Slovenskosť v Rumunsku pretrváva

Počet zobrazení: 2605

rumuni.jpg

Začnem slovami Ivana Miroslava Ambruša z úvodníka „Osobnosti a tolerancia“ uverejneného v kultúrno-spoločenskom časopise Slovákov a Čechov v Rumunsku – Naše snahy č. 3/2014: „Veď práve slovenskosť je našim identifikačným erbom, našou úrodnou zemou, ktorá nás ešte živí a definuje ako etnikum v tomto prostredí.“ Tieto i ďalšie myšlienky odzneli v pondelok 16. júna 2014 v priestoroch Slovenskej pedagogickej knižnice na Hálovej ulici v Bratislave – Petržalke. Konala sa v nej prezentácia s názvom „O školstve, vzdelávaní a kultúre Slovákov žijúcich v Rumunsku“. Riaditeľ SPK Dr. Vladimír Grigar sa významnou mierou pričiňuje o systematické predstavovanie slovenských komunít žijúcich za hranicami dnešného Slovenska. Pred časom som sa tak dozvedel mnohé o živote Slovákov v Chorvátsku. Dnes sme sa presunuli do Rumunska. Pre pochopenie všetkých súvislostí treba zdôrazniť, že Slováci v Rumunsku sa stali Slovákmi žijúcimi v zahraničí bez toho, aby sa pohli zo svojej pôdy, či opustili svoje domy. Pohli sa „len“ hranice medzi štátmi. Dovtedajšia spoločná domovina Uhorsko sa „reštátizovala“ a Slováci sa bez akejkoľvek fyzickej námahy po roku 1918 ocitli nielen vo vlastnej krajine – (dlhé roky) v Československu, ale aj v Maďarsku, Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávii) a Rumunsku, od roku 1920 aj v Poľsku a od roku 1945 tiež v Sovietskom zväze (Ukrajine).

Uvedené – rumunské – stretnutie spoluorganizovali: Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska z Naďlaku a občianske združenie Zhoda. Bola to dobrá voľba. Každá z nich predstavila slovenský svet v Rumunsku zo svojho uhla pohľadu. Slovenský život v Rumunsku zastrešuje spomínaný Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Všimnite si, že Slováci sú na prvom mieste. Nečudo, sú početnejší a asi aj kultúrne viditeľnejší. Prvý podpredseda Demokratického zväzu Pavel Hlásnik po úvodnom slove moderátorky druhej časti pondelňajšej prezentácie pani Márie Kataríny Hrkľovej predstavil v širších súvislostiach školstvo (a širšie vzdelávanie) Slovákov v Rumunsku. Nehodnotím, neopakujem povedané, len pridávam svoje závery. Pozornosť, ktorú venuje slovenská menšina svojmu vzdelanostnému rozvoju je základom jej prežívania. Nielen prežívania, ale aj prežitia. Samozrejme, za významnej pomoci rumunského štátu. (Čo neplatí pre každý štát na území bývalého Uhorska.) Slováci v Rumunsku majú ešte jednu špecifiku. Okrem všeobecne známej komunity v Naďlaku a okolí (Slovákov z roviny) časť ich žije v Bihorských vrchoch na východ od Oradey (Veľkého Varadína). Rozdeľuje ich nielen vzdialenosť, ale aj konfesia. Tí dolniacki sú luteráni, vrchári katolíci. Spája ich však spoločné slovenské povedomie.

Prejdime k ďalšiemu organizátorskému podielnikovi prezentácie – Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku z Naďlaku. Vystúpil jeden z najpovolanejších, pán Ivan Miroslav Ambruš – predseda kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku. Z jeho príhovoru zvýrazňujem „poetické zovšeobecnenie“, svojimi básňami vyjadril podstatu slovenskosti a jej pretrvávania na tomto území. A pochválil sa skutočne kultúrnou raritou. V meste Naďlak žije šesť spisovateľov, ktorí sú aj členmi Zväzu rumunských spisovateľov. „V očiach rumunskej verejnosti sme sa stali naďlackým fenoménom. Šesť spisovateľov v takom malom mestečku je zriedkavý jav.“ Potešilo aj „diskusné“ vystúpenie pána Pavla Adamíka, emeritného pedagóga tamojších Slovákov, ktorý pripomenul vtipné historky zo života v „dávnoveku“ – v polovici dvadsiateho storočia.

A teraz prejdem k prvej časti prezentácie, ktorú pripravilo o. z. Zhoda a jeho tvorivý hýbateľ – pani Erika Fajnorová. V miestnosti zafúkal nie čerstvý vánok, ale prehánka slovenskej mladosti z Rumunska zastúpená „vrchárskymi“ študentmi Milanom Marečkom a Danielom Gajdošom. Obidvaja zarecitovali, počítačovo predstavili svoje bihorské a salajské obce a na pozadí obrázkov aj život Slovákov precítený na vlastnej koži. Viete, že v druhom desaťročí 21. storočia chodia niektoré (nielen) slovenské deti každý deň päť kilometrov do školy tam a päť späť? Za každého počasia, no, niekedy sa ulejú... A pred školou i po škole treba pomôcť s gazdovstvom rodičov. Pásť, kŕmiť, dojiť, kosiť a iné „radosti“ sú každodennou povinnosťou už od útleho veku. Dokonca mládenci vyjadrili aj všeobecnejšiu túžbu – po vybudovaní asfaltovej cesty do obce, veď elektriku už majú skoro štvrť storočie, aspoň v centrálnych oblastiach... Pani Fajnorová, ďakujem za „dotiahnutie“ informatikov života Slovákov na Hornej zemi rumunskej, a tiež za vašu prácu na tamojších prielohoch slovenskosti. (Pre neprítomných: pani Fajnorová pôsobí už štvrtý rok ako učiteľka v obci Gemelčíčka.)

O živote Slovákov z vrchov Rumunska sme sa dozvedeli viac aj z vystúpenia PaedDr. Hany Stadlerovej, PhD., pedagogičky z Masarykovej univerzity v Brne, ktorá opakovane navštevuje tamojšie deti a pracuje s nimi na „prebúdzaní“ ich tvorivosti, najmä výtvarnej. Jej zaujímavé rozprávanie podfarbilo množstvo obrazovej dokumentácie. Záver prezentácie patril okrem opätovného poetického vystúpenia našich mládencov na pozadí výstavy fotografií z rumunského Slovenska aj príjemným rozhovorom. Napomohli tomu aj dolnozemské mäsové výrobky a číre tekutiny so slivkovou vôňou. Original Roman Slovak!

Opätovne vyjadrujem potešenie nad zástojom Slovenskej pedagogickej knižnice. Do štítu stretnutia: „O školstve, vzdelávaní a kultúre Slovákov žijúcich v Rumunsku“ pridávam – po slovensky a v slovenčine. To už nie je samozrejmosť v pôvodnom slovenskom svete. Slováci z Rumunska majú moju úctu. Vždy sa budem snažiť o ich podporu a šírenie ich svojskosti. Podporiť ich však musí aj materská krajina. Slovensko a Slováci. Nespoliehajme sa len na oficiálne inštitúcie. Každý jeden z nás môže niečo pre nich urobiť. Kliknúť na ich stránky, kúpiť si knižku z ich dielní. Ale predovšetkým podporiť ich slovenskosť priamo na mieste. Vyberme sa za nimi. Na zájazd či dokonca na dovolenku. Mladí aj tí trochu zdatnejší bez ohľadu na vek skúste prejsť ich „slovenské“ vrchy, ale aj nížiny! Spoznajme ich v každodennom živote. Prejavme im spolupatričnosť, a tí čo na to majú, aj v podobe drobných investícií. Smer Slováci v Rumunsku!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984