Reklama
Reklama

Sté výročie maliara a grafika Janka Nováka

Počet zobrazení: 746

janko_novak_-_fotograficky_portret.jpgPripomenuli sme si život a osud, ale aj výtvarný a heroický odkaz akad. maliara Janka Nováka, jedného z troch výtvarníkov padlých v Slovenskom národnom povstaní.

Práve v deň stého výročia narodenia Janka Nováka, dňa 21. apríla 2021, konala sa (v redukovanej podobe danej núdzovým stavom) vernisáž výstavy prezentujúcej a dokumentujúcej dielo a ohlasy nádejnej, rodiacej sa umeleckej osobnosti Slovenska. Výstava je reprezentatívnou súčasťou stálej expozície Za slobodu! v sídle Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Bratislave na Štúrovej ul. 8 (-1. posch.) Pri prípravách výstavy sa zverejnili aj málo známe fondy Slovenskej národnej knižnice v Martine, ktorá vlastní významnú časť výtvarnej pozostalosti umelca.

Meno tohto grafika a ilustrátora, spolu s výtvarníkmi, ktorí zahynuli v období Slovenského národného povstania a oslobodenia, Ľudovítom Vargom a Arnoldom Petrom Weisz-Kubínčanom, uvádza pamätná tabuľa vo výstavnej sieni Umeleckej besedy Slovenska v Bratislave. Vytvoril ju Tibor Bártfay koncom päťdesiatych rokov 20. storočia. Hoci Ján Novák a ani Ľudovít Varga nemohli ukončiť výtvarné štúdiá, sú nositeľmi dodatočne udelených čestných titulov akad. maliar.

V roku 1946 usporiadali v Bratislave posmrtnú výstavu Jána Nováka. Básnik Ján Rak venuje báseň, Michal Chorvát,  Jozef Kostka a Ladislav Guderna príhovormi otvárajú výstavu, na výnimočného žiaka spomína Jaroslav Vodrážka. Nad predčasne skoseným dielom Janka Nováka skladajú sľub Orest Dubay, Ladislav Guderna, Viliam Chmel, Ervín Semian a Jozef Šturdík. Povereníctvo informácií SNR vydáva prvú pamätnicu. V nej sa spomína bibliofília, ktorú v roku 1939 spoločne vydali s Hanou Ponickou pod názvom Hory.

Vľavo pamätnica, vpravo ilustrácia k bibilofílii Hany Ponickej.

obalka_-_jan_novak_1921_-_1944_vydalo_poverenictvo_informacii_1946.jpg
janko_novak_ilustracia_z_bibliofilie_hory_._-_farebny_drevoryt_1939.jpg

Ján Novák žije v martinskom a turčianskom prostredí dlhé roky aj v iných súvislostiach. Pomenovali po ňom lyžiarsky memoriál. V roku 2018 zaznamenal svoj 50. ročník. Na podujatí začínali mnohé talenty ako budúce lyžiarske zjavy.

Janko Novák sa narodil sa 21. apríla 1921 v rodine kníhtlačiara, kde vznikal jeho vzťah ku grafickému umeniu a kráse kníh. Brat spomína umelcovo želanie: „Slovenských kníh bude veľa a bude ich treba aj umelecky vypravovať.“

Kolorovaná ilustrácia, vpravo návrh na vitráž martinského kostola.

ilustracia_kolorovana_perokresba.jpgnavrh_na_vitraz_okno_martinskeho_kostola_-_studia.jpg

Do gymnázia začal chodiť v Martine. Kreslenie ho učí profesor Jaroslav Vodrážka. Aj vďaka nemu po V. ročníku gymnázia Janko odchádza na štúdiá na slávnu UMPRUM-ku v Prahe. Mohol tu však študovať, tak ako Vincent Hložník a Július Nemčík, iba v školskom roku 1938/39. Žil v Prahe v prenajatom ateliéri Kolomana Sokola, kde sa grupovali viacerí mladí vzdelanci zo Slovenska. Pokračuje v Bratislave u profesorov Jozefa Kostku a Jána Mudrocha. Ako štipendista krátko pokračuje na grafickej akadémii v Lipsku. Začína však intenzívne výtvarne pôsobiť v Martine a už iba navštevuje Bratislavu a Viedeň.

jan_novak_-_povstanie_kresba_ceruzkou_stetcom_tusom_1944_svk_sng.k_4707.jpgraneny_noc_kresba_drievkom_tusom_-_sng_k_2344.jpg
                                         Ranený (Noc). Kresba drievkom tušom.

Povstanie, kresba ceruzkou.


 Vyhranil sa proslovansky, protinemecky vnímajúc vojnové besnenie. Ako grafik a ilustrátor tvorí ilustrácie do kníh pre deti v matičnej edícii Dobré slovo a v časopise Slniečko. Ako dozrievajúci umelec sľubne koncipuje štúdie okien martinského katolíckeho kostola. V roku 1944, tesne pred Povstaním, vychádza Jankovi obálka na matičnom vydaní Jura Janošiaka od Štefana Gráfa. V období SNP vytvoril kresbu partizána pre Slovenské národné noviny. Po páde Martina odchádza k partizánom Viliama Žingora. Zahynul 3. októbra na Martinských holiach. Dochovali sa vzácne skice a kresby z daného obdobia, ktoré vlastní Slovenská národná galéria. Sú to, ako povedal istý klasik,: „... predobrazy tušenej smrti“. Pripomeňme, že skonal v tom dni, keď hynuli na Bukovinách pri Martine aj 48 martýri – ženy, deti a starci. Janko Novák mal svoj hrob na Martinských holiach, na mieste kde zahynul. Dnes je pochovaný na cintoríne v Martine Priekope.

Autor, PhDr. Ladislav Skrak, je kurátor výstavy a tajomník Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB

16632_0311aa.jpg
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama