Reklama
Reklama

Slovenskej Bratislave, bratia, sláva!

Počet zobrazení: 2873

Skončil sa rok 2018. Stý rok od vzniku Česko-Slovenska. Nezabudnuteľný rok. Pre koho ako. Na západ od rieky Moravy určite áno. Svätilo sa takmer denne a 28. október 2018 v Prahe nebolo možné prehliadnuť. My na Slovensku sme tiež nezabudli, ale 30. október v Martine, ktorý pred sto rokmi trval dva dni sme už večer slávili v Ružomberku. Asi na počesť jedného zo zakladateľov republiky ružomberského lekára Dr. Vavra Šrobára…

Terajšia regulárna vláda nezabudla ani na príchod jej dočasnej predchodkyne pred sto rokmi do Skalice 6. novembra. Dokonca tam aj zasadala. Storočnicu príchodu československého ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska 12. decembra 2018 do Žiliny som na najvyššej štátnej úrovni nezaznamenal. Asi preto, aby to bolo štýlové pripomenutie minulosti. Samotný Vavro Šrobár si na príchod členov vlády do Žiliny vtedy takto spomínal: „Na nádraží krom Dr. J. B. nečakal nás nikto. Vôbec Žilina nevedela, že prvá slovenská vláda zavítala práve do Žiliny. Vyšli sme pred nádražie, nebolo ani jedného povozu, i vybrali sme sa peši, v blate, plačkanici do Folkmanovho hostinca. Skromné zavazadlá celkom demokraticky niesli sme si sami ako neznámi cestujúci. Popoludní, na veľkú česť žilinského občianstva, prišla deputácia žilinského predstavenstva...“

straz_legionaru_z_italie_na_bratislavskem_moste_1.jpg
Československí legionári ešte v talianskych uniformách na bratislavskom moste, 1. januára 1919.
Zdroj: http://www.tatranci.sk/sk/index.php?obrazky=4 /autor neznámy / Public Domain

Budúca Bratislava v tom čase ešte vyspávala svoj uhorský/maďarský sen. Čakala ako Ruženka Šípová na princa, nevediac akej národnosti bude. Najviac si želala driečneho bajúzatého krsteného Tisou, časť by nepohrdla ani fešným Francom spod Álp. Azda na prstoch zopár rúk bolo možné spočítať tých Prešpurákov, ktorí mali slovanské videnie.

Deň po Štefanovi 27. 12. 1918 vydal generál Piccione rozkaz na obsadenie Slovenska „pokiaľ možno ticho a bez násilia a krvipreliatia.“ Na Silvestra 1918 bezprostredným cieľom vojska „bolo obsadiť Devínsku Novú Ves, stanicu Lamač, aby sa vojsko mohlo zmocniť telegrafu a Kamzíčieho vrchu, ktorý ovláda Bratislavu“ ... Posledný deň r. 1918 priniesol čs. vojsku, postupujúcemu na Bratislavu, veľmi krásne úspechy. … Na Nový rok o 4. hod popoludní čsl. vojsko obsadilo Bratislavu.“

Citujem z druhého zväzku knihy „Slovenský prevrat“, ktorú napísal a zostavil Karol. A. Medvecký: „Tak bola obsadená Bratislava. 1. január 1919 má pre Bratislavu, Slovensko a celú republiku veľký historický význam. Mladá republika dostala toho dňa pevný bod na Dunaji, hlavné mesto Slovenska, ktoré napriek neskorším bojom o slobodu Slovenska ostalo pevne v našich rukách. Avšak získali tým, nielen republika a Slovensko, ale 1. január 1919 znamená aj veľký úspech, azda najväčší ... i pre Bratislavu. … ten deň je najväčším darom pre starobylé mesto na Dunaji, ten deň zahajuje novú éru tohto mesta, éru netušeného rozvoja a rozmachu kultúrneho a hospodárskeho.“ Dodávam slovenského rozmachu.

Poskočme o 100 rokov. Dnes je 1. január 2019. Bratislava je stále slovenská, je hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky. Aj rozmach sa konal… Uvedomujeme si to?! Koľko tabúľ a pamätníkov v Bratislave a jej častiach pripomína koniec roka 1918 a začiatok roka 1919? Aké oslavy obsadenia a oslobodenia Bratislavy – vtedy od západu – sa konajú v tieto dni? Čo pripravilo vedenie hlavného mesta, čo vláda, parlament, nebodaj prezident republiky? Veď práve odvtedy sa datujú možnosti ich fungovania. Vznik Česko-Slovenska, začlenenie Bratislavy do česko-slovenského štátu umožnilo existenciu slovenskej správy vecí verejných a v slovenčine.

Azda to stojí aspoň za letmú spomienku.

Alebo sa šetríme na 3. február 2019? Už vidím ten veľkolepý pochod štátnych a verejno-správnych činovníkov z Hlavnej železničnej stanice. Pristavia sa pri buste M. R. Štefánika na začiatku Štefánikovej ulice a na jej konci pri tabuli pripomínajúcej práve príchod ministerstva na priečelí kníhkupectva Veda. Presne oproti Prezidentskému palácu. Prejdú Suché Mýto a už budú pri Župnom dome (našťastie od konca októbra 2018 sa díva z jeho priečelia busta S. Zocha), kde sú vítaní bratislavským županom a bratislavským primátorom. Slávnostný príchod „predstoročnej vlády“ ukončia pred Vládnou budovou – dnešná Filozofická fakulta UK pri vjazde na električkový most cez Dunaj. Pevne verím, že odhalia veľkolepú pamätnú tabuľu s menami ministra Šrobára a jeho poverencov a v priestoroch tamojšej koncertnej siene dôstojne, kultúrne a slovensky zavŕšia túto výnimočnú dejinnú udalosť.

Dúfam, že mesto Bratislava i mestské časti (môže sa pridať aj štátna správa) sa začiatkom februára nevyčerpajú natoľko, aby si nemohli pripomenúť následne storočnicu pomenovania Bratislavy Bratislavou a ako petržalský lokálpatriot sa teším na 14. august 2019. Bude to presne 100 rokov, ako sa Petržalka stala česko-slovenskou!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama