Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989

(Zo súčasného slovenského života v Maďarsku – časť prvá)
Počet zobrazení: 4511

V priebehu štyroch májových dní som precestoval viac ako 1 300 km vlakom. Dvakrát na trase Bratislava – Budapešť (a späť) a raz na trase Bratislava – Veľký Maroš/Vyšehrad (a späť). Tá námaha sa mi oplatila. Okrem potešenia z pohľadu na krajinu, ktorou kráčala aj naša slovenská história, som sa presvedčil o skutočne rozvetvenom až košatom slovenskom živote v Maďarsku. Moja prvá cesta viedla do Celoštátnej knižnice cudzojazyčnej literatúry.

Celoštátna (samozrejme maďarská) knižnica cudzojazyčnej literatúry sa nachádza v samotnom srdci hlavného mesta našich maďarských susedov, v peštianskom Vnútornom meste (Belváros), neďaleko ústredného prístaviska osobných lodí a pri nájazde na Alžbetin most. Čo ma priviedlo do centra svetovej metropoly? Kniha! Slovenská kniha! „Vyknižnená“ Slovákmi v Maďarsku. Knižnica a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VUSM) usporiadali v stredu 10. mája 2017 prezentáciu knihy autorky Dr. Alžbety Uhrinovej „Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989“. Publikáciu predstavili: prof. Dr. Anna Divičanová, titulárna vedecká poradkyňa VÚSM a Mgr. Gabriela Hamranová, knihovníčka, bibliografka a referentka Krajanského múzea Matice slovenskej z Martina.

slovkniha1.jpg

obalka-uhrinova.jpgPo privítaní riaditeľkami hostiteľskej knižnice a Výskumného ústavu Slovákov nám v priebehu hodiny prítomné recenzentky spolu s autorkou ponúkli svoje pohľady na výsledok v podobe kvalitnej knihy. Vážnosť a význam predstavenia knihy potvrdili svojou prítomnosťou veľvyslanec Slovenskej republiky Rastislav Káčer a riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi.

Ako sa píše v úvodnom slove publikácie: „Kniha podáva rozsiahly súhrn a prehľad slovenských, dvojjazyčných a čiastočne aj v slovenčine vydaných kníh, časopisov, novín, elektronických nosičov a iných publikácií, ktoré uvideli svetlo sveta medzi rokmi 1989 a 2016 ma území Maďarska. V publikácii figuruje okolo 500 bibliografických jednotiek“.

S potešením som na mieste konštatoval, že v sále „figurovalo“ množstvo autorov bibliografických jednotiek naživo. Stačilo zalistovať v závere knihe, pretože publikácia je vybavená aj menným registrom.

Čestné a významné miesto vo vydavateľských aktivitách slovenskej národnosti v Maďarsku má môj dlhoročný priateľ, Slovák z Pilíša: Rudo Fraňo. V tejto publikácii sa jeho meno spomína na 8 stranách. A to podotýkam, že ide len o knihy, ktoré napísal a vydal v slovenčine. Tých je doteraz šesť. Jeho autorská a vydavateľská činnosť je oveľa bohatšia. V tomto roku pripravuje do tlače už štyridsiatu knihu! A budú ďalšie, aj v slovenčine. Autorka knihy nezabudla ani na iný rozmer Fraňovho písomníctva. Spomína a oceňuje, že vydával a vydáva aj obecné časopisy. Napríklad Dedinoviny či Trubnik, ktoré prinášajú aj slovenské tlačené slovo.

slovkniha2.jpg

A čo som hľadal na tomto mieste ja? Skromne, ale s hrdosťou poznamenávam, že aj ja sa priživujem na Rudovej sláve. Pri tvorbe viacerých Fraňovych kníh som spolupracoval (dvakrát aj autorsky), pre niektoré (aj v maďarčine) som napísal príhovory. Niekedy sprostredkúvam pomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Publicisticky približujem nielen Fraňove, ale aj počiny ďalších tamojších autorov. Sú o tom zmienky v spomínanej knihe.

V pozvánke na predstavenie knihy sa zdôrazňovalo, že prezentovaná kniha Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989 – bibliografia slovenských a dvoj- resp. viacjazyčných publikácií obsahuje prehľad publikačnej činnosti, vydavateľských aktivít slovenskej národnosti v Maďarsku v blízkej minulosti a súčasnosti. Po nahliadnutí do knihy s radosťou zvestujem, že vydavateľské aktivity slovenskej národnosti v Maďarsku nemožno prehliadnuť. Slováci v Maďarskú majú potenciál tvoriť, písať a vydávať ešte viac a lepšie. Určite im k tomu v budúcnosti napomôže aj výdatnejšia pomoc materskej slovenskej krajiny: štátu, spolkov, jednotlivcov. Stačí začať troškou. Bez štipky hanby ponúkam svoj osobný príklad.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984