Reklama
Reklama

Štátnosť česko-slovenská, štátnosť slovenská, štátnosť česká, ich vznik a obnovenie

(Na okraj a či k postate diskusie o potrebe štátneho sviatku pripomínajúceho zlomovú dejinnú udalosť Slovenska)
Počet zobrazení: 1760

My Slováci, konečne dozrievame. Po sto rokoch od vtedy, čo sme sa zjavili prvýkrát dejinách na politickej mape sveta, rozmýšľame, či a kedy takýto deň oslavovať. Odpovedám áno, oslavovať a stabilne 30. októbra (1918). Prejavme naše sebavedomie. Slovenské sebavedomie, ktoré vyrástlo zo slovenskej dejinnej pamäte. Slovenskej, nie českej a tobôž maďarskej. Vtedy sme sa my (naši slovenskí politici) rozhodli zavŕšiť proces svojej štátnosti. Čo na tom, že sme využili totálnu vojnovú porážku monarchie. Tak jej treba, za jej nedemokratické správanie! Čo na tom, že sme využili ponúknutú českú ruku. Pred sto rokmi by Slováci a Česi, jeden bez druhého, svoju štátnosť nedosiahli. Slovensko sa nestalo príveskom Česka. Naopak, my sme už pred sto rokmi dali Čechom k dispozícii jednoslovný názov krajiny – Česko. Dovtedy boli súhrn Čiech, Moravy a kúska Sliezska. Spomeňte si, aký mali bratia Česi „problémik“ s pomenovaním „bezslovenskej“ Republiky českej.

spolocne_storocie.jpg

Pozrime sa na dejinnú pamäť susedov, s ktorými sme dosiaľ spolužili (a svoje si užili). Tí jazykovo bližší – Česko. Česká republika svätí (v historickej postupnosti) 28. september (Václav) ako Deň českej štátnosti. Dobre čítate: českej štátnosti! Češstvo na západ od rieky Moravy tak existuje už od roku 935. (Tú tisícku predtým som nezabudol.) V súlade s niektorými hodnotiteľmi slovenských dejín by som mal dodať, že sa vyjadrujú politicky korektne – hovoria o českej štátnosti, nie štáte. Či je to rozdiel, a aký, nech si domyslí každý sám. Ale ďalší sviatok 28. október (1918) uvádzajú ako Deň vzniku samostatného československého štátu. Na toto miesto šikovne vsuniem svoj názor: 30. október navrhujem ako štátny sviatok tiež ako Deň vzniku samostatného československého štátu svätený v Slovenskej republike. My Slováci sme vystavili rodný list Česko-Slovensku práve toho dňa. Nuž bol to dvojdňový pôrod, ale vydaril sa. Nakoniec, 1. január (1993) oslavujú v Česku ako Deň obnovy samostatného Českého štátu. Tu sa pristavím. Neoslavujú a nespomínajú vznik samostatného českého štátu, len jeho obnovu. Otázka znie, kedy vznikol samostatný český štát? Nechávam to na historikov, ale aj tak ma v mojom geopolitickom myslení mätie tá česká istota, že oslavujú obnovenie štátu a nepovedia kedy vznikol...

Mimo cirkevných sviatkov si v Česku ešte pripomínajú 1. máj, 8. máj (1945) (pretože nemali SNP a v tých dňoch im oslobodili Prahu, aj keď Červenou armádou), 5. júl deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda (nesvätých), 6 júl upálenie majstra Jána Husa, a 17. november (1989). Tento posledný sviatok je predovšetkým (tak ako u nás) snahou po odsúdení predchádzajúceho politického režimu a tak jednému i druhému národu dodáva sily zvládnuť náročné úlohy, ktoré sme si 17. novembra 1989 predsavzali.

Opäť krátka úvaha k 5. júlu. Oslava slovanských vierozvestov z roku 863 by mala mať v slovenskom povedomí významnejšie a výraznejšie postavenie. Pre Slovensko aspoň na takej úrovni ako svätý Václav v Česku a svätý Štefan v Maďarsku. Je to základ slovenskej štátnosti. Opakujem, táto slovenská štátnosť je tak isto opodstatnená a zdôvodnená ako česká (svätováclavská) o sedemdesiat rokov neskôr, alebo maďarská (uhorská svätoštefánska) o 130 rokov neskôr. Česko ju uznáva, ale ako slovanskú, a nie slovenskú tradíciu. Je logické, že sa k nej hlásia predovšetkým Slováci. Veľká Morava (Nitriansko) bolo na dnešnom slovenskom území, a druhá krajinná podstata Veľkej Moravy (v údolí rieky Moravy) bola dlhé roky slovenskou – slováckou. Jazykovo (jazykovedci usudzujú, že Slováci sú rečovou českým dialektom už od 19. storočia) a potvrdzuje to i zemepisný názov (Moravské Slovácko).

Pomerne jednoduchý systém štátnych sviatkov majú Maďari. Dnešné Maďarsko svätí 20. august (1000?) sviatok ústavy a kráľa Štefana, 15. marec Boj za slobodu a demokraciu, vypuknutie revolúcie (1848), 23. október Deň republiky a pripomienka protikomunistického povstania (1956). Okrem toho (bez cirkevných sviatkov) Nový rok a 1. máj. Z domácich tradícií čerpajú tri dni a dosť! Pochopiteľne protifašistickými odbojmi v Maďarsku nehýria a i boj za demokraciu odvodzujú od antikomunizmu.

k_storocnici_csr.jpg

Moje závery. Slovensko by na najvyššej štátnej úrovni malo oslavovať (volám to veľká trojka slovenskej histórie): 5. júl Deň (najstaršej) slovenskej štátnosti, 30. október – Deň vzniku česko-slovenského štátu a 29. august – Slovenské národné povstanie. Dôvody sú z predchádzajúceho textu jasné.

5. júl – Naši susedia, ktorých niektoré štátnosti boli aj naše štátnosti, sa v prvom (časovom) rade pozerajú do dávnej histórie (Václav a Štefan). Preto oslavovať 5. júl je prejavom rovnoprávnosti medzi národmi.

30. október – Podobne oba, český 28. október a slovenský 30. Október, oslavujú vznik modernej štátnosti 20. storočia. Azda nemôžeme žiadať od Maďarov, aby svätili vznik Maďarska v roku 1918, aj keď bol prvým, skutočne národným štátom Maďarov v dejinách. Jeho vznik však de jure potvrdil Trianon a ten Maďari systémovo nálepkujú ako neprijateľný fakt – mierový diktát!. Preto modernú štátnosť napĺňajú a pripomínajú revolučným vystúpením v meruôsmom roku. Revolúcia to bola nacionalistická, ale odobrená aj zakladateľmi marxizmu.

29. august – Naša oslava 29. augusta 1944 nie je len dňom vypuknutia SNP, ale je to aj deň obnovenia česko-slovenskej štátnosti a tým vytvorenia priestoru pre obnovu demokracie na antifašistickom základe a pre „reštart“ Česko-Slovenska ako štátu rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov. V Česku, ako som spomínal, je pendantom nášho SNP 8. máj. Preto 1. január 1993 je deň obnovenia slovenského štátu vzniknutého slovenskou vôľou (Martinská deklarácia) 30. októbra 1918 a potvrdeného vôľou slovenského národa (vyhlásením protifašistického povstania) 29. augusta 1944.

Slovenská štátnosť a tobôž slovenské dejiny sa nezačali až 1. januára 1993. Bol to dlhodobý proces. Na ceste k nezávislej Slovenskej republike boli míľniky podobné a rovnocenné s ostatnými susedmi. Sme ako národ tak isto starý či mladý ako tie na sever, západ, juh či východ od nás. Buďme hrdí na to dobré z minulosti a poučme sa z toho zlého. Som jednoznačne za štátny sviatok 30. októbra a natrvalo. Ak treba sa správať racionálne, čiže podnikateľsky. je dostatok cirkevných sviatkov a aj trebárs dňa Ústavy na vyradenie.

P.S. V Česku problémy s oslavou 28. októbra nemajú a s jeho názvom si problémy nerobia. Na januárovom veľtrhu cestovného ruchu v Bratislave som sa z propagačných materiálov okrem iného dozvedel: Stredočeská centrála cestovního ruchu „ke stoletému výročí vzniku České republiky...“ Mesto Praha oslavuje „Století české státnosti“. Pohodové Jižní Čechy oslavujú „100 let české státnosti v jižních Čechách“. Pre vyváženosť treba dodať, že ústredná česká expozícia hovorila o spoločnom storočí.

Foto: Autor


SÚVISIACE:
Mal by byť vznik Česko-Slovenska štátnym sviatkom – a kedy?
Ján Bábik: 28. alebo 30. október?

Priemer: 4.4 (18 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama