Reklama
Reklama

Sme na prahu očakávaných zmien

Počet zobrazení: 1484

Ekonomika vo väčšine štátov napadnutých koronavírusom sa výrazne spomaľuje. Podľa niektorých odborníkov prepad v štátoch eurozóny sa predpokladá 10 %. Slovensko s malou a mimoriadne otvorenou ekonomikou očakáva podobné hodnoty. Je veľmi závislé na tom, ako sa bude vyvíjať situácia predovšetkým v Nemecku.

wireko843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Vyhliadky na prekonanie krízy a oživenie ekonomiky sú závislé predovšetkým od toho, kedy sa podarí obnoviť chod hospodárstva. Dôležité bude tiež, do akej miery sa podarí štátu zmobilizovať prostriedky na udržanie zamestnanosti a zabránenie zániku podnikov. Pomoc zo strany štátu očakávajú všetci podnikatelia vrátane veľkých podnikov. Vláda vyhlasuje, že našla prázdnu špajzu, čo má svedčiť o tom, že predchádzajúca vláda sa správala nezodpovedne a podľa niektorých politikov je štát najhorším vlastníkom. Nuž, ale kde sa podeli fantastickí manažéri, ktorí dnes bez podpory neschopného štátu nevedia prežiť krízu. Dokonca podporu žiada aj bezmála 5 tisíc podnikateľov, ktorí majú sídlo v daňových rajoch! Pritom je zrejmé, že nejde o nejakých trochárov. Podľa odhadov odborníkov ide o miliardy eur, ktoré chýbajú na daniach, ako to svojho času z výpravy na Cyprus komentoval terajší predseda vlády. Nedalo mi a obrátil som sa na zodpovedných, aby vyjadrili stanovisko k týmto podnikom. Nedostal som žiadnu odpoveď, ale dočítal som sa, že „štát musí súkromníkom pomôcť, pretože im prikázal zatvoriť ich prevádzky. To bolo rozhodnutie štátnych orgánov“. Je samozrejmé, že pod súkromníkom sa rozumie súkromné vlastníctvo. Pokiaľ by išlo o súkromníkov v zmysle malých prevádzok a obchodníkov, pomoc štátu je potrebná. Podobne je potrebná aj zamestnancom. Veď už, kto iní, ak nie občania, ktorí ročne prispievajú do štátneho rozpočtu ako platitelia dane(FO), zamestnanci (daň zo závislej činnosti) a, samozrejme, aj ako spotrebitelia(DPH a spotrebiteľskej dane) sa najviac podieľa na tvorbe príjmu do rozpočtu v čiastke viac ako 12 miliárd eur. Všetci by mali očakávať podporu od štátu! Okrem uvedeného platia aj odvody do sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Pomoc  štátu právnickým osobám a veľkým firmám si žiada inú optiku. Predovšetkým dane za rok do štátneho rozpočtu od týchto organizácií nepresahujú čiastku 2,6 miliardy eur. Značný počet, predovšetkým podnikov zo zahraničným kapitálom, dostal stámiliónové investičné stimuly a daňové prázdniny. Štát vybudoval priemyselné parky, infraštruktúru v miliardách eur. Len do priemyselného parku v Nitre štát investoval bezmála 500 miliónov eur.

Za posledné roky sa podnikom zo zahraničnými majiteľmi darilo. Napr. za dekádu 2003 – 2012, ktorá bola sprevádzaná krízou, vytvorili zisk 28,6 miliardy eur. Z toho vyplatili do zahraničia na dividendách 20 miliárd, ktoré dvakrát presahovali prostriedky na rozvoj podniku. V rokoch 2013 – 2019 bola situácia priaznivá a napr. v roku 2015 sa vyviezli dividendy do zahraničia v čiastke 2 564,1 milióna eur. Mimoriadne zisky vykazovali bankové domy, ktoré za roky 2009 – 2018 vytvorili zisk bezmála 5,6 miliardy eur.

Medzinárodná organizácia Oxfan konštatuje, že počet miliardárov od poslednej krízy sa takmer zdvojnásobil, ale dane voči bohatým a korporáciám klesli na najnižšiu úroveň za desaťročia. Upozorňuje, že sa musí zmeniť myslenie, že straty vždy zaplatia daňový poplatníci, ale zisky vždy zostanú súkromné.

Áno, za predchádzajúce obdobie podniky vytvorili aj vďaka podpore štátu také zisky, ktoré by mali zaručovať prekonanie krízových stavov, napr. aj pandémie. Mimo toho nebol to štát, ktorý zastavil výrobu áut, ale pozastavenie dodávok kooperujúcich podnikov zo zahraničia. Pre spravodlivosť treba tiež uviesť, že slovenské podniky sa nikdy netešili takej podpore ako zahraničné firmy a táto skutočnosť by sa mala prejaviť aj v prístupe k podpore. 

Bohužiaľ, mnohí dnešní podnikatelia poznajú štát len  v čase, keď môžu získať rôzne benefity. Rád by som im pripomenul výrok T. Baťu, ktorý v čase veľkej krízy napísal – podnikateľ si musí trúfnuť udržať zamestnancov aj v dobe krízy a neposielať zamestnancov na krk štátu, aby ich živil v dobe ťažkých časov. K svojej práci nepožadovať podporu od nikoho, menovite nie od štátu. K svojej práci potrebuje jediné – aby mu bolo dovolené pracovať. Áno, môžeme namietať, že časy sa menia, čo sa však nemení, je poctivosť. Tú zdôrazňoval aj T. Baťa, keď vyhlásil, že je hrdý na to, že je najväčším platcom dane v Československu. Nuž takíto hrdinovia nám chýbajú.

Finančná kríza v roku 2008 najprv zasiahla bankové inštitúcie, čo sa neskôr premietlo do reálnej ekonomiky. Dlh verejných financií SR (v % HDP) pred krízou mal klesajúci trend. V roku 2008 mal najnižšiu hodnotu 27,8 %. Po kríze sa zotavoval a po piatich rokov dosiahol vrchol 54,7 %(+26,9 %). Účet za krízu pôsobením pandémie bude podľa očakávania odborníkov vyšší. Okrem objektívnych faktorov bude záležať aj na tom, ako vláda pristúpi k podpore podnikov.

Vo vláde máme politikov, ktorí sa vždy hlásia k liberálnej politike, keď okrem iného zdôrazňujú adresnosť pomoci (napr. obedy, cestovanie atď.). Pýtam sa, do akej miery uplatnia túto zásluhovosť pri podpore podnikov?  Určite by sa malo prihliadať pri podpore podnikov k zásluhovosti podľa odvodu dane z príjmu.  Podpora patrí živnostníkom a malým podnikom, podnikom, ktoré neboli dotované investičným stimulmi a nepoberali iné dotácie.

Vláda by mala zakázať vyplatenie dividend v podnikoch, v ktorých je štát akcionárom. V ostatných podnikoch podmieniť podporu zo strany štátu nevyplatením dividend a odmien. Nemali by sa opakovať prípady z obdobia predchádzajúcej krízy, keď mnohé banky vyplatili odmeny, na ktoré sa poskladali občania.

Pandémia okrem dopadov na ekonomiku významne ovplyvní aj sociálnu oblasť. Toto si uvedomujú i politici a snažia sa eliminovať výbušné prostredie, ktoré môže vyústiť do občianskych nepokojov. Všeobecne sa očakávajú zmeny, štáty začínajú obmedzovať vývoz strategického tovaru, globálny trh je limitovaný a núti štáty poobzerať sa po vlastných zdrojoch. Naraz sa do vládneho vyhlásenia vlády SR dostáva do popredia aj sebestačnosť v potravinách. Kritickejšie posudzujeme jednostrannú orientáciu na automobilový priemysel, štruktúru hospodárstva a iný význam má digitalizácia, vzdelanie a veda. Môžeme očakávať, že zaniknú a zároveň vzniknú nové odvetvia.

Či zmeny, ktoré očakáva svet, budú stačiť na to, aby denne vo svete nezomieralo od hladu dvanásťtisíc ľudí, keď v USA denne míňajú na liečbu obezity a programy na chudnutie cez 300 miliónov dolárov ukáže čas.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama