Reklama
Reklama

Storočnica od ukončenia Veľkej vojny

Počet zobrazení: 828

Celá Európa, aj Kanada, Spojené štáty a Austrália si v nedeľu 11. 11. 2018 pripomenuli 100. výročie ukončenia bojov na frontoch prvej svetovej alebo, ako sa vtedy hovorilo, Veľkej vojny. Skutočne bola do tých čias najväčšia – pokiaľ ide o počet obetí i o jej geografické rozšírenie. Žiaľ, o dve desaťročia sa nepoučené ľudstvo pustilo do ďalšej, ešte dramatickejšej.

Hneď po skončení vojny sa 11. november pripomínal ako pamätný deň, od roku oficiálne ako Medzinárodný deň vojnových veteránov. Zhodou okolností v deň svätého Martina, ktorý bol viac-menej z donútenia rímskym vojakom a namiesto bojových zásluh sa preslávil humánnym gestom, keď polovicu svojho vojenského plášťa dal žobrákovi.
 

Červené maky symbolom utrpenia


Presne 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte podpísali vo vlakovom vozni v lesíku pri severofrancúzskom meste Compiègne generáli nemeckého cisárstva s predstaviteľmi víťazných mocností prímerie. Skončil sa tým vyše štvorročný ozbrojený konflikt, ktorý si vyžiadal na frontoch i v zázemí okolo 70 miliónov ľudských životov.

Slovenské médiá s výnimkou preberania spravodajstva spomienkových podujatí v Paríži sa tejto téme veľmi nevenovali. Príčina je jednoduchá – sobotňajšie komunálne voľby. Napriek tomu vo viacerých mestách a obciach v nedeľu prebehli pietne akty pri pomníkoch, neraz veľmi dojemných, postavených v medzivojnovom období, zväčša pri príležitosti desiateho výročia utíchnutia zbraní, hoci na Slovensku vojna de facto pokračovala pre nevyjasnené južné hranice s Maďarskom až do leta nasledujúceho roku.

Na námestiach a v uliciach Bratislavy, ale aj v ostatných slovenských mestách rozdávali profesionálni príslušníci Ozbrojených síl SR umelé červené maky a letáčiky, aby sa verejnosť dozvedela viac o Medzinárodnom dni vojnových veteránov. Vlčie maky sa už v roku 1920 stali neoficiálnym symbolom preliatej krvi, utrpenia úcty k obetiam vojny na základe dojímavej poémy Na flámskych poliach. Napísal ju krátko pred svojou smrťou kanadský básnik John MacCrae, ktorý ako vojenský chirurg pôsobil na západnom fronte. Tam aj následkom životných útrap v januári 1918 zomrel na zápal pľúc. Nežné červené kvietky kvitnúce v severnom Belgicku pri cestách a vojnových zákopoch v jeho veršoch predstavovali nezmyselne preliatu krv na bojiskách Veľkej vojny.

5_vojensky_cintorin_v_petrzalke_zalozeny_roku_1916_sa_potarilo_uspesne_obnovit_pred_deviatimi_rokmi._403.jpg
Vojenský cintorín v Petržalke založený roku 1916 sa podarilo obnoviť pred deviatimi rokmi.

Ministerstvo vnútra v Slovenskej republike registruje celkovo 32 495 vojnových hrobov (vrátane masových). Z toho až 23 316 pochádza z prvej svetovej vojny, okrem nich evidujú 923 iných pietnych symbolov v mestách, obciach a na miestach bojov. V súvislosti s druhou svetovou vojnou tu nájdeme 9 179 hrobov, na ktorú sa viaže 2 811 pietnych symbolov. Celkovo je na území Slovenska pochovaných 160-tisíc vojakov, z nich v rokoch 1914 až 1919 prišlo o život 75 206 a v rokoch 1939 až 1945 vyše 93-tisíc. Tlačová agentúra SR uviedla na svet webovú aplikáciu, ktorá ponúka ich fotografie i so základnými informáciami: www.tasr.sk, www.teraz.sk a www.vtedy.sk a webovej adrese www.pamatniky-tasr.sk.
 

V Petržalke po ôsmy raz
 

Už ôsmy rok sa pietny akt spojený s úctou k padlým prvej svetovej vojny odohral v bratislavskej mestskej časti Petržalka na cintoríne v Kopčanoch. Založili ho roku 1916, kde pochovávali vojakov armády rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj z ďalších krajín, ktorí zahynuli v dôsledku ťažkých zranení v Posádkovej nemocnici vo vtedajšom Prešporku a v divíznom lazarete zriadenom v areáli kaštieľa v neďalekej rakúskej obci Kitsee (po slovensky Kopčany).

3_na_pietnom_akte_sa_zucastnil_aj_minister_obrany_peter_gajdos_a_predseda_vyboru_nr_sr_pre_obranu_a_bezpecnoist_anton_hrnko._2.jpg











Na pietnom akte
sa zúčastnil aj minister
obrany Peter Gajdoš
a predseda výboru NR SR
pre obranu a bezpečnosť
Anton Hrnko.

Pochovali tu celkovo 331 mužov dvanástich národností, z toho bolo 122 Slovákov a Čechov, 51 príslušníkov národov bývalej Juhoslávie, 43 Rumunov, 41 Poliakov, 16 Rakúšanov, 15 Rusov, 11 Talianov, troch Nemcov, viaceré telesné pozostatky sa nedali identifikovať.

Celý areál aj s priľahlým bunkrom BS 8, najväčšou obrannou pevnosťou postavenou na obranu Bratislavy v druhej polovici 30. rokoch minulého storočia proti rozpínajúcemu sa nacistickému Nemecku, bol štyri desaťročia v neprístupnom pohraničnom pásme. Preto si vyžadoval generálnu rekonštrukciu, ktorú sa podarilo úspešne zavŕšiť roku 2011. V predvečer storočnice od skončenia Veľkej vojny pracovníci služby Marianum stovky krížov znovu pekne obielili. Spomienkovú slávnosť už tradične usporiadalo Ministerstvo obrany SR a občianske združenie Vojenský veterán Bratislava.

4_prisli_aj_milovnici_vojenskej_historie_z_uniformnych_cesksoilovenskych_ledii.jpg
Členovia Klubu vojenskej histórie v uniformách československých légií.

„Som veľmi rád, že sme sa tu opäť stretli, aby sme svojou účasťou potvrdili, že skutočne nezabúdame, a aby sme spoločne vzdali hold tým, ktorí položili svoje životy v boji za mier a slobodu,“ vyzdvihol vo svojom prejave pred predstaviteľmi slovenskej armády, verejnosti, ako aj mnohými zástupcami diplomatických a vojenských misií akreditovaných v Bratislave minister Peter Gajdoš. „Naše poďakovanie v tento deň však rozhodne patrí každému jednému vojnovému veteránovi, ktorý kedy okúsil vojnové besnenie bez istoty návratu k svojim blízkym.“

Vyslovil tiež svoje rozhorčenie nad tým, že s odstupom sto rokov sa objavuje mnoho takých, ktorí bagatelizujú hrôzy prvej i druhej svetovej vojny. Poznajú ich skreslene zväčša iba z filmov rozličnej kvality či z pochybných digitálnych hier. „Mier nie je samozrejmosťou,“ zdôraznil. Nezmyselný celosvetový krvavý konflikt z rokov 1914 až 1918 hlboko negatívne poznačil osudy našich predkov. Narukovalo v ňom okolo 400-tisíc Slovákov, z nich sa vyše 70-tisíc nikdy domov nevrátilo.
 

Zlý mier je lepší ako najlepšia vojna
 

Predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, profesionálne historik, Anton Hrnko v príhovore upozornil na to, že spočiatku sa s nadšením na front hlásili desaťtisíce dobrovoľníkov, ktorí si mysleli, že sa po niekoľkých mesiacoch, najneskôr do Vianoc, vrátia domov ako víťazní hrdinovia.

V prvej fáze bojov sa „panslávski“ Slováci až nečakane výrazne vyznamenali v bojoch, no čoskoro prišlo vytriezvenie. Hoci tvorili iba štyri percentá mužstva v rakúsko-uhorských jednotkách, podieľali sa až na 25 percentách vojenských vzbúr, z ktorých sa najkrutejšie skončila tá v Kragujevaci, kde popravili 44 príslušníkov Trenčianskeho pluku.

„Dnes sú opäť vo svete sily,“ pripomenul poslanec za SNS, „ktoré si myslia, že vojna môže riešiť mocenské či ekonomické problémy medzi národmi. Treba však jednoznačne povedať, že akýkoľvek zlý mier je lepší, ako tá najlepšia vojna. Pretože v mieri môže byť utrpenie, alebo všeličo iné, ale vo vojne zomierajú ľudia. Nedovoľme, aby sa toto zopakovalo."

1_dozvuky_sobotnajsich_komunalnych_volieb_-_za_vencom_hlvanehoi_mesta_sr_v_popredi_nik_nestal._pri_druhom_venci_je_predstavitel_klubu_dostojnikov_vo_viedni_s_vojenskymi_veteranmi_z_bratislavy.jpg









"Dozvuky" sobotňajších
komunálnych volieb –
vencom hlavného mesta SR
(v popredí) nik nestál.
Pri druhom venci je
predstaviteľ Klubu
dôstojníkov vo Viedni
s vojenskými veteránmi
z Bratislavy.


Pri príležitosti Medzinárodného dňa vojnových veteránov a 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny minister Gajdoš ocenil zásluhy viacerých vojnových veteránov a udelil im Pamätnú medailu k 25. výročiu vzniku Ozbrojených síl SR. Bol medzi nimi aj partizán z východného Slovenska a príslušník Svobodovho armádneho zboru Ján Chudík, ktorý sa v týchto dňoch v obdivuhodnej fyzickej i duševnej kondícii dožíva 92 rokov.

Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje 7 686 vojnových veteránov, z toho sú 7 559 „novodobí“ a 127 veteráni druhej svetovej vojny. Rezort obrany v rámci skvalitnenia starostlivosti o nich novelizoval zákon o vojnových veteránoch, ktorý umožní okrem iného aj vybudovanie špeciálnych penziónov, poskytujúcich im dlhodobé, cenovo prijateľné ubytovanie, a služby spojené so zdravotnou starostlivosťou.
 

Po pietnom akte nasledoval tradičný beh
 

Na nedeľňajšom podujatí v slovensko-rakúskom pomedzi Petržalky sa zúčastnili aj predstavitelia diplomatických a vojenských misií akreditovaných na Slovensku, delegácia Klubu dôstojníkov vo Viedni, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a ďalších organizácií. Nechýbali ani milovníci vojenskej histórie oblečení v uniformách československých legionárov.

Akurát z magistrátu hlavného mesta poslali po povolebnej noci iba veniec, ktorý k ústrednému krížu položili príslušníci Čestnej stráže Ozbrojených síl SR. Zrejme dospávali po smutnej povolebnej noci, keďže voľby sa pre doterajšieho primátora Iva Nesrovnala neskončili práve najšťastnejšie.
 

7_medzi_250_ucastnikmi_5._rocnika_patkilometroveho_behu_na_pocest_vojnovych_veteranov_ani_tentorasz_nechybal_ani_olympijsky_vitaz_z_ria_de_janeiro_matej_toth_s_cislom_133.jpg










Medzi účastníkmi
Behu na počesť
vojnových veteránov
nechýbal ani
olympijský víťaz
z Ria de Janeiro Matej Tóth -
s číslom 133.


Súčasťou spomienkového podujatia bol aj 5. ročník Behu na počesť vojnových veteránov, ktorý v Kopčanoch odštartovali symbolicky o jedenástej hodine a jedenástej minúte. Zúčastnilo sa na ňom rekordných 250 mužov i žien. Spolu s profesionálnymi vojakmi (viacerí v plnej poľnej), študentmi Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika a reprezentantmi z Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica na čele s olympijským víťazom z Ria de Janeiro roku 2016 Matejom Tóthom odbehli i civilní účastníci viac ako päť kilometrov dlhú trať. Kvôli tomu pricestovali aj mladí vojaci z Rožňavy a Trebišova. S číslom jeden bežal Peter Gajdoš.
 

Kvety na ďalších bratislavských pomníkoch
 

8_pomnik_padlym_v_1._svetovej_vojne.jpgPri následnej prechádzke po Bratislave sme objavili veniec primátora pri pomníku padlým v 1. svetovej vojne na Murmanskej výšine, tak trocha zabudnutej národnej kultúrnej pamiatke na okraji Horského parku neďaleko Slavína. Na výstavbu veľkého kamenného sarkofágu so štvorcovým pôdorysom podľa projektu známeho sochára Alojza Riegeleho a architekta Franza Wimmera z roku 1920 použili granit zo zbúraného súsošia Márie Terézie na dunajskom nábreží.

 


 

9_pomnicek_bratislavcanom_padlym_pocas_1._svetovej_vojne_na_zamockej_ulici.jpg

Žlté chryzantémy sme našli pri ďalšom dielku s podobnou tematikou, pod ktoré sa tiež podpísal Riegele. Na Zámockej ulici, teraz nad dvorom Základnej školy Milana Hodžu, zrealizoval roku 1923 kamenár Mahr. Do jednoduchého pomníka, imitujúceho kamennú mohylu, vsadili tabuľu z bieleho mramoru, do ktorej vytesali zoznamom 51 padlých vojakov pochádzajúcich z dvoch vtedajších mestských štvrtí Bratislavy – Tereziinho a Ferdinandovho Mesta. Neskôr k nej prirobili ďalšie tabuľky, keď sa počet mien rozšíril na 77.

Zväčša ide o nemecké priezviská, ale nájdeme medzi nimi aj slovensky či česky znejúce. Pomníček cielene umiestnili pod sochou Krista padajúceho pod tiažou kríža situovanú na osembokom pilieri. Baroková skulptúra neznámeho autora vznikla pravdepodobne na prelome 17. a 18. storočia v rámci Krížovej cesty, ktorá viedla z Podhradia do areálu Hradu.


10_pomnik_slovakom_bojujucim_na_frontoch_v_zapadnej_europe_a_severnej_afrike_pocas_2._svetovej_vojny_safarikovo_namestie_v_bratislave.jpg






V Deň vojnových veteránov položili vence kvetov aj k pomerne novému pomníčku v parčíku na Šafárikovom námestí. Je venovaný vlastencom, ktorí počas 2. svetovej vojny bojovali proti fašizmu, za slobodu a demokraciu v československých zahraničných jednotkách a v spojeneckých vojskách na frontoch západnej Európy, severnej Afriky a Blízkeho východu.
 

Obnovili cintoríny aj v Trenčíne a Banskej Bystrici
 

Minister Peter Gajdoš si v nedeľu uctil vojnových veteránov aj na obnovenom vojnovom cintoríne v trenčianskej mestskej časti Kubrá-Zábranie. Na pietnej spomienke sa zúčastnilo niekoľko stovák Trenčanov, vrátane školskej mládeže. V areáli je pochovaných 771 vojakov, z toho 338 Slovákov a Čechov, 122 Rumunov, 112 Maďarov, 86 Rusov, 54 Poliakov, 24 Talianov, 17 Turkov, 11 Rakúšanov, 4 Nemci a 3 národnostne neidentifikovaní muži.

11_pietny_akt_na_vojnovom_cintorine_v_trencine_-_kubrej.jpgCintorín založila rakúsko-uhorská armáda na jar 1915, keď vedenie Trenčína nesúhlasilo s pochovávaním zosnulých vojakov na mestskom cintoríne. Išlo o mužov, ktorí skonali v tamojšej vojenskej nemocnici na rozličné choroby a ťažké zranenia. Trenčania mali obavy, aby sa prípadná infekcia nerozšírila medzi civilné obyvateľstvo a po dohode s armádou vojakov pochovávali práve tu.

Iniciátorom a manažérom projektu obnovy cintorína je generálporučík Pavel Honzek. Podarilo sa ho zrealizovať aj vďaka pomoci ministerstva obrany, veľvyslanectiev Ruska, Poľska a Maďarska, štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, ale aj viacerých poslancov NR SR, členov Klubu generálov SR, starostov okolitých obcí, riaditeľov viacerých firiem a jednotlivých občanov, ktorí poskytli finančnú a materiálnu pomoc.


Pietny akt na vojenskom cintoríne v Trenčíne-Kubrej.


V rámci „dňa červených makov“ slávnostne odhalili monument na vojnovom cintoríne v Banskej Bystrici-Majeri. (Pozri Jana Borguľová: Tam, kde kvitnú divé maky)
 

Pamätníky odhalili v Močenku a Lalinku
 

Nový pamätník venovaný obetiam obom svetovým vojnám slávnostne odhalili 11. novembra v obci Močenok (okres Šaľa), kde dosiaľ pamätné miesto nemali. Má veľmi jednoduchý tvar, použili na ňom symbol cyrilometodského dvojkríž a slovenského trojvršia. Približne 4 a pol metra vysoký pamätník zo sivomodrej jemnozrnnej žuly umiestnili na hornom cintoríne na mieste, kde kedysi stála márnica. Na jeho vyhotovenie schválili miestni poslanci 20-tisíc eur z rozpočtu obce.

Pamätník obetiam 1. svetovej vojny odhalili aj na cintoríne v Lalinku, miestnej časti obce Divinka (okres Žilina). Neopracovaná, drsná strana pomníka od autora Mareka Sobolu pripomína bojiská Veľkej vojny. Vytesali na ňom šesť mien Lalinčanov, ktorí buď padli alebo boli zranení či zajatí nepriateľskou armádou. Súčasťou diela je tulipánový kvet, ktorý sa objavili na pečati obce z 18. storočia. Pradedo autora Ondrej Sobola sa nikdy nevrátil z frontu. Od roku 1915 bol nezvestný a neskôr vyhlásený za mŕtveho. Podľa všetkého leží niekde na neoznačenom mieste, ktoré neosvetlil ani šesťročný archívny výskum.

Takýto príbeh sa opakoval v miliónoch rodinách na celom svete. Strom pokoja, ktorý sa vysádza na počesť neznámych obetí vojnových konfliktov, posadili aj v Lalinku, podobne ako na vojenských cintorínoch vo Veľkrope a Žiline, v areáli farského kostola v Turzovke či v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke

Aj v Prešove si v nedeľu uctili vojnoví veteráni spolu so zástupcom mesta pamiatku obetí prvej i druhej svetovej vojny. Podujatie pripravilo veliteľstvo Druhej mechanizovanej brigády. Cintorín v metropole Šariša je jediným na Slovensku, kde na pomerne malej ploche sústredili množstvo hrobov príslušníkov historicky rozličných armád – cisársko-kráľovských vojsk Rakúska-Uhorska, ozbrojených síl prvej i druhej Československej republiky a nemeckého Wehrmachtu.

Miesto posledného odpočinku tu našlo aj 120 vojakov armády slovenského štátu, ktorí bojovali na strane nacistického Nemecka a padli na východnom fronte (viacerí na Kryme) v rokoch 1939 až 1945. Medzi pochovanými sú dvaja potomkovia mužov, ktorí zomreli v čase vojnového nasadenia. Účastníci podujatia položili k jednotlivým pamätníkom červené maky.

(Text napísaný aj s využitím informácií od Štefana Javoríka a tlačových agentúr.)

Foto: Martin Krno a Štefan Javorík

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama