Reklama
Reklama

Spiaca princezná, ktorú nemá kto zobudiť

Počet zobrazení: 1697


Slovensko má mimoriadny prírodný, kultúrny i historický potenciál, ktorý však doteraz dostatočne nevyužívame, ba dokonca ním trestuhodne mrháme. Propagácia krás Slovenska a rozvoj turizmu by pomohli nielen našej ekonomike, ale aj zvýšeniu zamestnanosti, podpore rodinného podnikania, rozvoju vidieka a  najmä zaostávajúcim regiónom.

Cestovný ruch je u nás dlhodobo popoluškou, ku ktorej sa vlády správajú macošsky a ktorá potrebuje pomoc. Na hrubom domácom produkte /HDP/ sa pritom podieľa v posledných rokoch 2,6 až 2,85 percentami. Aj v tom zaostávame za našimi susedmi, keď v Rakúsku je to 5,7 a v Maďarsku až 8 percent. Vo finančnom vyjadrení to u nás predstavuje 2,75 miliárd eur, pričom príjmy v turizme sú tvorené až vyše 80-percentnou pridanou hodnotou.

Cestovný ruch výraznejšie neriešila a nepodporila žiadna vláda od čias Mečiara až po Matoviča. Od novej vlády by sa pritom dala očakávať oveľa výraznejšia podpora cestovnému ruch, keď SaS deklaruje podporu podnikateľom a líder Sme rodina je v tomto sektore osobne zainteresovaný. Nič sa však nedeje, nie pre koronakrízu, ale pre ich totálnu neschopnosť riadiť štát a jeho ekonomiku. Dôležitejšie je pre nich získať čo najviac zo šiestich miliárd z plánu obnovy, a tak cestovný ruch bude zase až na poslednom mieste ich záujmu.
 

Podpora domáceho turizmu cez poukazy

Doteraz sa uskutočnilo viacero pokusov ako posilniť turizmus aj inštitucionálne, keď boli návrhy na vytvorenie výboru NR SR pre cestovný ruch a neskôr i ministerstva cestovného ruchu. Oba pokusy skončili neúspechom, no tomuto segmentu to našťastie neublížilo, ale ani mu to nepomohlo.

Druhá Ficova vláda prijala od roku 2016 podporu pre žiakov a študentov vo forme dotácie na lyžiarske kurzy, zájazdy a školy v prírode vo výške 150 eur na žiaka, čím značne posilnila aj využitie zariadení cestovného ruchu. To školy i podnikatelia v tejto oblasti privítali a premietlo sa to i do výrazného nárastu počtu záujemcov z radov žiakov i študentov, ako i do značného nárastu počtov ubytovaných v slovenských hoteloch a penziónoch.

Posledný pozitívny pokus o čiastočné riešenie podpory rozvoja domáceho turizmu navrhla SNS v podobe rekreačných poukazov platných od januára 2019. Poukazy umožnili pracovníkom rekreáciu na Slovensku, na ktorú im prispeje zamestnávateľ /nad 49 zamestnancov/ do výšky 55 percent oprávnených nákladov, čo predstavuje 275 eur a zamestnanec si doplatil 225 eur.

Po nádejnom rozbehu aj toto zmrazila koronakríza. Nová koalícia len stále zvažuje, čo s tým, či to ako väčšinu sociálnych benefitov zruší, alebo to pretvorí na svoj obraz. V oboch prípadoch by to bolo nešťastné riešenie, tak ako bolo v podstate zrušenie či obmedzenie gastrolístkov a obedov zadarmo.

V tejto súvislosti treba hádam pripomenúť, ide to vždy, keď sa chce, najmä však vtedy, ak je v tom osobný záujem, ako v tomto prípade vtedajšieho predsedu NR SR Andreja Danka a v súčasnosti Borisa Kollára. Je to chvályhodné, ale, žiaľ, aj smutné, keď podpora turizmu nevychádza z potrieb spoločnosti, ale len osobných ekonomických záujmov jednotlivcov.
 

Koronakríza prehĺbila problémy

Cestovný ruch všeobecne prechádza ťažkou skúškou; no hotely a reštaurácie osobitne, mnohé nevedia, ako ďalej. Ich problémy výrazne prehĺbila koronakríza. Reštaurácie a hotely sú na hrane prežitia, väčšina je zadlžená a ak im nebude poskytnutá urýchlená pomoc, mnohé definitívne skončia. Problém je, že sa to netýka len tých veľkých, ale oveľa drsnejšie táto kríza dopadá na malé prevádzky, penzióny a rodinné podniky.

Možno to dokumentovať na posledných údajoch vývoja tržieb, ktoré vo februári medziročne poklesli v reštauráciách o takmer 55 a v ubytovaní dokonca až o 86 percent. Podobne došlo k poklesu zamestnanosti od 12 do 20 percent podľa charakteru služieb, najviac v ubytovaní.

Dotklo sa to i výrazného poklesu miezd, keď v ubytovaní klesli takmer o 20 percent, pričom sú i tak mizerné, keď dosahujú priemerne okolo 650 eur. Ešte výraznejší prepad je v sektore ubytovania, kde boli priemerné nominálne mzdy medziročne nižšie až o 33 percent a klesli na 536 eur. Zamestnanosť klesla v ubytovaní o 19, v reštauráciách a pohostinstvách o viac ako 12 percent.

Tieto údaje sú neporovnateľne horšie oproti iným rezortom a napriek tomu si to súčasná vláda nevšíma. Podpora vlády, ako svorne konštatujú všetci, ktorých sa to týka, je neskorá, nedostatočná a prebyrokratizovaná. Výsledkom tejto ne-podpory je, že z 54 000 gastroprevádzok skrachovalo a definitívne skončilo až 16 000! Jediné v čom vláda vyniká, sú výhovorky a neustále sľuby.
 

Návrhy, ktoré nič neriešia

Zatiaľ len diskutované požiadavky podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu na zníženie dane z pridanej hodnoty /DPH/ z 20 na 5 percent sú ekonomicky neprijateľné, najmä ak sa uvažuje s ich dočasnosťou. Preto sa možno len čudovať podpore návrhov zo strany Sme rodina a SaS. U nás sa ide, ako obyčajne, z extrému do extrému, nesystémovo a bez zohľadnenia dopadov na príjmy štátu.

Päťpercentná daň by mala platiť počas koronakrízy, no neviem, komu by to prospelo, keď hotely a reštaurácie sú v tomto období buď zatvorené, alebo majú výrazne obmedzenú prevádzku. Dopad na ich ekonomiku by bol preto minimálny. Na základe skúseností so slovenským podnikaním možno tiež predpokladať, že by nedošlo k zásadnejšiemu poklesu cien pre občanov, len by to jednorazove znížilo straty podnikateľov v tomto sektore.

Takáto dočasná zmena je nesystémová, prehĺbi chaos v daniach a zvýši možnosť daňových únikov. Vyzerá to tak, akoby vláda chcela urobiť niečo len pro forma.

Ak vláda chce pomôcť má konať, nie diskutovať

Ak by to lídri koalície mysleli s podporou cestovného ruchu úprimne, mali by urýchlene tomuto sektoru kompenzovať výpadky tržieb, prispieť na nájmy, energie a cez podporu miezd pomôcť udržať zamestnanosť. Čiastočne sa tak deje, ale často oneskorene a len v obmedzenom rozsahu.

Keď vláda nie je schopná vlastnej analýzy, mala by sa inšpirovať aspoň zahraničím, kam sa rada obracia, pravda, len ak jej to vyhovuje. V štátoch Európskej únie je v reštauračných službách DPH okolo 10 percent v 21 krajinách a na 20-tich a viac percentách je len v šiestich štátoch vrátane Slovenska. Práve v krajinách s nižšou sadzbou DPH, ako Luxembursko, Nemecko, Francúzsko, Cyprus, Írsko, Holandsko, Slovinsko, ale i ďalších, je tento sektor oveľa rozvinutejší. Platí to i o našich bezprostredných susedoch Rakúsku, Maďarsku, Poľsku i Česku, to len u nás spíme a čakáme na zázrak.

Nekompetentnosť, amaterizmus, až macošský prístup tejto vlády sa prejavuje i v tejto oblasti. Nekonečné výhovorky na pandémiu neobstoja, veď vláda, keď chce, prijíma množstvo zákonov, a to dokonca s častým zneužívaním skráteného legislatívneho procesu. O to, čo by pomohlo zlepšiť ekonomiku, pomôcť regiónom, zvýšiť zamestnanosť, však evidentne záujem nemá.

Čo s tým?

Zníženie na päť percent, ktoré sa uplatňuje len v štyroch krajinách EÚ, a ktoré požadujú podnikatelia, je v našich podmienkach neprijateľné najmä z dôvodu výrazného výpadku príjmov štátneho rozpočtu. S úpravou DPH v celom segmente cestovného ruchu, osobitne gastrosektore však treba vážne rátať nielen preto, že podnikatelia avizujú zvýšenie cien, aby vôbec prežili, ak k tomu nedôjde, ale najmä z hľadiska systémovej podpory tohto odvetvia, ktoré má u nás veľký potenciál rastu.

Zásadne proti zníženiu DPH sú spravidla provládni či rýchlokvasení analytici, ktorí strašia požiadavkami aj ďalších odvetví na takéto znižovanie daní. Pravdepodobne si neuvedomujú, ktorý sektor bol nielen najviac poškodený, ale ktorému je i bez ohľadu na pandémiu potrebné najviac pomôcť. Tým je nesporne cestovný ruch a špeciálne gastrosektor.

Slovenskú spiacu princeznú – cestovný ruch – stále nemá kto zobudiť. Vláda by preto mala, vzhľadom na prirodzené danosti Slovenska /prírodné, geografické, kultúrne i historické/, na dôležitosť a ekonomickú výhodnosť tohto sektoru vytvárať motivačné nástroje na podporu rozvoja cestovného ruchu. Jeden z príkladov máme znovu u našich susedov v Maďarsku, kde na propagáciu turizmu vynakladajú takmer 80 miliónov eur ročne a u nás ledva sedem miliónov.

V tejto etape pomôže len radikálny systémový krok. Takým by bolo urýchlené, trvalé zníženie DPH na 10 percent, čo by bola výrazná pomoc pre tento sektor a zniesol by to i štátny rozpočet. Či sa však toho tento sektor dožije počas tejto vlády je viac ako otázne.

(Pozn.: Číselné údaje sú prevzaté zo Štatistického úradu SR a vyjadrení predstaviteľov gastrosektora v mienkotvorných médiách.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama