Sme klamári či klamaní?

Počet zobrazení: 3798

Aj keď v predvianočnom čase by bolo vhodnejšie hovoriť o mieri, tolerancii, vzájomnom pochopení či odpustení, realita to nedopustí. Tak aj ja som sa rozhodol reagovať na dva komentáre, ktoré som v posledných dňoch začul na „vlnách éteru“.

Dva dni po sebe boli publicistické programy na TA3 a v rozhlasovej relácii Z prvej ruky venované rovnakej téme – tzv. dezinformačným zdrojom. Tento dnes módny termín sa občas vyskytuje aj v iných variantoch pod názvom médiá alternatívne či konšpiračné, čo nie je celkom to isté. Všetkým trom sa však viac-menej prisudzuje spoločný hriech, a to, že neinformujú pravdivo, prípadne medzi overené informácie miešajú skresľujúce a nepravdivé argumenty. V teoretickej rovine sa o tejto problematike dá zaujímavo hovoriť, problém však nastáva, ak ideme ku konkrétnostiam. Aj diskutujúci na rozhlasových vlnách pripustili, že občas môžu nepravdivú informáciu priniesť aj oficiálne médiá. Aký je však rozdiel v tom, ak povedzme STV uvedie 8% neoverených a skresľujúcich informácií a niektorí z alternatívnych webov 11% ? Kde je hranica, aby sme mohli hovoriť o dezinformácii? Istým kritériom by podľa diskutujúcich mohla byť skutočnosť, či ide o zámerné alebo nezámerné šírenie nepravdivých správ. Nie som právnikom, ale domnievam sa, že zámernosť či nezámernosť je objektívne mimoriadne ťažké rozlíšiť, pokiaľ nepoužijeme „ geografický“ argument. Podľa neho akákoľvek kritika západného liberalizmu a multikulturalizmu je vedená snahou povaliť kapitalizmus a hrať do karát Rusku, kým nepravdy v oficiálnych médiách sú len obyčajnými chybičkami neskúsených redaktorov.

konspiratori.jpg
David Storey: Konšpirátori, Wikipedia.org, autor Storeydefghij

Ešte za závažnejšiu však pokladám informáciu, podľa ktorej na Slovensku existuje zoznam dezinformačných médií. S podobným problémom zápasia aj v susednej Českej republike, kde Parlamentní listy po tom, čo ich ktosi označil za dezinformačný zdroj, si na ministerstve vnútra overovali, či vôbec existuje nejaký zoznam takto definovaných informačných zdrojov. Dostali však negatívnu odpoveď. Že by sme v tomto ozaj raz predbehli bratov Čechov a boli horlivejší v hľadaní nepriateľa než antiruskou kampaňou úplne pobláznení Česi? Zaiste existujú vo svete propagandistické médiá, ktoré z propagandistických dôvodov zámerne šíria nepravdy. Ale také existujú všade, nielen u nás a na východ od nás. Americká CIA, ak sa inak nedá, pravda vždy len dodatočne, prizná, že sa mýlila (viď útok severovietnamských torpédoborcov v Tonkinskom zálive na americké lode, alebo údajný výskyt zbraní hromadného ničenia v Iraku), hoci je nad slnko jasnejšie, že šlo o zámernú lož. Z našich zaručene „pravdivých“ médií by sa človek mohol napríklad domnievať, že jedinou krajinou disponujúcou špiónmi na zastupiteľských úradoch je Rusko. A klamanie nespočíva len vo výmysloch či prekrúcaní autentických udalostí či výrokov, ale aj v účelovom zamlčiavaní faktov. Na istej tlačovej konferencii som dostal otázku, či som ten, kto píše do konšpiračných médií. Nuž píšem do Slova a Literárneho týždenníka, takže by som rád vedel, či patrím k luhárom a konšpirátorom.

Následne ma upútal rozhlasový komentár (opäť v relácii Z prvej ruky) k výsledkom volieb vo Veľkej Británii. Pri kritike programu labouristov diskutujúci argumentoval, že návrh viac zdaniť najbohatších bol nerealistický, keďže títo by sa plateniu daní ešte viac vyhýbali, alebo by sa sťahovali do daňových rajov. Podobne argumentuje aj naša politická pravica, keď tvrdí, že zvýšenie daní pre banky alebo obchodné reťazce by bolo neúčinné, lebo podnikatelia by si toto zvýšenie kompenzovali zvýšením cien či poplatkov. Aký je teda z tohto záver? Bohatým nie je možné siahať na zisky, čo je to isté, ako keby sme povedali, že v dnešnom svete už nevládnu ľudom volené vlády, ale úzka vrstva najbohatších. Ak teda štát potrebuje získať viac peňazí, nezostáva mu nič iné, ako obrať o ne „pospolitý ľud“. Dožili sme sa naozaj „spravodlivého“ spoločenského zriadenia. A komu sa to nepáči, ten je populistom, demagógom, agentom (dnes rovnako kapitalistického) Ruska, alebo jednoducho boľševikom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984