Stanoviská k zrušeniu VÚEPP

V nadväznosti na Otvorený list ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka k zrušeniu Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava prinášame stanoviská viacerých odborníkov z poľnohopodárskej a potravinárskej praxe  a  rezortného výskumu.
 

Stanovisko zo sesterského ústavu v Prahe

Doc. Ing. TOMÁŠ DOUCHA, CSc.,
výzkumný pracovník Ústavu zemědělské ekonomiky a informací Praha, 
bývalý ředitelpředchozíhoVýzkumného ústavu zemědělské ekonomiky, Praha

Jsem pamětníkem vývoje zemědělského ekonomického výzkumu jak v rámci bývalého Československa do roku 1992, tak i po rozdělení republiky. To znamená po zrušení bývalého federálníhoVýzkumného ústavu ekonomicky zemědělství a výživy v Praze a ustavení dvou samostatných republikových výzkumných ústavů v Česku a na Slovensku. Přičemž na Slovensku historie pokračovala v již dříve fungujícím ústavu, který v roce 2019 oslavil své stoleté výročí. Formální oddělení však spíše povzbudilo a rozšířilo vzájemné vztahy obou ústavů, ať již ve formě členství ve vědeckých a redakčních radách, či v podobě prakticky každoročně pořádaných seminářů, workshopů a výměny zkušeností střídavě v obou republikách. Měli a máme si v odborných otázkách stále mnohé CO diskutovat, protože struktura českého a slovenského zemědělství je v rámci EU, ale i v bývalých socialistických zemí a tzv. V4 naprosto ojedinělá. O to významnější sestávaly nejen výměny výzkumných poznatků, přístupů k modelování apod., ale i přístupy k aktivitám obou ústavů, které jsou  spojeny s analyticko-poradenskou činností ve prospěch ministerstev zemědělství, dalších státních institucí a v neposledním řadě i nevládních organizací obou agrárních sektorů. Zejména jde o podporu příprav zemědělské politiky v rámci Společné zemědělské politiky EU. To vše s využitím jedinečného datového fondu FADN, zajišťovaného oběma ústavy. Ale také s využitím výsledků vlastního výzkumu, či transferu výsledků základního výzkumu univerzit apod. Jen takový přístup zajišťuje vyšší odbornou úroveň a do značné míry i nezávislost analyticko-poradenské činnosti podobných ústavů pro centrální instituce. Troufám si říci, že v českém prostředí potřeba a nezastupitelnost takové činnosti zejména pro Ministerstvo zemědělství ČR roste. Proto jsem velmi překvapen rozhodnutím na Slovensku, které podle mého názoru může kontinuitu potřebného aplikovaného výzkumu a navazujících analyticko-poradenských činností nejen vážně narušit, ale dokonce i zrušit. To si rozhodně budoucí potřeby a budoucí odběratelé příslušných výstupů nezaslouží! Nebo se bude muset znovu založit nový VÚEPP?
 

Chráňme bohatstvo VÚEPP pre budúcnosť

PETER BACO, exminister,
čestný člen SAPV Odbor ekonomiky a manažmentu

Je zrušenie VÚEPP prechodné opatrenie a náprava tohto rozhodnutia je objektívne nutný akt z mnohých  principiálnych, systémových a vecných dôvodov? Aký je názor dotknutých inštitúcií? Civilizácia je v kríze, východisko vidia svetové autority v akceptovaní rozumu, vedy, humanizmu a pokroku. Poučné aj pre rezort pôdohospodárstva SR v tejto situácii. VÚEPP je komplexným nositeľom týchto hodnôt v zriaďovateľom stanovenom rozsahu, s rozvojovým potenciálom, čo bez potrebnej fungujúcej adekvátnej náhrady nie je rozumné. Nemáme v histórii Slovenska veľa storočných vedeckých  inštitúcií, chráňme si toto bohatstvo pre budúcnosť. Rušenie inštitúcie vedy so storočnou úspešnou činnosťou a tradíciou si zaslúži hlbšie zamyslenie a dôslednú analýzu potvrdzujúcu nevyhnutnosť takéhoto riešenia ako jedinej možnosti. Nové úlohy stojace pred rezortom (príbuzné problematike a poslaniu ústavu) môžu riešiť aktualizáciu jeho funkcií a postavenia.

Koncepčné a koordinačné činnosti ústavu pre národohospodárske, strategické a operatívne rozhodovanie majú nezastupiteľné miesto pre rozvoj rezortu. V strede minulého desaťročia existovali tendencie zrušiť VÚEPP. Argumentoval som podobne. Aké boli argumenty vtedy pre a proti, aké sú dnes, aký je záver štúdie dopadov zrušenia ústavu? Nebagatelizujme riziko neustálej reštrukturalizácie ako nástroja trvalej a istej deštrukcie a úpadku. Rozdeľovanie poľnohospodárov nie je cesta. Viniť veľkých producentov za zlú sebestačnosť SR je nesprávne, lebo funkcia podnikateľov je, v rámci pravidiel, zabezpečiť reprodukciu podniku.
 

Zrúti sa náš 100-ročný hrad?

Ing. VOJTECH TĹČIK, PhD.,
prokurista, Agropenzión Adam, a. s., Podkylava

Ako blesk sa rozšírila správa o rušení VÚEPP. Nechcem tomu veriť, že ,,hrad náš 100-ročný“ by sa zrútil! Ja osobne už 55 rokov pracujem v poľnohospodárskej prvovýrobe a v potravinárskom sektore. Všetky svoje úvahy a aktivity som konzultoval s pracovníkmi VÚEPP, všetky informácie o ekonomických a výskumných záveroch sme všetci čerpali v tomto ústave. Nespočetné množstvo študentov, inžinierov, docentov a doktorandov zo SPU v Nitre čerpali údaje o poľnohospodárskom agrokomplexe z tohto ústavu, zapájali VÚEPP do výskumných štúdií.

Všetky štáty EÚ majú spoločného menovateľa: výskum a napredovanie. My sme sa už dobrovoľne vzdali sebestačnosti v poľnohospodárskej potravinárskej výrobe ako jediný štát na svete a teraz opäť zlé rozhodnutie. V roku 2008 Európsky dvor audítorov v rámci týždňového seminára na Slovensku – komisári čerpali informácie práve z VÚEPP, ktorý bol ich ,,studničkou“ informácií pre hodnotenie SR. Európski audítori navštívili aj našu akciovú spoločnosť a hľadali riešenia ako prepojiť výrobu-výskum a riadiace centrum s Bruselom.

Chcem veriť, že konečné rozhodnutie o zrušení VÚEPP bude vedenie nášho ministerstva ešte konzultovať s akademickou obcou SPU v Nitre a vo Zvolene a neurobí chybný krok pre budúcnosť!
 

Rozhodovanie bez odborníkov je problematické

PhDr. STANISLAV BUCHTA, PhD.,
autor monografie 100 rokov výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

VÚEPP je jednou z prvých výskumných inštitúcií vytvorených na území Slovenska po vzniku Československa. Za dobu svojej existencie prešiel cez štyri politické systémy a deväťkrát zmenil svoju organizačno-právnu formu. Zmeny vychádzali z dobových politicko-spoločenských podmienok. Poľnohospodársky ekonomický výskum si však dokázal udržať svoje miesto aj v tých najzložitejších obdobiach spoločenského a politického vývoja. Na Slovensku je ústav dominantným výskumným pracoviskom zameraným na problematiku odvetvovej ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ekonomiku a manažment podnikateľských subjektov a otázky hospodárskej a sociálnej politiky agropotravinárskeho komplexu. Zaujíma výrazné postavenie nielen ako súčasť vedeckovýskumnej základne rezortu, ale tiež ako poskytovateľ expertného profesijného servisu a informačných služieb. Je trvale kontaktným pracoviskom voči zahraničným inštitúciám podobného charakteru. Plánovaná desiata zmena ústavu je poslednou a smrteľnou.

Veda a výskum je v súčasnom svete rozhodujúcim prvkom inovácií a technologického pokroku. Vybudovanie vedeckej infraštruktúry je dlhodobý proces, personálne a finančne náročný. Dopady radikálnych a rýchlych „úsporných“ riešení sú v spoločenskej praxi ťažko predvídateľné a problematické. V oblasti výdavkov štátu na výskum a vývoj Slovensko za priemerom EÚ výrazne zaostáva. Tento stav je typický i pre segment poľnohospodárskych vied. Je tragické, že v rámci tzv. úsporných opatrení(!) sa štát chystá vedu a výskum rušiť.

Táto inštitúcia sa zaraďuje ku kultúrnemu dedičstvu národa. Toto nehmotné kultúrne dedičstvo si spoločnosť odovzdáva z generácie na generáciu a svojou históriou poskytuje pocit identity a úcty k ľudskej kreativite a tvorivosti.
 

Zachovajte súčasný status VÚEPP

Ing. LADISLAV LYSÁK, DrSc.,
predseda Rady SES-NEZES

V zabezpečení každodennej potreby každého nášho občana sú v dostatočnom množstve a kvalite potraviny, za čo nesie zodpovednosť predovšetkým rezort pôdohospodárstva. Jeho význam výstižne charakterizoval o. i. významný americký štátnik Henry Kissinger, ktorý zdôraznil: Kto ovláda priemysel a prírodné zdroje, ovláda krajiny, ale kto ovláda potraviny, ovláda spoločnosť. Nečudo teda, keď odbornú i širokú verejnosť udivili správy, že práve teraz sa pripravuje presun vyše 101-ročného VÚEPP do priamej pôsobnosti administratívy rezortu. Ústav, ktorý svojimi analytickými a koncepčnými štúdiami, ohromnou databázou ešte z obdobia spoločného štátu Č-SR, najmä konzultáciami a publicitou patril k oporám slovenskej vedecko-výskumnej základne doma i v zahraničí.

Pri zakladaní a formovaní Ústavu ekonomiky a riadenia priemyslu som spolu s  kolektívom spolupracovníkov ako vedúci výskumný pracovník a riaditeľ ústavu úzko spolupracoval najmä s VÚEPP aj s ústavom pôdoznalectva. S VÚEPP sme efektívne spolupracovali aj v rámci Slovenskej ekonomickej spoločnosti – Nezávislého združenia (SES-NEZES) pri náročnom prijatí zákona o ochrane pôdy. Spresnenie Ústavy SR, na základe čoho bol zákon o pôde prijatý, nepomohlo, aby súdom bol tento prepotrebný zákon po nedlhej dobe zrušený. Teraz sa začína ďalšia obdoba toho istého obsahu.

Všetka česť patrí doterajším ministrom a vedeniam agrorezortu, že nedovolili politikom a ich poskokom (aj zo zahraničia) tento ústav zlikvidovať, lebo sa aktívne podieľal na rozvoji odvetvia s vyše 360 tisíc pracovníkmi, vďaka ktorým sme mali v obchodoch okolo 85 % vlastnej kvalitnej, zdravotne bezpečnej palety potravín. A ich bezpečnosť i doteraz, pri poklese iba na 1/3 zabezpečujú jedny z najprísnejších kvalitatívnych noriem.

Pokladám za plne opodstatnené, aby zodpovední predstavitelia zachovali doterajší status VÚEPP, využili jeho odborný potenciál tak, aby sa agrorezort stal spolu  priemyselným komplexom druhou kľúčovou základňou prosperity SR v dlhodobom horizonte.
 

Nedocenená práca VÚEPP

Ing. FRANTIŠEK MACH, CSc.,
zakladateľ a prvý predseda Združenia Malokarpatská vinná cesta

Agrárne Slovensko zaznamenalo v druhej polovici minulého storočia rozsiahle premeny, na ktorých má významný podiel i kolektív VÚEPP v Bratislave. Slovenský agrorezort sa premenil na modernú poľnohospodársku veľkovýrobu s vyspelým potravinárskym priemyslom. Krajina bola potravinársky sebestačná, patrila medzi najvyspelejšie agrárne krajiny v Európe. Vyrovnali sme historické rozdiely v odmeňovaní v priemysle a poľnohospodárstve, životná úroveň obyvateľov vidieka sa vyrovnala so životom v meste. Po revolučných zmenách v roku 1989 a vstupe Slovenska do EÚ sa poľnohospodárska výroba na Slovensku prepadla, dnes dovážame až dve tretiny potravinových produktov zo zahraničia. Orientácia Slovenska na automobilový priemysel a podceňovanie agrorezortu vyvoláva odchod mladých ľudí z vidieka do mesta a vzdelaní pracovníci hľadajú uplatnenie v zahraničí. Chýba nám vízia ďalšieho agrárneho rozvoja krajiny, klimatické zmeny nastoľujú nové prekážky, úbytok ornej pôdy znižuje poľnohospodársku produkciu. Na riešení týchto problémov by sa aj naďalej mal podieľať VÚEPP tak ako doteraz. Je zarážajúce, že v čase hospodárskej krízy štát ruší ústav so storočnou tradíciou, kým okolité krajiny v rámci V4 ekonomické výskumné pracoviská si zachovávajú, lebo pochopili, že majú aktívny podiel na premenách poľnohospodárstva a vidieka.
 

„Oneskorený dar“ k storočnici VÚEPP

Ing. RUDOLF HASPRA, CSc.,
bývalý pracovník VÚEPP

Tie úvodzovky oneskoreného daru neznamenajú cynický či sarkastický postoj, ale smutné vyjadrenie k rozhodnutiu MPRV SR o zrušení činnosti VÚEPP v Bratislave k 31. 12. 2021. Smutné preto, lebo ústav, ktorý prežil štyri meniace sa režimy od svojho vzniku v roku 1919 po pádeRakúsko-uhorskej monarchie, no až súčasný, piaty matovičovský, ho zlikvidoval. Hľadám odpoveď na to rozhodnutie, ale ju nenachádzam. Je len málo takých inštitúcií na Slovensku, ktoré sa môžu pýšiť kontinuálnou neprerušovanou 100-ročnou tradíciou. Bolo by zbytočné rozpisovať, čo všetko tento ústav za 102 rokov svojej činnosti urobil. Keby pre minulé režimy nebol užitočný, určite by neprežil. Ústav mal veľký podiel na rozvoji nášho poľnohospodárstva v minulom období pri tvorbe, organizácii, riadení a sociálnom rozvoji poľnohospodárskych podnikov, ktoré zabezpečili riešenie sebestačnosti poľnohospodárskych produktov nielen pre obyvateľstvo, ale aj potravinársky priemysel. V súčasnosti však naše poľnohospodárstvo ide opačným smerom, vrátane podpory rozvoja vedy a výskumu. Nechápem to, lebo ak Komisia EÚ kladie dôraz na potrebu rozvoja školstva, vedy a výskumu, a poskytuje im obrovské finančné prostriedky, naši politici prednášajú podobne oslavné a propagačné reči o potrebe takejto cesty, lebo len vzdelaná spoločnosť zabezpečí svoj rozvoj pre budúcnosť, realita je úplne opačná. Vedeckovýskumná základňa sa nepodporuje dostatočne, ale často likviduje, čo potvrdzuje aj zrušenie VÚEPP.
 

Rozhodnutie bez analýzy činnosti ústavu

Ing. BRANISLAV BECÍK, PhD.,
starosta obce Dvory nad Žitavou

Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva oslávil pred dvoma rokmi storočnicu fungovania. Pri tejto príležitosti mu každý prial do ďalšej storočnice len to najlepšie. Prežil komunizmus, nežnú revolúciu, dve pravicové vlády, vstup Slovenska do EÚ, bohužiaľ, nedokázal prežiť bankára a suitu obyčajných ľudí. Nevieme, aká analýza preukázala jeho neefektívnosť, no vieme, že minimálne je ohrozený zber štatistických dát o poľnohospodárstve, ich vyhodnocovanie, zostavovanie situačných a výhľadových správ za nosné poľnohospodárske komodity a zostavovanie prehľadov o nákladoch a výnosoch poľnohospodárskych komodít. Ústav taktiež participuje na nastavovaní pravidiel čerpania poľnohospodárskych fondov a poskytuje ministerstvu neoceniteľné analytické poznatky o fungovaní poľnohospodárskeho odvetvia a potravinárskeho priemyslu. Rozhodnutie ministra o zániku ústavu môže znamenať, že buď tieto činnosti už naďalej nie sú potrebné alebo tieto činnosti presunie priamo na ministerstvo pôdohospodárstva. Ak podľa ministra už nie sú tieto činnosti potrebné, ide o obrovskú manažérsku chybu. Pokiaľ však potrebné sú, je na mieste otázka, ako budú zabezpečované. Nejde len o ďalšiu zbytočnú organizačnú zmenu, ktorou sa minister zaoberá, namiesto toho, aby riešil skutočné problémy agropotravinárstva? Isté je len jedno, kádrovači na ministerstve majú zasa plné ruky práce a plné ústa rečí. No na rozdiel od predchádzajúcich organizačných zmien, dnes sa už ani len netvária, že ide o zabezpečenie zvýšenia efektívnosti vykonávania úloh ministerstva, ktoré sú mu dané kompetenčným zákonom.  
 

Profesijné ústavy nepotrebujeme?

MIROSLAV JUREŇA,
exminister pôdohospodárstva

Rušiť to, čo je funkčné a historicky osvedčené, považujem za veľký úpadok ducha a, pochopiteľne, zlú správu pre pôdohospodárov. Troška z histórie, našej krásnej roľníckej, ktorú nám môže svet závidieť. Juraj Fándly vynaložil veľké úsilie, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u roľníkov, keď už v roku 1792 vydal knihu „Piľní domajší a poľní hospodár“. Samuel Jurkovič, zakladateľ učiteľských a čitateľských spolkov, propagoval nové plodiny a modernizáciu poľnohospodárstva, v roku 1845 zakladateľ „Spolku gazdovského“, prvého úverového družstva na európskom kontinente. Daniel Gabriel Lichard, prvý slovenský profesionálny novinár, nazývaný „Gazda Gazdov“, učiteľ ľudu, propagátor svojpomocných spolkov, vydavateľ mimo iného Domovej pokladnice. Pavol Blaho, poslanec uhorského snemu, založil viac ako 100 potravinových, úverových družstiev, zakladateľ Obchodnej banky; spoločne s Milanom Hodžom v roku 1906 zorganizovali roľnícky zjazd, posledný bol v roku 1913, v dôsledku vojny sa ďalšie už nekonali. Dostali sme sa k roku 1919, kedy bol založený ústav. Národovci, učitelia slovenských roľníkov vzdelávali, nepozerali na peniaze, na svoj osobný prospech, učili roľníkov s peniazmi hospodáriť. Mali by sme si uvedomiť, že tzv. Záborový zákon z roku 1919 zlikvidoval šľachtu, zemepánov, ale hlavne bol zabraný nemecký a maďarský majetok. Všetko so všetkým súvisí, podľa prídelového zákona bola pôda pridelená hlavne slovenským roľníkom. To, že v tomto roku bol založený ústav, dokazuje silné politické pozície roľníckeho stavu. Niekoľké vybrané osobnosti, ktoré som uviedol, pôsobili ako ústav, ústav vedomostí, poznatkov, ktoré odovzdávali roľníckemu ľudu. Viac ako 80 percent obyvateľstva sa živilo prácou na poli a v maštaliach.

Dnes sme vo všetkom veľmi ľahostajní, ruší sa ústav, ako by sa nič nedialo, otázka je, kde sú tí momentálne zodpovední, pán minister, pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, členovia výboru, poslanci, samosprávne združenia. Hľadáme financie, ekonomiku, obsahovú náplň pre ústav, a výsledok – rušiť. V čase mojej pôsobnosti som zadal ústavu vypracovať analýzu z pohľadu troch základných funkcií pôdohospodárstva, produkčná funkcia, sociálna a environmentálna. Ktorým smerom sa uberáme i v pohľade na vedľajšie štáty. Bolo vidieť pekný vyrovnaný trojuholník u Rakúšanov, vyváženosť, zatiaľ čo u nás najdlhšia strana trojuholníka bola environmentálna funkcia. Žiaľ, sme my pôdohospodári v nemilosti, je to vidieť i na prerozdelení peňazí z plánu obnovy. Životné prostredie 1,5 miliardy a pôdohospodárstvo nula. Politické strany nemajú odborníkov, tí čo sú v Národnej rade sa dajú spočítať na jednej ruke, dnes vládnu mimovládne združenia a bankoví analytici, profesijné ústavy nepotrebujeme. To je najvážnejší problém dnešnej doby. Naši predkovia, ktorých som spomínal, mali základné heslo JEDNOTA, sme rozmlátení na veľa kúskov v nejednotnej mozaike. Pripustili sme zrušenie povinného členstva v komore, znovu môžem dať do pozornosti Rakúsko.

Ak chceme ešte niečo zachrániť, je potrebné rokovať s tými, ktorí majú politickú moc a sú ochotní rokovať, a zároveň sme sa mohli presvedčiť, že bez politickej angažovanosti pôdohospodársky stav nič nedosiahne. Je to na škodu všetkých, v konečnom dôsledku občanov.