Spojené štáty európske? Áno, ale...

Vystúpenie na Národnom konvente o EÚ, ktorý sa konal 9. mája 2013 v Bratislave
Počet zobrazení: 4180

konvent_2.jpgZjednotenou Európou proti globálnym pretekom ku dnu

V prvom rade by som chcel zdôrazniť za stranu Smer-SD aj za seba, že projekt európskeho zjednotenia je jeden úžasný projekt, ktorý sa oplatí nasledovať. Po stáročiach vojen a nezmyselných ľudských obetí  (a tých boli naozaj milióny) konečne v Európe zavládol mier, ktorý je garantovaný natoľko silne, že sa vojny nemusíme v najbližších desaťročiach určite obávať. To je podľa mňa už samo o sebe dostačujúci dôvod na to, aby sme podporovali európsky projekt.

Existujú však aj ekonomické príčiny a tie sú momentálne veľmi aktuálne. Vo svete bujnie globalizácia, ktorú v ekonomickej sfére sprevádza niečo, čomu sa hovorí „preteky ku dnu“. Znamená to, že štáty, ktoré nemajú žiadne sociálne štandardy, ekologické štandardy  atď., akoby mali výhodu voči štátom, ktoré sa naopak snažia vytvárať pre väčšinu svojich spoločností  v Európe kvalitný život a čo najvyšší životný štandard prostredníctvom prerozdeľovania bohatstva a vytvárania tzv. zelenej ekonomiky. Toto je naozaj hrozba pre celú EÚ, ktorá ak chce čeliť, resp. ak jednotlivé členské štáty chcú čeliť týmto pretekom ku dnu, tak sa musia spojiť. To je myšlienka nemeckého filozofa Jürgena Habermasa, jedného z najvýznamnejších európskych filozofov, ktorý hovorí, že ak chce EÚ udržať svoj sociálny model, musí byť zjednotená.

Preto, ak sa dnes hovorí, že EÚ obmedzuje suverenitu členských štátov, ja naopak tvrdím, že EÚ dokázala zachrániť suverenitu členských štátov. Dnes máme mnohé nadnárodné korporácie a mnohé firmy, finančné skupiny a súkromný biznis oveľa silnejší než niektoré štáty. Päťmiliónový štátik, ako je Slovensko, naozaj ťažko môže konkurovať nadnárodným spoločnostiam, ktoré ho môžu „vydierať“ únikom svojho kapitálu z jeho územia, a to sú naozaj nezávideniahodné podmienky pre hociktorý členský štát EÚ. Ako spoločná Európa sme oveľa silnejší. To je jeden z dôvodov, pre ktorý ako ľavičiar naozaj veľmi silne podporujem projekt Európskej únie. 

EÚ je dnes elitárska a neoliberálna

Otázka by nemala byť postavená „či Európska únia?“ ale „aká Európska únia?“. Tam už naozaj mám veľmi kritický pohľad na to, akým spôsobom sa dnes EÚ vyvíja. EÚ sa premenila na niečo elitárske a do značnej miery veľmi silne neoliberálne združenie, ktoré podporuje len voľný trh na jednej strane, a elitárske rozhodnutia a vynechávanie občanov z rozhodovania na strane druhej. A to je naozaj nebezpečný precedens a nebezpečný trend, ktorý nakoniec môže viesť k tomu, že sa EÚ rozpadne a to by bolo naozaj tragédiou.

Preto keď hovoríme o tom, akú EÚ alebo akú Európu si predstavujeme, tak ja vždy tvrdím: predstavujem si Európu, ktorá je veľmi silne demokratická, veľmi silne sociálna (tak, ako bola krátko po druhej svetovej vojne v rámci jednotlivých členských štátov a ich sociálnych štátov) a veľmi silne zelená, environmentálna, aby chránila životné prostredie. A práve to je dnes doménou Európy v porovnaní s ostatným svetom (krajinami, ako sú USA, Čína atď.), že je veľmi sociálna a veľmi environmentálna.

V EÚ musí prestať daňová „občianska vojna“

Opriem sa o štyri piliere, ktoré tu už boli diskutované v rámci dokumentu Smerom k skutočnej hospodárskej monetárnej únii. Začal by som bankovou úniou. My naozaj potrebujeme oveľa viacej regulácie. Banky a finančné skupiny a rôzni finanční predátori a špekulanti spôsobili túto krízu. A dnes, keď chceme len skromne ich zapojiť do riešenia tejto krízy, napríklad prostredníctvom dane z finančných transakcií (FTT), tak sa okamžite bránia. A to je predsa absurdné. Bola tu spomenutá cifra 4 000 mld. eur - toľko išlo na záchranu, sanáciu európskych bánk... A potom banky alebo finančné skupiny, keď majú platiť úplne minimálnu daň z finančných transakcií, tak sa bránia. Pochopiteľne, ich záujem je iný, ale záujem Európy je to, aby tu bola väčšia regulácia a aby naozaj aj banky, aj tí najbohatší boli zapojení do procesu záchrany Európy.

Druhá vec, ktorú by som rád zdôraznil, sa týka druhého piliera – fiškálnej únie. Tu je veľmi dôležitá daňová oblasť. Ja som z tých, ktorí si vedia predstaviť daňovú harmonizáciu na úrovni EÚ, aby tu prestali preteky ku dnu medzi európskymi členskými štátmi, to znamená „daňový dumping“, ktorým ohrozujeme životnú úroveň  Nemcov, Francúzov, ktorí majú vyššie dane a náš jediný spôsob je, aby sme dane znižovali na úroveň, kedy už naozaj je ohrozená funkčnosť štátu a sociálna udržateľnosť štátu, len preto, aby sme prilákali zahraničný kapitál. Tento vnútorný boj, táto „občianska vojna“ v EÚ musí prestať. Preto som zástancom európskej daňovej harmonizácie – minimálne ako vízie do budúcnosti.

Sociálna a demokratická únia: iba taká EÚ si získa podporu ľudí

Tretí pilier – hospodárska únia. V rámci hospodárskej únie sa veľmi často diskutuje, aj keď iba okrajovo, o pojme „sociálna únia“, s ktorým prišli ako prví Francúzi, ale dnes je to veľmi silná téma pre celý európsky juh. Sociálny únia je naozaj to, čo ako jediné môže  európskych občanov presvedčiť o tom, že EÚ je zmysluplný projekt. Musí tu byť redistribúcia bohatstva, od tých bohatších k chudobnejším ľuďom, od bohatších štátov k chudobnejším štátom. Napokon o tom to je aj pre nás. My sme do EÚ vstupovali práve kvôli tomu, aby tu bola vytvorená kohézia, aby sme sa približovali tým vyspelejším a bohatším štátom. Toto je základný dôvod, pre ktorý aj na Slovensku EÚ naďalej veľmi silne podporujú občania. Čiže sociálna únia! Pod to spadá aj zbližovanie sociálnych štandardov, a tie veľmi silné sociálne systémy, povedzme ako sú vo Švédsku, v Dánsku, ale aj v Nemecku a v iných krajinách, to je to, čo by malo byť pre nás vzorom.

Štvrtý, posledný pilier, a tu sa vrátim k otázke, ktorú naznačil moderátor v úvode -  legitimita. Štvrtý pilier hovorí o politickej únii alebo o otázke demokratickej legitimity. A tu by som chcel varovať pred tým, aby sa EÚ neodtrhla od ľudí. EÚ naozaj bola budovaná ako elitársky projekt v rámci tzv. teórie neofunkcionalizmu, to znamená ponad hlavy občanov sa európski technokrati rozhodli a spájali sa. Pokiaľ to fungovalo, pokiaľ bola prosperita, tak ľudia naozaj nemali žiadne námietky, ale dnes je kríza, a my musíme zapojiť ľudí do toho, aby sme diskutovali, ako z toho von. Tieto všetky elitárske prístupy, ktoré vynechávajú ľudí,  si, myslím, nikam nevedú.

Všeobecný základný príjem, ekonomická demokracia a ďalšie projekty

Keď sa budeme baviť iba o tom, ktorá inštitúcia – nevolená inštitúcia – má zastupovať EÚ, tak mi to pripadá skôr kontraproduktívne a naopak zameral by som sa na iné formy participácie občanov. Napríklad projekt Európskej komisie – občianska iniciatíva. Ľudia môžu sami, prostredníctvom internetu, navrhnúť Európskej komisii tému, ktorou sa chcú zaoberať. To je veľmi zaujímavý projekt. Dnes sa zbierajú podpisy na tému všeobecného základného príjmu (vody a iné). Ľudia v Európe očividne chcú, aby EÚ oveľa silnejšie dbala na sociálnu oblasť.

Ďalšia vec, ktorú si viem predstaviť, je využívanie rôznych participatívnych mechanizmov na lokálnej úrovni, a neskôr sa to môže preniesť až na európsku úroveň. Veľmi silne by som podporoval ekonomickú demokraciu, to znamená aby ľudia mali možnosť participovať aj v rámci súkromných firiem na tom, o čom sa rozhoduje v súkromných firmách, ale aj na ziskoch súkromných firiem. To je podľa mňa veľmi dôležitá súčasť európskeho projektu a ja som rád, že EÚ tento projekt podporuje. Oveľa viac ako napríklad Slovensko...

Aby som to zhrnul, Európa, ktorú si predstavujem do budúcnosti a ktorú by som chcel podporovať, je Európa silná, Európa sociálna, Európa zelená a Európa radikálne demokratická. A v tom prípade, ak takáto bude, si viem predstaviť aj to, že raz tu budú Spojené štáty európske a ja ich budem podporovať.

Poslanec NR SR Ľuboš Blaha predniesol prejav tomto znení v rámci panelu zástupcov jednotlivých parlamentných politických strán na Národnom konvente o EÚ, ktorý sa konal 9. mája 2013 v Bratislave.

Video záznam: http://vimeo.com/66222970

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984