Reklama
Reklama

Splašená posádka, nebezpečná plavba

Počet zobrazení: 1519

Čoraz častejšie si veľa ľudí kladie otázku, či sa rozhodovali múdro, keď svojím hlasom vo voľbách prispeli ku vzniku súčasnej koalície. Všetko nasvedčuje tomu, že voliči sa poriadne sekli, keď uverili zostave, ktorá sa dnes vyváža v štátnych limuzínach. Svedčí o tom aj fakt, ako rýchlo sa zozbieralo státisíce podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, aby sa ukončilo raz a navždy trápenie, ktoré pociťuje národ na vlastnej koži. Zmena k lepšiemu sa nekonala, ako bolo sľúbené, naopak, dejú sa veci, ktoré nás oberajú aj o radosť zo života... Akoby niekto nešeptával našim hodnostárom do ucha – ešte, ešte pritiahnite, nech vieme, koľko toho našinec znesie! Žijeme ako v zle napísanom románe, v ktorom sa pohybujú postavy, ktoré už prestali byť obľúbené, no stále sa vtierajú do našej priazne a všemožne sa snažia udržať pri moci. Ako vidno, nezaberá už ani  rétorika „lebo Fico“, ani pandemická situácia. Ľudia už pochopili, že ak sme sa ocitli na jednej lodi, musí jej veliť skúsenejší kapitán a kormidelník, než akých tú máme teraz. Cestujúci už vedia aj to, kde a ako skladali kapitáni a kormidelníci svoje skúšky a aká je ich skutočná odborná zdatnosť. Aj ľudia v podpalubí chcú mať istotu v tom, komu zveria svoje životy, len hlupák by nezmenil svoj názor na ich odbornosť, keď vidí, ako splašene pobehujú po palube a nadstavujú vetru akékoľvek plachty, ktoré majú práve poruke.

Každé povolanie alebo remeslo má svojich poctivcov a fušerov. Aj politika je remeslo, ktorým sa ľudia živia a zanechávajú po sebe stopy. Už ani neviem narýchlo spočítať, koľko všelijakých tzv. politikov a koalícií sa nám len tak mihlo na politickej scéne a upadlo veľmi rýchlo do zabudnutia. Boli to ľudia, koalície a strany na jedno použitie, preto mali aj takú cenu. Aj dnešný parlament je zmesou ľudí všelijakých povolaní, hercov, lekárov, advokátov, aj filozofov, ale aj zlodejov schopných vám hocikedy ukradnúť radosť zo života. Búrliváci, nedočkavci, radikáli, opatrní, akoby niekto zatriasol pohárom a oni z neho povyskakovali, nevedno odkiaľ. Ich popularita stúpa a klesá, raz je tu hosana, inokedy ukrižuj. Niektorých si ani len nevšímame, iných sme znenávideli a najradšej by sme ich dokonca aj prefackali, málokoho z nich však obdivujeme. Čo vlastne urobila zmes týchto ľudí pre to, aby sme si vážili ich povolanie ako poctivé remeslo? Veď oni sami robia všetko pre to, aby svoje povolanie znevážili. Akoby ich zaujímala iba cesta, ako sa dostať k peniazom a moci pre seba, rodiny a známych a ku korytu. Už ani len nesnažia o to, aby okolie zmenilo svoj názor na toto povolanie. Celé desaťročia nepočúvame nič iné, iba ako sa vzájomne urážajú, podvádzajú, klamú a hanobia jeden druhého, len aby dosiahli svoj vlastný cieľ, aby mohli obhajovať a strážiť vlastné záujmy alebo záujmy tých, čo im do vysokej politiky pomohli. Čím to je, že zrazu v tomto národe vyrašilo toľko jedincov, ktorí sa tak bezhlavo pustili do podnikania v politike? Veď vždy to tak nebolo.

matodeti_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Po revolúcii sa objavilo toľko tovaru, ktorého predtým nebolo, toľko všelijakých lákadiel! Stačí mať peniaze a človek si môže dopriať všetko, po čom zatúži. Niekto si tie peniaze zarobí prácou, iný si zoberie pôžičku, ďalší zvolí postup na hrane zákona či dokonca až za jeho hranicou. Ľudia sa nemenia, znova a znova opakujú chyby tých pred nimi. Elita, ktorá sa zmocňuje dôležitých miest v politike, ekonomike a financiách a ktorá by mala dbať o verejné dobro, sa rýchlo mení na koristnícku oligarchiu, zneužívajúcu moc. Démon moci a peňazí nabral na sile... Stále platí známe Gorkého poučenie z jednej jeho poviedky – vieš, chlapče, žena ťa môže opustiť, kamarát zradiť, no peniaz ťa nezradí, drž ho pevne v hrsti, aby si ich mal čo najviac. Stále však platí aj to, čo povedala raz drobná matka Tereza na adresu tých, ktorým sa peniaze nedostávajú: Nebol by problém nasýtiť chudobných a hladných, problém je nasýtiť nenažrancov, ktorí nikdy nebudú mať dosť... Urobiť v tom poriadok je v rukách politikov, lenže to by museli chcieť.

Tak ako splašene pobehuje po palube posádka lode, na ktorej sa vezieme a nevedno kam nás vetry ešte zavejú, také splašené sú aj rozhodnutia kapitána a jeho dôstojníkov. Aj to posledné o pomoci ľuďom v podpalubí. Politici už cítia, že sa schyľuje k predčasným voľbám, preto im spúšťajú do podpalubia na lane 330 eur na každé dieťa, ktorého rodičia sa ocitli v hmotnej núdzi. Len si preboha nemyslime, že sa z nich stali zrazu dobráci, ktorým záleží na blahu odkázaných! Oni si už len teraz zabezpečujú takto svojich budúcich voličov, lebo cítia, že sa im kráti ich čas. Začínajú sa preteky v tom, kto dá viac, kto je väčší dobrák.

„Gavalieri“ však nerozdávajú zo svojho, ale z peňazí, ktoré sami nenagazdovali. Iba ich zoberú iným chudákom v núdzi.

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama