Slovenský premiér pred štrasburským koncilom

Počet zobrazení: 3303

Politické špičky sa nedávno rozčúlili nad reakciou Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR na článok štátneho tajomníka ministerstva obrany Róberta Ondrejcsáka v denníku SME. Vysokopostavený rezortný úradník v ňom označil rusko-slovenské vzťahy za nepriateľské. A pretože nešlo o názor radového občana ani novinára, diplomatický skrat bol na svete; protestnú nótu ruskej ambasády prebila protestná nóta Ministerstva zahraničných vecí SR a predvolanie ruského veľvyslanca. No v tom okamihu sa nám, občanom, oficiálna línia riešenia konfliktu stratila, lebo slova sa ujali nedočkaví a horliví partajníci. „Zavanuli z toho staré časy, keď ruskí súdruhovia nemilosrdne vnucovali svoju vôľu občanom v Československu. Táto epocha sa našťastie skončila,“ vyhlásili za SaS Richard Sulík, Ľubomír Galko a Jana Kiššová. „Správajú sa k nám ako k vazalovi,“ pridali sa predstavitelia strany Most-Híd. (TA3, 7. 3. 2019)

Škoda, že razantní bojovníci za hrdé a suverénne Slovensko ani nepípli, keď sa k nemu ako k vazalovi v týchto dňoch správali ich štrasburskí sú-druhovia a štrasburské sú-družky z jednotlivých straníckych platforiem. Alebo platí, že to, čo si nemôžu dovoliť ruskí súdruhovia k štátnemu tajomníkovi ministerstva obrany R. Ondrejcsákovi, môže si dovoliť ich obdoba v Európskom parlamente k predsedovi vlády SR Petrovi Pellegrinimu? (12. 3. 2019.) Divák neveril vlastným očiam, koľko arogancie sa sypalo na hlavu predstaviteľa nejakej gubernie kdesi v strede Európy najmä z úst i gest europoslankyne Sophie Ingerlovej. Že sa musí odtrhnúť od Roberta Fica a vybrať si, či zostane s tými, ktorí sú spojení s korupciou a organizovaným zločinom, alebo sa do histórie zapíše ako líder, ktorý očistil Slovensko, aby neprodukovalo neštandardné hnutia a euroskeptikov... A predstaviteľ nejakej gubernie nespúšťal oči zo žalobkyne, pokúšal sa o úsmev i rozpačito prikyvoval, pred očami som zrazu nemal predsedu vlády, ale loptoša, ktorý pred celou triedou dostal poslednú šancu polepšiť sa. A on sa jej chytil.

Namiesto toho, aby sa nadýchol a povedal, že euroskepticizmus rozsievajú takéto koncily a neschopnosť predstaviteľov EÚ zásadne a definitívne vybaviť konkrétne objednávky zdola, od občanov, napríklad migráciu. A keďže o brexite sa hovorí ako o rozvode, teda o dvoch účastníkoch problému, aj európski lídri sa podieľajú na nenaplnení túžby po osamostatnení, ktorú obyvateľstvo Veľkej Británie vyjadrilo v referende. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová chcú euroobčanom darovať lietadlovú loď – dúfam, že nie tú, ktorú Francúzi v rámci sankcií nedodali Putinovi, ale na ktorej už trénovali ruskí námorníci! –, akoby nám k šťastiu v tomto čase nič, nič iné nechýbalo! A potom bude Brusel vypliešťať okále, akých uličníkov v žltých vestách alebo bez nich sme navolili do Európskeho parlamentu! A terajší lídri budú vyplakávať v médiách, ako sa to mohlo stať, prečo, za čo, či sa nečinili? Veď aj protiruské sankcie predlžovali a predlžovali a predlžovali, medzi prvými uznali postavenie Juana Guiadóa, ktorý sa za dočasného venezuelského prezidenta vyhlásil v tom najštandardnejšom a najsystémovejšom prostredí, čiže na ulici, sami od seba odvážne upozornili na nebezpečenstvo výrobkov čínskej firmy Huawei...

Isteže, pán premiér to mal povedať po svojom, štátnicky, a nezaprieť, že pri potláčaní korupcie zbožne hľadíme na severské krajiny, ktoré v poradí Dánsko, Fínsko a Švédsko trónia stupňom víťazov. Ale diplomatickým jazykom sa mal zároveň opýtať, ako má našim občanom vysvetliť, že švédsko-fínska televízna spoločnosť TeliaSonera dala úplatok vo výške 320 miliónov dolárov dcére bývalého uzbeckého prezidenta Islama Karimova „za udelenie licencie potrebnej pri jej pracovných aktivitách v Uzbekistane“. (Pravda, 7. 3. 2019) Export korupcie a jej výučba v začínajúcich demokraciách sa toleruje? Neprešlo ňou aj bývalé Československo i samostatné Slovensko? Nezložilo majstrovskú skúšku privatizáciou svojich strategických podnikov? A potom sa zostavujú rebríčky štátov a robí sa krik na skorumpovaných?

Netajím, že aj mňa ovanuli staré časy ako predstaviteľov SaS-u a Mosta-Híd. Mňa dokonca päťdesiate roky, keď som počúval reakciu Ľubomíra Galka (SaS) na obvinenie Mariana K. z objednania vraždy novinára Jána Kuciaka, ktorý publikoval materiály o korupcii. Výrazný pokrok vo vyšetrovaní pripísal tlaku verejnosti, médií a opozície. (TA3, 14. 3. 2019) Sen o nezávislej polícii a justícii sa teda odkladá, zákon-nezákon, paragraf-neparagraf, stačí, aby rozhorčený a zmobilizovaný pracujúci ľud na čele s vedúcou silou spoločnosti prepochodoval pod oknami polície i súdov, a ortieľ je na stole! Preboha, prečo si politici svoje, prepáčte, kydy nepovedia najprv na nečisto, ale hneď s nimi letia pred kamery a mikrofóny? Chápem nervozitu sulíkovcov; ak Zuzana Čaputová neprekročí bránu Prezidentského paláca a stane sa volebnou líderkou Progresívneho Slovenska, Riškov sen o premiérskej stoličke sa definitívne rozplynie. Ale aj tak si myslím, že pravici v súboji o moc by väčšmi pasovalo klasické grécko-rímske zápasenie, ako súboj: Chyť, ako môžeš. Dúfam, že ju aspoň trochu upokojil redaktor RTVS, keď v Správach (14. 3. 2019) oznámil, že prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 16. marca a prípadné druhé kolo 30. marca. Prečo len „prípadné“ druhé kolo, to vie iba... Kto? Alebo si pán redaktor verejnoprávnej televízie neprečítal po sebe, čo nahodil do tabletu? A už vôbec nie s porozumením? Ach, áno, áno, rozumiem, novinári, kedy a kde sa to mal naučiť! Raz darmo, vy novinári nás viete uvravkať a potešiť...

Úvodné foto: https://www.vlada.gov.sk/

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984