnym“ rozložením personálneho zabezpečenia, je iste zaujímavé sa pozrieť aj na dokument „Концепция развития регионов Кыргызстана“ (Koncepcia rozvoja regiónov Kirgizska)[5], ktorý dáva potencionálnym investorom (domácim a najmä zahraničným) konkrétne orientačné parametre na rozvoj rôznych segmentov podnikania v jednotlivých regiónoch Kirgizska. Kirgizská vláda svojim prijatím Koncepcie... plánuje v blízkej budúcnosti posilniť a zdynamizovať - aj formou vytvorenia mäkkého investičného prostredia - rozvoj 20-tich pilotných miest.

Ako pilotnými vybrala vláda Kirgizska nasledujúce:

  • hlavné mesto Biškek (Бишкек),
  • mestá: Tokmak (Токмак), Kara-Balta (Кара-Балта), Karakol (Каракол), Balykči (Балыкчи), Naryň (Нарын), Kočkor (Кочкор), Talas (Талас), (Ош), Uzgen (Узген), Džalalabad (Джалал-Абад), Kara-Suu (Кара-Суу), Sary-Taš (Сары-Таш), Batken (Баткен), Isfana (Исфана), Kabambžaj (Кадамджай), Taš-Kumyr (Таш-Кумыр), Kara-Kuľ (Кара-Куль), Kerbeb (Кербен) a Kočkor-Ata (Кочкор-Ата).

Tieto mestské subjekty majú relatívne rozvinutú (na miestne podmienky) infraštruktúru, na základe ktorej je možné konštruovať ich ekonomický rozvoj.

V Kazachstane je funkčný podobný program, ktorý uvažuje o piatich mestách s viac ako miliónom obyvateľov a ktorý ma zmeniť rurálny kontext krajiny na urbárny. Pri ľubovoľnom analyzovaní ekonomickej kondície Kirgizska, je okrem faktu, že zakladateľom kirgizskej ekonomiky boli najmä aktivity Interhelpa v Biškeku (Piškeku) v minulom storočí, treba akceptovať skutočnosť nerovnomerného (z rôznych dôvodov) ekonomického rozvoja krajiny po roku 1991 (t.j. po ukončení existencie ZSSR), čo malo o.i. aj za následok nerovnovážnu redislokáciu obyvateľov Kirgizska po krajine a mimo krajinu. Tak napríklad v roku 2018 bolo v Kirgizsku evidovaných 1.762 sobášov, pričom v 582 prípadoch to bolo s občanmi RF, 409 s občanmi Uzbekistanu, 192 s občanmi Tadžikistanu, 18 s občanmi Číny a 480 s občanmi iných štátov (vrátane Slovenska). Zo sumáru tak vychádza, že „len“ v 81 prípadoch boli obaja snúbenci z Kirgizska.[6]
 

Nikoho nepodceňuj

Inak, odkaz pre slovenského čitateľa - nie je potrebné, v ničom, podceňovať Kirgizsko! Veď len v roku 2018 navštívilo krajinu (ktorá má  podľa odhadu z roku 2017 cca 6,2 mil. obyvateľov a podľa oficiálneho sčítania z roku 2009 5,36 mil. obyvateľov) viac ako 7 mil. turistov (návštevníkov). A teraz hádajte odkiaľ? Najväčší nápor zahraničných návštevníkov do Kirgizska bol z Kazachstanu, Ruskej federácie a Číny.[7]

Podľa ratingu The Good Country Index  je Kirgizsko (zo 13 hodnotených krajín) na 69. mieste indexu dobrej krajiny -  čo nie je zlé.  Spomínaný Kazachstan je na 105. mieste. Zostávajúce krajiny Strednej Ázie: Uzbekistan, Tadžikistan a Turkmenistan sa pre istotu v ratingu ani nespomínajú. Ostatné postsovietske, členské krajiny Eurázijskej ekonomickej únie: Arménsko a Bielorusko sú na 45. a 54. mieste. Slovenským mainstremom nenávidená Ruska federácia je na 41. mieste a roky a roky híčkaná Ukrajina je na až 75. mieste, teda ďaleko za chudobným, ale hrdým Kirgizskom, alebo „nenávidenou“ Ruskou federáciou.[8]
 

Ekonomická dimenzia vzťahov

Podľa Trading Economics bol HDP (2017) Kazachstanu na úrovni 159 mld.$ (ročný nárast o 4,1%) a Kirgizska 7,56 mld.$ (ročný nárast 4,5%). Ak  by sme sa chceli dopracovať k údajom za rok 2018, tak podľa národných štatistík Kazachstan vykazoval nárast 4,1% a Kirgizsko 3,5%.[9]

Kirgizsko sa na obchodnom obrate Kazachstanu podieľa 1 %, v opačnom slede je uvedená hodnota vyššia: 10 %.

Celkový obrat zahraničného obchodu medzi Kazachstanom a Kirgizskom v r. 2017 dosiahol 758,4 mil. $ a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšil  o 31,5 %. Vývoz predstavoval 503,2 mil. $ (nárast o 33,8 %), dovoz bol 255,2 mil. $ (+27,2 %).

tab2.jpg

Hlavnou položkou kazašského vývozu do Kirgizska sú nerastné palivá, minerálne oleje a výrobky z ich destilácie, hoci ich objem má klesajúcu tendenciu. Podiel tejto komodity na celkovom kazašskom vývoze v r. 2017 dosiahol 15,7 % a medziročne sa zvýšil o 58,2 %, v porovnaní so situáciou pred 2 rokmi však ostal stále na polovičnej hodnote. V priebehu r. 2018 bol zaznamenaný pomerne výrazný rast vývozu nerastných palív a minerálnych olejov, keď za obdobie január-september 2018 ich podiel stúpol na 26,5 %, pričom hodnota 119,8 mil. $ je o viac ako 50 % vyššia, ako objem exportovaný za celý predchádzajúci rok 2017. 

Dôležitý je tiež vývoz železa a ocele (10,3 % exportu v r. 2017 a 8,2 % za 1-9/2018), tabaku a vyrobených náhrad z tabaku (9.3 % a 8,7 %). Vývoz obilnín bol v r. 2017 štvrtou najdôležitejšou tovarovou skupinou kazašského vývozu s podielom 7,6 %, za 9 mesiacov r. 2018 sa však prepadol až na nevýrazné 15. miesto. Ďalšia, v poradí piata tovarová skupina, ktorá zahŕňa soľ, síru, zeminy a kamene, sadru, vápno a cement, si udržuje 5 %-ný podiel na celkovom vývoze. 

tab_3-4.jpg

Recipročne, Kazachstan dováža z Kirgizska hlavne rudy, trosky a popoly, ktorých podiel na celkovom dovoze v r. 2017 predstavoval 38,2 % a za január-september 2018 sa zvýšil až na 45 %. Nerastné palivá, minerálne oleje a výrobky z ich destilácie, ktoré sú na druhom mieste,  vyskočili v roku 2017 až na 28,4 % celkového dovozu, za 1-9/2018 sa prepadli až na 9.miesto s podielom na dovoze vo výške 2,6 %. Sklo a sklenený tovar na 3. pozícii v r. 2017 pokryli 6,7 % celkového dovozu Kazachstanu (6,5 % za 1-9/2018).

tab_5_-_6.jpg

Samostatnou kategóriou sú investície. Celkový objem kazašských investícií v Kirgizsku k 1. januáru 2018 predstavoval 200 mil. $, z čoho 133 mil. $ predstavovalo vlastné imanie tab 5 6

Investície kirgizských subjektov v Kazachstane sú pomerne zanedbateľné a k 1.1.2018 dosiahli úroveň 8 mil. $.
 

Na záver

Kazachstan a Kirgizsko sú okrem už spomínanej Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ)  aj členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO), čo do podstatnej miery determinuje ich ekonomickú „spolupatričnosť“. Majú jednoduchšie a prehľadnejšie (aspoň teoreticky) pravidlá voľného pohybu osôb, tovaru, kapitálu a služieb a tiež colné otázky na spoločnej hranici - to v kontexte s EEÚ.

Pohľad na štatistiky bilaterálneho obchodu a na vzájomnú investičnú pozíciu ale naznačuje, že Kirgizsko v tomto vzťahu ťahá za kratší koniec.  Je to prirodzené, nakoľko kazašská ekonomika, hoci ani náhodou nepatri medzi svetovú elitu a v rámci EEÚ ostáva výrazne v tieni Ruskej federácie, je približne 20-krát výkonnejšia ako u susedov v Kirgizsku.

Ako to pôjde ďalej, to nikto v Astane, či Biškeku (naviac nie v Bratislave) nevie odhadnúť. Nádejou je, že korektné vzťahy, na blaho Strednej Ázie a celého postsovietskeho priestoru, budú pokračovať aj v momente, keď sa v Astane (objektívne, čoskoro a v súlade so zákonmi prírody) zmení časť kazašskej politickej elity.

Pozícia Číny a Ruska  však bude naďalej dominantná!

S jedným malým odtieňom, kým prvá veľmoc bude narastať, druhá bude všadeprítomná, ale bude na ústupe. Nie však na úteku, ako tí čo sa expresne balili z Manasu.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)



[1] БОСТОНКУЛОВА М.Т.: Развитие дипломатических отношений Кыргызстана и Казахстана в период социально-политических перемен, In: Наука, новые технологии и инновации, № 3/2015.

[2] Bližšie pozri: Дракон заходит по-соседски; Ученые опросили студентов Казахстана, Каракалпакии, Киргизии и Герата об отношении к Китаю; In: https://fergana.agency/articles/104700/?country=kg;

[3] LAURELLE, M.: PEYROUSE, S.: The Chinese Question in Central Asia: Domestic Order, Social Change, and the Chinese Factor, Hurst Publishers, 2012, ISBN-13: 978-1849041-799.

[4] Pozn.: o Inštitúte pozri: www.kisi.kz;

[9] Podklady tejto časti sú spracované na základe: www.mzv.sk/web/astana/obchod_a_investicie;

 

Priemer: 5 (1 hlas)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama