Stojí za to pripomenúť: V. Černomyrdin o Ukrajine, 2009

Počet zobrazení: 6263

8_wikimedia_viktor_chernomyrdi-m.jpgVtedajší veľvyslanec Ruskej federácie na Ukrajine Viktor Černomyrdin (1938 – 2010) poskytol v roku 2009 Komsomoľskej pravde rozhovor, ktorý veľa napovie aj o súčasnej situácii na Ukrajine.

Viktor Stepanovič, v predchádzajúcom rozhovore pre naše noviny ste tvrdili, že sa netreba báť devalvácie rubľa.
– V tom čase to tak aj bolo. Čo chcete odo mňa teraz?

Presnosť. Niektorí hovoria, že sme mali nechať okamžite rubeľ klesnúť.
– Veď sme ho nechali klesnúť.

Nie okamžite.
– Aj okamžite sme nechali klesnúť. Aj to tu už bolo. Spomeňte si na deväťdesiate roky. Ktože sa tam čo pýtal? Nikto ničomu nerozumel. Treba nám to ešte raz?

Takže radšej potichučky?
– Správne, potichučky. Nemožno náhle. Nedajbože, aby sme pripustili prudkosť; hneď tu máme paniku. Nedajbože robiť kotrmelce. Dnes aj vláda o tom hovorí. A správne – treba si ujasniť, čo a ako. Takže dobre. Ideme ticho, ticho, ticho, a potom uvidíme, v akom stave bude dolár, aká bude cena za ropu. Ak sa bude meniť cena za ropu, bude sa meniť i dolár. Čím nižšia cena ropy, tým vyššie stúpne dolár. Pretože dnes je všetko previazané. A v žiadnom prípade nemožno podľahnúť v týchto veciach emocionálnosti. Bože pomáhaj. Nastal čas, ktorý treba prežiť umne. Nerozhadzovať, žiť striedmo.

Aha, takže ideme v tuneli, ideme... Ticho. A kedy z neho vyjdeme?
– Vláda stále konzultuje, radí sa, počúva, hľadá... Nikto dnes nemôže povedať, kedy to bude, hoci počujem sem-tam také reči: od toho a toho kvartálu začneme stúpať... Nič nezačneme. Nezávisí to od nás. Sme už natoľko vtiahnutí do európskej a svetovej ekonomiky, že nevieme, ako sa veci vyvinú. Ani jedna krajina sa sama nevytrhne, okrem USA. Spojené štáty americké sa vytiahnu prvé. A po nich sa začne proces.

Budú teraz USA šetriť na ekonomickej a politickej podpore Ukrajiny?
– Nemyslím si to. Teraz je v USA nová administratíva, zatiaľ nevieme, ako sa zachová. Na Ukrajine počúvame, že oni už s rokovali Hillary... Jedno viem bezpečne: Ukrajinu Spojené štáty americké nepustia. Aj do NATO ju posunú, a polezú aj do plynovotransportnej sústavy...

Treba vytvoriť plynový OPEC...
– Samozrejme. Nie, že je výhodný, on je jednoducho potrebný.

Taká je tendencia?
– Čoskoro bude. Veci sa majú tak, že Američania sú všade. Všade trčia americké uši. Oni nechcú. Oni nechcú ani plynové konzorcium, ktoré je medzi Ruskom a Ukrajinou. Oni vôbec nič nechcú. Ale keď sa veľvyslanca USA priamo pýtajú, kto je vinný za zastavenie dodávok plynu, odpovie: Rusko.

Aké sú vaše vzťahy s veľvyslancom USA na Ukrajine pánom Tailorom?
– Pán Tailor vie: nech sa stane čokoľvek, samozrejme, nemlčím! Priamo do očí som mu povedal: „Prečo ste sa priviazali k Ukrajine? Kedy dáš povel Kyjevu, aby sa správal inak?“ A on sa smeje... On je jednoducho taký. Rozviedčik, vojenský.

A vy ste sa už po anglicky porozprávali?
– Akýmkoľvek jazykom sa dohovoríš...

Nemá Rusko žiadnu šancu obohrať Ameriku na Ukrajine?
– Nie, nedokážeme to.

To sme sa ešte nenaučili?
– A my sa, nedajbože, učíme? Nie veru, neučíme sa. Oni majú – nepríjemné je to čo len povedať – viac ako dvetisíc fondov. Spolu. S novinami, s televíziou. Dávajú granty. Pozývajú si ľudí, vzdelávajú ich, a to bezplatne. Na ministerstve obrany sedia americkí predstavitelia. Pracujú otvorene. Dávno už všetko pripravili na vstup do NATO. Ale u nás ešte niektorí hovoria: kam by sa Ukrajina bez nás podela? Podeje sa, a ešte ako! Myslíte si, že Ukrajinci, ktorí pracujú v Rusku, si nás vážia? Majú nás nejako zvlášť radi? Pozri sa, v akých podmienkach tu žijú. Sú ponížení, neznášajú nás. Nemajú sa kam podieť, tak idú k nám. Nieže chcú, ibaže sú v bezvýchodiskovej situácii.

Milícia ich naháňa, oberá ich o peniaze. Čo potom povedia o Rusku?
– No veď to...

Keď vyšlo najavo, že Ukrajina pomohla Gruzínsku zbraňami vo vojne proti Južnému Osetsku, ako sme reagovali?
– Čo máte na mysli?

Vyhlásenie, neformálne stretnutie...
– Neformálne im hovorím... Vlastne vám nemôžem povedať, čo im hovorím neformálne. Ako hlboko možno klesnúť, ak je to proti nám!

Priznávajú, že dodávali zbrane?
– Samozrejme, že nie. Kto to prizná? No fakty sú fakty: už sa bojovalo, a oni v tom čase dodávali zbrane...

Čo bude s Krymom? Vytláčajú nás zo Sevastopoľa...
– Nikto nás odtiaľ nevytláča.

Povedali nám, aby sme odišli v roku 2017. Všetci. Majáky sú ustavične obkľúčené...
– Počúvajte, s týmto ukrajinským vedením sa nedá dohodnúť. Keď prídu iní, uvidíme. V tomto roku, v júni, sa začína prezidentská kampaň. A voľby budú najskôr 17. januára 2010.

Môžu po nich prísť takí, s ktorými sa dohovoríme?
– Určite prídu triezvi, normálni.

Američania to dovolia?
– A čo s tým majú Američania?

Je človek, ktorého potrebujeme, Janukovič?
– Ťažko povedať. S ním sa dá hovoriť. No dôverovať nemôžeš nikomu.

S Juščenkom sa dá ako-tak dohodnúť?
– Viete, on z neba nespadol. Na prvý pohľad taký normálny chlapík. Má také záľuby – kreslí, zbiera čriepky. Okolo voľajakého pníka môže tri hodiny chodiť, obzerať si ho, fantazírovať. Zberateľ – doma má mlynčeky, žarnovy, no množstvo! V Kyjeve veterné mlyny nastaval. A pozrime ho, akým človekom sa odrazu stal. Nijako sa to na neho nepodobá. Zabite ma, ale myslím si, že nemá také schopnosti. A predsa – pozrite sa na neho, čo robí. Ktosi pomáha.

Kto?
– Povedal by som, ale neviem. Možno ktosi zblízka, možno zďaleka. Ale ktože to je!

Timošenková nemá väčšiu záľubu, ako vládnuť. Ak zvíťazí ona, bude to prezidentka lojálnejšia k Rusku? Ako viem, máte blízke vzťahy.
– Blízke? To sú aké? Nezhadzujte sa...

No veď vy sa k nej správate tak otcovsky, tykáte jej, hovoríte jej Juľa, ona vám vyká.
– No veď som starší.

A poradili ste jej, aby sa vzdala našej prokuratúre...
– Odkiaľ to vieš?

Prosto viem... To bude náš človek?
– Neviem. Ja tam našich nevidím. Takže si nevymýšľaj.

Ale ak Timošenková teraz vyhrá, možno dúfať?
– Ak chcete, dúfajte. Ja na seba takú zodpovednosť neberiem, neviem, čo tam bude.

A prečo sa Juščenko tak pustil do Timošenkovej za dohovor o plyne?
– Áno, ruvú sa medzi sebou ako psy. Otvorene, v televízii! Lenže – ona podpísala to, čo Ukrajine podpísať bolo treba, a on teraz sekíruje: kde sú peniaze?

Mali sme tu astrológa, povedal nám, že Černomyrdin bude veľvyslancom ešte dlho.
– Ďakujem. Ja by som už aj odišiel. No odísť z Ukrajiny za takýchto okolností...

A vy chcete?
– Čas by už bol. No čo z toho, že ja chcem? Len čo tam bude trošku normálne, potom...

To znamená nikdy?
– Nekuvikajte... Je to ako z tej anekdoty: „Kedy nás vezmú do Európskej únie?“ „Po Turecku.“ „A Turecko kedy?“ „Nikdy.“

Anekdota od Černomyrdina Stoja kdesi na námestí dvaja opití chlapíci. Jeden hovorí:
– Počúvaj, kto je ten v oranžovom šále?
Pán Juščenko. – A kto vzadu s „kosoj“? (Kosa je vrkoč aj kosa.)
– Či to nebude smrť?

Z Komsomolskej pravdy vybrala a preložila Gabriela Rothmayerová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984