Športu zdar a hokeju zvlášť, milí priatelia!

K oceneniu Michala Handzuša
Počet zobrazení: 5003

Zrejme ste už na pracovisku či v rodine alebo s priateľmi pri káve rozoberali (alebo budete hodnotiť) udeľovanie štátnych vyznamenaní na Hrade... Doteraz som štátne vyznamenania vnímal ako niečo poriadne premyslené, cielené a zaslúžené za celoživotné dielo, postoje, príkladnosť, príležitosť odsunúť politiku či subjektivizmus... Terajší Prezidentský palác však vyznamenaním Martina Porubjaka, Ernesta Valka, Sone Szomolányiovej len potvrdil väzby  na „politickú kapelu“ zrodenú a poskladanú za štvrťstoročie medzi Ventúrskou a oplotenou budovou na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Skutočným veľkým a integrovaným osobnostiam všetka česť a ich najvyššie ocenenia niet prečo spochybňovať. Mali by sme sa len pridať k dlhému zástupu tlieskajúcich obdivovateľov. Medzi také isto patrí Hana Hegerová či Lucia Poppová.

handzus.jpgNa snímke: Michal Handzuš na pochode proti korupcii v novembri 2014.
Fotozdroj: https://www.youtube.com/watch?v=FSZzuLVzuh8






Prekvapilo ma však vyznamenanie hokejistu Michala Handzuša. Tlačová správa uvádza: Medailu prezidenta Slovenskej republiky dostal útočník Banskej Bystrice za významné osobné zásluhy o rozvoj v oblasti športu a za významné šírenie dobrého mena SR v zahraničí. „Vraví sa, že ak sa v rozličných prostrediach správa človek v zásade rovnako, svedčí to o jeho stálosti, vnútornej vyrovnanosti a čestnosti. V prípade Michala Handzuša treba dodať, že aj o odhodlaní, osobnej odvahe a zmysle pre fair-play,“ povedal prezident Kiska na adresu 38-ročného rodáka z Banskej Bystrice. M. Handzuš od roku 1998 odohral sedemnásť sezón v zámorskej NHL. Viackrát úspešne reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji, vrátane tých najslávnejších a víťazných v roku 2002. Bol členom reprezentácie našej krajiny na zimných olympijských hrách v Salt Lake City, vo Vancouveri i v Soči. V sezóne 2012/2013 získal spolu so svojím tímom Chicago Blackhawks aj najprestížnejšiu klubovú hokejovú trofej sveta, Stanley Cup.

Nič proti Mišovi Handzušovi, k vyznamenaniu mu gratulujem! Do jari minulého roku som si ho ako hokejistu a reprezentanta SR vážil a pokiaľ viem, vždy ho v hokejovej reprezentácii považovali za jedného zo skupiny mienkotvorných reprezentantov. Paradoxom, ba až absurditou však je, že ho uviedli ako hokejového reprezentanta Slovenskej republiky práve v roku, v ktorom Handzuš nielenže nereprezentoval SR, ale svojou výzvou na bojkot hokejovej reprezentácie (ktorá sa pred pár dňami skončila totálnym fiaskom) sa naopak – postavil proti záujmom našej krajiny. Hokejoví fanúšikovia aj ľudia od hokeja sa môžu právom pýtať, prečo prezident nevyznamenal skôr Miroslava Šatana? – vekovo staršieho hokejistu, väčšiu osobnosť, dlhoročnejšieho reprezentanta, najlepšieho strelca nášho národného tímu v histórii, viacnásobného kapitána hokejovej reprezentácie, ktorý získal v drese Slovenska všetky štyri medaily zo seniorských MS. A už skôr aj Stanley Cup s Pittsburghom Penguins – ešte v roku 2009. Alebo prečo tam namiesto Handzuša nebol Peter Bondra, Žigmund Pálffy, Ľubo Višňovský či Marián Hossa – ktorý Stanley Cup priviezol do Trenčína už 3 krát (!!!)? Alebo taký Zdeno Cíger? Súčasný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie, ktorý prejavil odvahu, osobnú statočnosť a postavil sa na striedačku národného tímu napriek organizovanému, verejnému bojkotu vyše 50-tich slovenských hokejistov, ktorých k odporu reprezentovať svoju krajinu viedol práve Handzuš... Myslím, že slová o stálosti, vnútornej vyrovnanosti, čestnosti, o odhodlaní, osobnej odvahe a zmysle pre fair-play platia aktuálne viac o reprezentačnom kormidelníkovi Cígerovi.

obalka_hokej.jpgViac o pomeroch v slovenskom hokeji sa dočítate v knihe:
Štefan Nižňanský: Lesk a bieda slovenského hokeja.
„Kniha pre tých, čo milujú slovenský hokej a chcú pochopiť,
prečo je to teraz tak...“
Vydavateľstvo  STEFANY, 16. novembra 2015, 336 strán











Veď oceňovať a vyznamenávať by sa mali skôr integrujúce osobnosti, ktoré si zachovávajú chladnú hlavu a odstup aj vo vyhrotených situáciách, ktoré dokážu spájať a nie rozbíjať. Rozbíjačov a spochybňovačov všetkého, čo je „slovenské“, je u nás na nešťastie až príliš... Michal Handzuš neurobil vo svojom športe vôbec nič osobitého, čím by prevyšoval o hlavu či o dve svojich kamarátov a dlhý rad iných hokejových reprezentantov...

Vyznamenali ho iba preto, že Kiska chcel a musel potvrdiť politické pozadie celého súčasného humbugu v hokejovom hnutí, ktorý je súčasťou veľkej hry i aktuálneho predvolebného boja. V mojich očiach a podľa môjho skromného názoru iba potvrdil bezzásadovosť, účelovosť a politikárčenie presakujúce cez steny bývalého Pionierskeho paláca v Bratislave, roztekajúce sa pomaly po uliciach a chodníčkoch po našej krajine. Tí, čo Kiskovi radili, zámerne neuviedli, že tie opakované účasti na majstrovstvách sveta v hokeji aj na zimných olympiádach a zisk zlatej medaily v roku 2002 dosiahol Handzuš za účinkovania Juraja Širokého v kresle prezidenta hokejového zväzu a Igora Nemečka vo funkcii generálneho sekretára SZĽH. To, že tohto roku proti nim – v rámci boja o prezidentský stolec – otvorene a nahlas kriticky vystúpil, nesvedčí o jeho zásadovosti či odvahe, no práve naopak – o jeho bezzásadovosti, nevďačnosti, podkupnosti a účelovosti – za sľúbené výhody, keď už o pár mesiacov skončí s hokejom... 

(Autor je projekt manažér Siene slávy slovenského hokeja)

SÚVISIACE:
Vladimír Blaho: Kto si čo zasluhuje...
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984