Slovensko a EÚ v názoroch čitateľov Slova
Slovenská verejnosť, a to aj odborná, zastáva väčšinový názor, že „svetlá“ budúcnosť Slovenska má svoje zdroje v úzkom napojení a prepojení na priestor európskeho kontinentu. Organizačným vyjadrením tejto myšlienky je existencia Európskej únie. Dokazujú to aj opakované výsledky eurovýskumov. Miera slovenskej podpory EÚ patrí k najvyšším. V nasledujúcich riadkoch nepolemizujem o opodstatnenosti idey či kvalite jej realizácie, len sa pokúsim o interpretáciu názorov čitateľov Slova, ktoré vyjadrili v niektorých anketách v ostatných 12 mesiacoch.
Pri hodnotení desaťročného členstva Slovenskej republiky v EÚ jedna tretina (33 %) účastníkov ankety považuje naše členstvo za pozitívnu skutočnosť, pritom jednoznačne je o tom presvedčených 9 %. Opačný názor (o negatívach nášho členstva v EÚ) zastáva 55 %, ale až 31 % všetkých zúčastnených tvrdí, že sme sa nemali stať členom európskeho integračného zoskupenia (!). Zostávajúcich 11 % sa nevie jednoznačne rozhodnúť pre taký či onaký názor. Priznám sa, že uvedená pomerne negatívna polarizácia na stránkach „média“, ktoré sa hlási k výraznej solidarite v medziľudských a spoločenských vzťahoch, ma prekvapila. Zodpovedá skôr liberálnym svetonáhľadom či zvýšenej miere nacionalizmu. Alebo sa do našej ankety zapájajú aj inak orientovaní čitatelia?
Aj odpovede na otázku o smerovaní EÚ potvrdzujú určitú rozpačitosť čitateľských názorov. Rozpačitosťou nazývam približne rovnaké zastúpenie predstáv o budúcnosti Európskej únie. Názor, že EÚ smeruje k inštitucionálnemu prehĺbeniu spolupráce krajín až do podoby Spojených štátov európskych, si osvojilo 30 % hlasujúcich. A „až“ 31 % si myslí, že EÚ nemá budúcnosť, zanikne. Celkove však väčšina, aj keď veľmi nevýrazná, 53%, sa prikláňa k tomu, že EÚ budúcnosť má a „iba“ 47 %, že ju nemá, alebo je výrazne ohrozená. Podľa mňa, tieto výsledky nesignalizujú zavrhnutie integračnej myšlienky, skôr vyjadrujú nespokojnosť s jej doterajšou kvalitou realizácie.
Podobnú vyhranenú dichotómiu zaujímajú účastníci ankety aj na otázku, či je prijatie eura všetkými štátmi EÚ podmienkou jej efektívneho (a perspektívneho) fungovania. Polovica z nich – 50 %, si to myslí a až 31 % jednoznačne. Opačne, že nie, priznáva 44 %, ale až 31 % tvrdí, že jednoznačne nie. Moje, možno skreslené predstavy, ale ošľahané aj diskusiami vyvolanými Slovom, sú v zajatí myšlienky, že perspektívnosť fungovania a vzájomná výhodnosť akéhokoľvek systému spočíva na jasných, jednotných (spoločných) a vymáhateľných (spravodlivých) pravidlách. Medzi ne patrí aj spoločná mena. Možnosti menových špekulácií a neférového zisku na úkor blížneho svojho (či blížneho člena EÚ) určite k základným ľudským hodnotám nepatria. A akákoľvek neľudskosť v „civilizovanom“ svete a najmä v svete vraj udržateľnom a zlepšujúcom sa (vrátane ľudského údelu) nemá miesto.
Súčasná európska spolupráca je úzko prepojená s vojenskou politickou organizáciou severoatlantickej zmluvy (NATO) so silným postavením USA. Či chceme alebo nie. Ja skôr nechcem. NATO totiž vzniklo v inej geopolitickej situácii, aká je dnes. A určite pomaly už štvrťstoročie nemá opodstatnenie. Bohužiaľ, sila bývalého spôsobu uvažovania je skoro nezničiteľná. Preto aj keď geopolitické siločiary príčin vzniku NATO pominuli, tak si vytvoríme nové. Dnes predovšetkým na hraniciach s Ruskom, konkrétne s Ukrajinou. Scestnosť uvedenej cesty sa ukáže pri zabezpečení plnenia slovenských obranných (a či útočných?) povinností vo vzťahu k Rusku. Pri existencii našej vysokej ekonomickej i citovej väzby k tejto krajine. Čitateľov sme sa spýtali, ako sa z pohľadu nášho členstva v NATO správať voči Rusku. Súčasnú konfrontačnú líniu (Rusko považovať za nepriateľa „a priori“, spolupracovať s ním len v medziach stanovených NATO) si osvojuje len 6 %. Skoro tretina, presne 29 %, verí našim slovenským možnostiam v aliancii a odporúča snažiť sa o zmenu politiky NATO – pozitívnejšiu voči Rusku. „Zostávajúcich“ 65 % žiada od našich štátnych predstaviteľov spolupracovať s Ruskom bez ohľadu na naše členstvo v NATO. Čerstvý pán prezident však upozornil, že z NATO nemôžeme len brať, do organizácie NATO musíme aj vkladať.
NATO je hlavný faktor prítomnosti a vplyvu USA v Európe. Ukazuje sa, že pre poniektorých nie dostatočne účinný na presadzovanie ich záujmov v meniacej sa dobe. Voľný trh všade a vo všetkom (po slovensky neviditeľná ruka trhu) a stanovenie jeho pravidiel podľa liberálneho hodnotového kódexu stojí (podľa mojej skromnej laickej mienky) v pozadí už skoro rok prebiehajúcich tajných rozhovorov medzi USA a EÚ a jeho členskými krajinami o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Na našu otázku, čo si čitatelia myslia o doterajších východiskách a prístupoch k jej uzavretiu z pohľadu prínosu pre Slovensko a EÚ, sme získali takto štruktúrované odpovede. Najviac, až 77 % si myslí, že sú jednoznačne v neprospech našej slovensko-európskej budúcnosti. Asi 14 % čitateľov sa usiluje dať Dohode TTIP nejakú šancu, keď tvrdia, že prevažujú negatíva budúcej spolupráce. Nevie, či nevie sa rozhodnúť 7 %. Nikto (0 %) nie je presvedčený o tom, že prevažujú nejaké klady spolupráce. Iba 2 % deklarujú, že doterajšie východiská a prístupy k uzavretiu TTIP sú jednoznačne v prospech rozvoja Slovenska a EÚ. Čo na to naši vyjednávači?
Na záver nejaké poučenie alebo aspoň pokus o krátke zovšeobecnenie. Čitateľská verejnosť Slova je opatrnejšia alebo kritickejšia k fenoménu zvanému Európska únia. Pokiaľ pri každých eurovoľbách hovoríme v našich podmienkach o slovenskom paradoxe – vysoká miera spokojnosti s myšlienkou EÚ pri najnižšej volebnej účasti, v prípade našich ankiet platí slávne „päťdesiat na päťdesiat“. Dokazuje to prezentovaná rozpoltenosť čitateľov v prijímaní výhodnosti nášho členstva v EÚ, v posudzovaní perspektívnosti existencie EÚ a v názore na potrebu všeobecného prijatia eura za menu pre všetkých členov EÚ. Všeobecná diskusia o týchto otázkach musí byť trvalou témou slovenskej spoločnosti. A zlepšenie vyhliadok slovenskej budúcnosti v Európe trvalou úlohou a povinnosťou zodpovedných činiteľov a inštitúcií Slovenskej republiky. Odporúčania (ktoré sa vynorili z anketových odpovedí), na zmenu a tým aj zlepšenie vzťahu Slovenska voči NATO a USA (a opačne) k obojstrannému prospechu, sa neodvažujem predložiť. Na to je potrebná zmena paradigmy. Na to sám nestačím.
