Reklama
Reklama

Sociálne a regionálne súvislosti maďarskej minority

Počet zobrazení: 3020

V roku 2011 žilo v Slovenskej republike necelých 460 tisíc občanov maďarskej národnosti, to znamená, že približne každý dvanásty občan Slovenska bol maďarskej národnosti. Ich počet sa oproti sčítaniu ľudu z roka 1991 znížil o takmer 109 tisíc osôb (percentuálny pokles činil 19,2 %). Väčšina týchto osôb (približne 90 %) žije v 16 južných okresoch Slovenska, z ktorých 11 priamo hraničí s Maďarskom. Väčšina týchto regiónov je podľa kritérií OECD zaradených do vidieckych regiónov, v ktorých žije viac ako 50 % vidieckeho obyvateľstva. Vzhľadom na ťažko identifikovateľnú rómsku populáciu nemôžeme jednoznačne konštatovať, že zvyšok okresov Slovenska sa nachádza v monoetnickom prostredí.

V týchto prihraničných regiónoch je znížená šanca reálne umiestňovať evidovaných nezamestnaných do trhu práce vzhľadom k slabej dynamike tvorby nových pracovných miest. Veľmi často tu dochádza k trvalejšiemu odlúčeniu niektorých sociálnych skupín od pracovných a sociálnych pozícií, ktoré poskytujú istotu zamestnania, dostatočnú úroveň a stabilitu príjmov, pracovnú satisfakciu a prijateľnú sociálny status a rolu.

Tieto periférne regióny sú charakteristické nedostatočnou ekonomickou infraštruktúrou s vysokým podielom poľnohospodárskeho obyvateľstva, ktoré bolo transformačnými zmenami najviac postihnuté. Návrat týchto osôb do trhu práce je značne obtiažny a dlhodobo problémový proces. Absencia silného urbanizovaného centra komplikuje možnosť absorbovania týchto uvoľnených pracovných síl z vidieckych sídiel.

Nedostatočne diverzifikovaná ekonomická infraštruktúra, slabá kúpyschopnosť obyvateľstva zvyšujú už tak dosť zložitú situáciu týchto regiónov. Okrem týchto aspektov tu pôsobia ďalšie faktory ako napríklad: nízka vzdelanostná úroveň, vysoký podiel rómskeho obyvateľstva, dlhodobá recesia poľnohospodárstva, stagnácia stavebníctva, nedostatočná štruktúra priemyslu, celková infraštrukturálna poddimenzovanosť, nevhodná cestná a železničná sieť, atď.

Väčšinou ide o hospodársky znevýhodnené regióny, ktoré boli negatívne ovplyvnené nielen štrukturálnymi zmenami, ale i nízkou vzdelanostnou štruktúrou, nízkymi príjmami, značnou sociálnou marginalizáciou a sú charakteristické i prostredím, ktoré vytvára špecifickú etnickú kultúru a sociálnu izoláciu od sociálnych sietí hlavného prúdu spoločnosti. Základné rozvojové stratégie týchto regiónov musia smerovať do zvyšovania konkurencieschopnosti týchto regiónov, ich vidieckych ekonomík a predovšetkým do podpory ľudských zdrojov.

Naznačený problém nie je len problémom demograficko-sociálnym, ale i  politickým. Rozvoj etnických identít má priamu väzbu na mieru modernizácie spoločnosti. Riešenie rozdielov medzi rozložením národnostným a štátnymi hranicami európskeho kontinentu je problémom veľmi citlivým, ktorý sa veľmi často politicky exploatuje.

Čoraz viac sa prejavuje frustrácia obyvateľov zapríčinená na jednej strane zlou materiálnou situáciou, na druhej strane traumatizujúcou stratou starého zabezpečenia (najmä zamestnaneckého). Často tento strach, pocit neistoty, vykorenenosti a sklamanie si hľadá kompenzáciu v rôznych  skupinových identitách, v pseudoskutočnostiach a predsudkoch. Jednou z najpôsobivejších možností, ako sa zbaviť svojho strachu, je stať sa agresívnym (Fromm). Potom je už pre niektorých politikov ľahké ukázať cestu k záchrane. V tomto kontexte je pre určité politické platformy výhodné pestovať v majoritnej, ale i minoritnej spoločnosti pocit ohrozenia. Ten na oboch stranách stmeľuje cieľové skupiny voličov proti potenciálnym nepriateľom a napomáha tomu, že sa títo voliči pri volebných preferenciách nesprávajú občiansky resp. politicky, ale etnicky. Tieto politické ideológie sa v podstate vzájomne potrebujú a stmeľujú sa v boji proti potenciálnemu nepriateľovi.

Moderná demokracia je metódou hľadania riešenia, ktorá okrem iného vyžaduje rešpekt ku kultúrnej, náboženskej a etnickej odlišnosti. Meradlom kvality demokracie je pomer k menšinám, ale na druhej strane s manifestovanou vôľou k pozitívnemu súžitiu a vzájomného rešpektovania aj zo strany týchto minorít.

Uvedené sociálne skupiny obyvateľstva sa často dostávajú do pozície sociálnej vylúčenosti, pre ktorú sú charakteristické nestabilná pracovná kariéra, deformované spotrebiteľské vzorce, znížené individuálne i skupinové ašpirácie, sťažené sociálne kontakty, a pod. V konečnom dôsledku to znamená obmedzenia v možnostiach plniť povinnosti a uplatňovať práva vyplývajúce zo statusu občana. Toto správanie sa u nich niekedy realizuje stratou motivácie participovať na aktivitách širšej spoločnosti a uzatvorením sa do vlastnej subkultúry.

Autor je sociológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama