Reklama
Reklama

Slobodná komunikácia so svetom

Počet zobrazení: 3754


baleto.jpg

V propagačnom  materiáli k bratislavskému Kultúrnemu letu a Hradným slávnostiam sa píše, že už 25 rokov môžeme slobodne a otvorene komunikovať so svetom, čo otvára pre kultúru nezvyčajné možnosti.  S citátom nemienim ostro polemizovať, ale treba ho uviesť na pravú mieru. Zaiste je úžasné, že pri prísune kultúrnych hodnôt zo západnej polovice Európy a ostatného sveta už nefunguje cenzúra, ale treba tiež priznať, že z oných končín k nám popri nesporných hodnotách prichádzajú, a to v oveľa hojnejšej miere, aj kultúrne pahodnoty ohlupujúce a kaziace vkus najširších vrstiev populácie Slovenska.  Stačí porovnať napr. program STV spred tridsiatich rokov a dnes a vidíme, že s kultúrou to ide u nás dolu kopcom. Takisto sa nemožno nestotožniť s tvrdením nebohého básnika, rozhlasového autora a majstra aforizmov Petra Gregora, ktorý v poslednom rozhovore pred smrťou povedal, že Biafra ducha tu nebola (ako tvrdili po roku 1969 disidenti), ale je tu teraz. Pozrime sa len pre zmenu  na skladbu kníh v našich kníhkupectvách a musíme mu dať za pravdu. Alebo porovnajme kultúrne rubriky kedysi piatich, teraz len dvoch mienkotvorných denníkov, v ktorých pokiaľ sa dnes píše o kultúre, tak na 90 % je to populárna hudba. Mnohofunkčné umenie (inak sa nemôže nazývať umením) sa dnes zredukovalo na zábavu, ktorú ľudia potrebujú, aby si kompenzovali pocity zúfalstva, beznádeje, únavy a obavy z budúcnosti. Všeličo dobré napomáhajúce všeobecnému rozvoju kultúry a kultúrnosti sme opustili a nahradili sme to prázdnotou, hercov celebritami,  televízne inscenácie telenovelami, snahu viesť širšie vrstvy populácie k chápaniu náročnejšieho umenia poskytnutím mu voľnosti na uspokojenie primitívnych pudov. Pokiaľ sa dnes ponúka ozaj vysoko hodnotné umenie, je to aj za poriadne vysokú cenu, ktorú si nemôžu dovoliť tí, čo majú umenie radi, ale len tí, čo si tým potvrdzujú svoju nadradenosť v spoločenskej hierarchii. V knihách je čoraz viac prehreškov proti pravopisu a štylistike, v kultúrnej publicistike sa nevzdelanosť zakrýva používaním cudzích slov či vytváraním nelogických novotvarov (ako je termín komediálna dráma). Ak sa aj pre kultúru a výchovu k nej nájdu nejaké peniaze, využijú sa neefektívne na pochybné projekty, pred vnútorným obsahom sa dáva prednosť vonkajškovej pozlátke.

Zaiste, pri hodnotení kultúrnej politiky minulého režimu narazíme na mnohé protirečenia. No nemožno klásť na jednu úroveň päťdesiate roky, prípadne prvé roky po vstupe okupačných vojsk a ostatné obdobia pod vládou komunistickej strany. Napríklad v šesťdesiatych rokoch sme v kinách uviedli (s výnimkou pár predražených veľkofilmov) všetko hodnotné, čo sa vo svetovej kinematografii nakrútilo, v divadlách sme pohotovo uvádzali Arthura Millera i  Durrenmatta (pokiaľ neodsúdili okupáciu), výtvarné umenie šesťdesiatych rokov bolo napriek problémom s cenzúrou výrazne modernistické. Bratislavské hudobné slávnosti sa stali európskym pojmom, v divadlách sa skryto pranierovali totalitné maniere, v opere SND hosťovali svetoví speváci nielen zo socialistických krajín (napr. Toscaniniho obľúbený barytonista Giuseppe Valdengo), v činohre sme privítali najprv Theatre National Populaire s Gerardom Philiphom, potom londýnsky Old Vic so Zeffirelliho inscenáciou Shakespeara. Na Bratislavskej líre 1968 spievala čerstvá víťazka súťaže Eurovízie Španielka Masiel o slobode, ktorú je nájsť ťažie než ruže uprostred mora. Vtedy sme to vzťahovali len na náš pocit neslobody a nevedeli sme, že sloboda, ktorá príde o dvadsať rokov, bude len slobodou pre bohatých a slobodou pre šírenie poklesnutého umenia , falošných hodnôt a životného štýlu postaveného na sebectve a klaňaní sa mamonu.

Tieto konštatovania neznamenajú, že s kultúrou to bolo vtedy všetko v poriadku a tiež to nechce byť znehodnotením práce tých, ktorí dnes obracajú v ruke každý peniaz, aby poskytli ľuďom možnosti hodnotného kultúrneho vyžitia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
10. júl 2014, 20:10

Ak to vážne Peter Gregor takto vyjadril, že " Biafra ducha tu nebola (ako tvrdili po roku 1969 disidenti), ale je tu teraz", stúpol v mojich očiach veľmi vysoko, aj keď už nežije.

Viete, sám som bol svedkom tých disidentských rečí o tom, že do 1989 z televízora akurát prášilo pilinami a obilím z polí a človek mal "upracované ruky" z pozerania tých relácií o práci...

dnes je to ozaj pokrok, parafrázujúc slová vtedajších disidentov, z televízorov nám už nie že tečie, al strieka krv zo všeliakých akčných filmov, neustále treba obývačku očisťovať z tých záplav krvi, črepín, ruín, či dokonca najnovší trend tohto desaťročia - ľudských pozostatkov z pitevných stolov "forénznych patológov", uhýbať sa už nie pred jednou či dvomi "guľkami" ale pred neustálou kanonádou a zamrežovať si obrazovku, aby nám do bytu nevpadli všelijaké tie príšery a monštrá ( náhodou som nemyslel mimozemské či záhrobné, ale tie ľudské...psychopatické).

Tak tomu sa ozaj hovorí "slobodná komunikácia so svetom"... lenže tí slobodumilovní zabúdajú, že síce sa dá vypnúť gombíkom, ale čo potom budú robiť ku posteli či ku kreslu pripútaní dôchodcovia, ktorí už nemajú ani fyzických síl, nieto ešte peňazí, ísť vona sa zabaviť či stráviť niekde čas príjemnejšie?

žujú to v ozaj strašidelnom svete...

...a jednostrannom - ak niečo z kultúry neeurópskej, tak to potom "výlučne" Fatmagul, ak čínske, tak to "kungfuov", ak ruské, tak to "Taras buľbu" zosmiešňujúceho Rusov, ale iné televízie či živé podujatia príliš nič...

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama