Reklama
Reklama

Slovensko vo veku znižujúcich sa očakávaní

Počet zobrazení: 674

Voľby 2020 a pandémia zmenili život na Slovensku. Spoločným menovateľom je zmena očakávaní. Do popredia sa dostali osobnosti, s ktorými sme doteraz nemali skúsenosť. Zrejme nie je problém nájsť racionálne vysvetlenie s pomocou 18. brumaira Ľudovíta Bonaparta, v ktorom sa v starých kostýmoch odohráva tá istá hra na oligarchiu. Je to ďalšie z nekončiacich prechodných období, z ktorých sa prebudí naša kolektívna pamäť?

V pozadí sa však vynára otázka o zmysle slovenských dejín. Raz za storočie? Covid sa stal urýchľovačom nielen našich vnútorných dejín. Faktom je, že my „malí“ potrebujeme na svoje prežitie ideály, svojbytnosťou počnúc, dúchnuť do pahreby. Na druhej strane, keď sa porovnávame hoc aj s veľkými, prekvapuje podoba, veď sa nelíšime. Keď po prevrate v roku 1989 prišiel do Bratislavy Ray Athow, doniesol knihu Christophera Lascha Kultúra narcizmu. Vtedy som nechápal, prečo nám, veď nie sme Amerika. Podtitul znie: Americký život vo veku znižujúcich sa očakávaní. Tento kultúrny historik diagnostikoval patológiu, ktorá sa rozšírila do všetkých oblastí života Američanov. Narcista potláča zlosť a nenávisť k sebe samému, uniká do veľkolepého sebapoňatia, obrazu o sebe, pričom ostatných ľudí využíva ako nástroj k uspokojeniu, i keď zároveň túži po ich láske a uznaní. Fascinuje ho sláva celebrít, strach zo súťaživosti, neschopnosť potlačiť nedôveru, v plytkosti a krátkodobosti osobných vzťahov, v hrôze zo smrti.


narcis_odporvny.jpg
Nie je narcis ako narcis... Foto: Emil Polák

Recenzent knihy pripomína, že je to iná patológia ako hedonistický egoizmus, skôr je to slabý pocit self, ktorý žiada neustále potvrdzovanie zvonku. Áno, je to zvláštne, ale nie je to len o Amerike, ale aj o nás. Žiada sa dodať, že psychiatrickou nálepkou nič nedosiahneme. Je to porucha charakteru, ktorá vzniká z celkom špecifických zmien v našej spoločnosti a kultúry: z byrokracie, záplavy vzorov, terapeutických ideológií, racionalizácie vnútorného života, kultu spotreby a v neposlednom rade zo zmien v rodinnom živote a meniacich sa vzorov socializácie. Je to svetonázor tých, čo rezignovali.

Nie je to nejaký psychologický determinizmus, ale narcizmus nám umožňuje pochopiť psychologický dopad najnovších spoločenských zmien, ponúka presný portrét „liberalizovanej“ osobnosti našej doby s jej pôvabom, falošným vedomím vlastného stavu, promiskuitnou pansexualitou, povrchnou plytkosťou, chrániť sa tým, že som povrchný, nejdem do hĺbky. Je to najlepší spôsob ako zvládať tlaky a úzkosti moderného života. Predstavuje tú spoločnosť, ktorá sa obáva, že nemá budúcnosť, že nemá ďalšej generácii čo odovzdať. Oslabovanie sociálnych väzieb má korene v dnes rozšírenej sociálnej vojne. Nemalo by nás prekvapiť zistenie, že i keď sa narcista prispôsobuje sociálnym normám zo strachu pred vonkajšou odplatou, často o sebe zmýšľa ako o človeku mimo zákona a ostatných vníma rovnako, ako „v zásade nepoctivých a nespoľahlivých“!, alebo ako spoľahlivých iba vďaka externým tlakom. Panuje kult osobných vzťahov, ktorý silnie, keď mizne nádej na politické riešenie, ktorý v sebe skrýva obrovské rozčarovanie z týchto vzťahov.

Ideológia osobného rastu, navonok optimistická, vyžaruje hlboké zúfalstvo a rezignáciu, Je to viera tých, ktorí vieru nemajú. To je presne to, čo my ostatní nechceme...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Odporúčame

Miroslav Pavel: Nový koncert velmocí?
Jozef Sedlák: Pôstna hostina
Ivan Hoffman: Smrť miliardára
Silvia Porubänová: Vyčerpanie
Svetozár Krno: Predčasný apríl
Reklama
Reklama
Reklama