Reklama
Reklama

Sme v rukách bláznov?

Počet zobrazení: 4824

V starých knihách a kronikách sa píše aj o tom, že Fridrich Veľký často navštevoval ľudové školy, aby si osobne preveril vedomosti žiakov. Kládol im rôzne vlastivedné otázky a bol veľmi spokojný, keď mu žiaci dokázali správne odpovedať. Spýtal sa raz jedného žiačika v Brandenburgu, či vie, kde sa nachádza Nemecko. Vo svete, odpovedal mu žiačik. A kde je ten svet? – nedal mu pokoj panovník. V rukách Božích, dostalo sa mu odpovede. V očiach vladára to stačilo, aby pochválil malého chlapca za jeho vlastivedné znalosti a vynachádzavosť pri skúške. Vtedy sa ešte verilo, že svet je skutočne v rukách Božích a všetko, čo sa vo svete prihodí, deje sa z jeho vôle. Ľudia viac ako dnes, verili v Božiu spravodlivosť a spoliehali sa na to, že všetko sa raz na dobré obráti. Zabudli však na to, že Stvoriteľ už po Veľkej potope, ktorú zaslal na svet, vyhlásil a sľúbil, že už sa nikdy nebude pliesť ľuďom do života. Na vlastné oči totiž videl, aké škody takáto potopa napáchala. Takže si pokojne môžeme položiť otázku – v čích rukách sa tento svet nachádza, keď nie v rukách Božích? Denne sa presviedčam o tom, že som sa ocitol v rukách bláznov.

heronimus_bosch.jpgČo iné si máme myslieť, keď len po niekoľkých rokoch, čo svet zažil Hirošimu a Nagasaki, znova sa naklonili nad mapou sveta dôležití ľudia a dohadovali sa medzi sebou o tom, ktoré mesta by mali ľahnúť popolom v prípade atómového konfliktu, a tiež o tom, na ktoré bude potrebné zoslať ešte strašnejšiu a ničivejšiu pohromu. Od Berlína cez Prahu, Varšavu, Leningrad, Moskvu až po Peking mali byť atómom zničené tisícky miest, v ktorých žili milióny ľudských bytostí. Vyšlo to na povrch z odtajnených materiálov Amerického bezpečnostného archívu v uplynulých dňoch. Boli to  normálni ľudia alebo blázni, keď sa im v hlavách rodili takéto plány? A mi všetci sme ani len netušili, že stačilo iba málo a svet by sa premenil na prach a popol. Od tých čias sa veľa zmenilo, ľudstvo má ešte dokonalejšie a ničivejšie zbrane, no neverím tomu, že to natrvalo odradí každého blázna od ich použitia. Ešte nikdy sa svet nenachádzal v takom marazme ako teraz a je len otázkou času, aby niekomu napadlo riešiť svetové konflikty atómom. A to sa od nás chce, aby sme verili, že tento svet riadia  najschopnejšie mozgy, aké zrodila civilizácia. Skôr si myslím, že ho riadia blázni, ako povedala slepá Vanda, keď ho priviedli do takéhoto stavu. Ak to bude takto pokračovať ďalej, splnia sa aj všetky jej hrôzostrašné proroctvá. Veď oni už nevedia riešiť spolužitie medzi národmi inak ako hrmotom zbraní a sankciami. Je toto vari normálne?

Niekedy v 15. storočí Hieronymus Bosch namaľoval obraz – Loď bláznov. Chcel tým umelecky znázorniť, ako sa ľudstvo odvracia od kresťanských hodnôt, ktoré boli aj v tom čase pilierom európskej civilizácie. Skupina ľudí na tejto lodi sedela pod sťažňom (strom múdrosti), na ktorom bola zavesená veľká pšeničná  placka a na samom vrcholci pečená hus. Každý sa snažil z tej husi a placky si odtrhnúť čo najväčší kus, no nikoho nezajímalo, kam tá loď s nimi pláva. Nikto nebol pri kormidle, nikto neobsluhoval veľkú varechu, ktorá bola na lodi jediným veslom. Tento obraz určite videl aj americký režisér Stanley Kramer, pretože rozvinul myšlienku stredovekého maliara až natoľko, že v roku 1965 natočil film a tiež mu dal názov – Loď bláznov. Hlavné postavy zveril takým hereckým osobnostiam, akými v tých časoch boli Vivien Leighová, José Ferrer, Simone Signoretová, George Segal... Dej filmu sa odohráva na lodi, ktorá pláva z Mexika do Nemecka. Ešte nebola vojna, no už bol pri moci Adolf Hitler. Celých 27 dní sa však cestujúci na lodi zabávali, riešili si svoje osobné problémy, Žid si ešte rozumel s Nemcom, Rus s Poliakom... Nikto ešte netušil, do akých časov ich táto loď zavezie. Nechali sa unášať.

Tiež sme sa ocitli na jednej lodi, no zdá sa mi, že sa vezieme niekde v podpalubí. Za kormidlom, pri motoroch a po palube pobehujú ľudia, o ktorých nevieme čí sú normálni, alebo blázni. Tiež nevieme, do akých čias nás zavezú, tak ako o tom nevedeli cestujúci na parníku Vera.

Foto: Hieronymus Bosch: Loď bláznov, 1490 – ­ 1500, Vikimedia Commons

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama