Reklama
Reklama

Silvester a Nový rok v novohradskom Málinci

Počet zobrazení: 1843

V čase príchodu nového kalendárneho roka sa v posledný deň na Silvestra už od rána upratovalo, pretože sa verilo pranostike, koľko špiny na Nový rok, toľko chorôb po celý rok. Pred večerou gazda najskôr obriadil statok a pod vianočný stromček sa dalo zrno, jablká, orechy, zemiaky a iné, aby v novom roku bola ešte lepšia úroda ako v práve odchádzajúcom. Potom si všetci sadli za slávnostne pripravený stôl, na ktorom bola hríbová polievka, opekance s makom, oblátky s medom, ale i ovocie a, samozrejme, cesnak. Najskôr sa gazda pomodlil spolu s ostatnými, povedal vinš a spoločným prípitkom zaželal všetkým dobré zdravie.

Po večeri vo večerných hodinách najmä mladí ľudia chodili spievať v skupinách pod okná domov (spévaňa popot obloke). Na týchto spievaných vinšovaniach sa zúčastňovali aj dievčatá. Pri nich sa chodilo nie za prah domu, ale len na priedomie, do dvora alebo pred dvere (záviselo to od toho, kde sa v dome svietilo). Do ulíc z domov vychádzala skoro všetka mládež i deti. Tu sa združovali v kamarátskych skupinách (desať i viacčlenných), pričom každý chlapec i dievča sa snažili skupinu doviesť pod okná tej „svojej“, resp. toho „svojho“, alebo o ktorej/ktorom si mysleli, že by mohla byť frajerkou/frajerom. Spievať chodili, samozrejme, aj rodine, susedom, kamarátom a známym. Keď sa nezhodli (koho a kde navštíviť), tak sa spevácke skupiny delili i účelovo spájali. Rozhodujúce boli vzájomné priateľské, resp. rodinné vzťahy. Nepatrilo sa navštevovať dievčatá z rodín, ktoré sa z majetkových alebo iných dôvodov nestretávali často „už roky“.

Repertoár málinských spevákov tvorila príležitostná koleda Rok Nový nám nastál, v ktorej úvode sa ďakuje aj odchádzajúcemu starému roku a zameriava sa na obyvateľov domu: gazdu, gazdinú a dospievajúcu mládež:

     1. Rok nový nám nastal, / všetci sa radujme. / Aj tomu starému / pekne zaďakujme.
     2. Po prvé vinšujeme aj tomuto domu / aby ho Boh chránil od blesku a hromu.

     3. Po druhé vinšujeme aj pánu gazdovi, / aby boli zdravý celý rôčok nový.
     4. Po tretie vinšujeme aj pani gazdinke, / aby boli šťastná celý rôčok nový.
    5. Vinšujeme v novom rôčku aj Paľkovi, / aby sa oženil po svej vôli, / aby sa oženil do Ondreja, / žeby nás povolal na veselia.
     6. Vinšujeme v novom rôčku aj Iľke, / aby sa vydala pomaličky. / Aby sa vydala za Ondreja, / žeby nás povolala na veselia.

Takto sa zaspievalo všetkým v navštívenom dome, pričom jeho obyvatelia chceli vedieť, kto to spieva (či je medzi spevákmi napr. aj mládenec, čo chodí k Zuzke, alebo ktorú by chceli za Ďurka). Niektorých poznali po hlase, ale chceli poznať aj ďalších, preto počas spievania pozorovali spoza okien. Otvoriť dvere sa nemohlo, lebo spievajúci by sa rozutekali. Nie všetci spievajúci zo skupiny išli spievať do každého domu. Domáci boli väčšinou radi, že ich dom neobišli, že o ich dospievajúce (dorastajúce) deti je medzi miestnou mládežou záujem.

     7. Jes v tomto dome pekný mládenec, / čo by daroval dukát na veniec. Dal by mu pán Boh peknú manželku / Marišku, Marku alebo Zuzanku.
     8. Jes v tomto dome pekná panenka, / čo by nán dala trochu pálena. / Šejhaj, trochu pálena. Nech jej pán Boh pekného muža dá / Ďuríčka, Janka alebo Mišíčka. Šejhaj, alebo Mišíčka.

Medzi koledami boli aj žartovné prvky, v ktorých prevládal motív žiadania odmeny, a tak každá pieseň sa skončila zvolaním: Pán Boch daj ván dobrei večer! Po zvolaní sa chvíľku počkalo na odpoveď. Ak chvíľka trvala dlhšie, tak nasledovalo nové zvolanie: Či nie sťe domá? Z domu zaznelo: Pán Boch daj aj ván. A čí že sťe? Ak speváci na otázku hneď nezareagovali, nasledovalo: A keľko vás je?

Po zistení počtu spievajúcich dávali im za odmenu väčšinou koláče, napr. makovňíke, a keď to boli vítaní speváci, tak i peniaze. Pokiaľ boli prítomní aj nápadníci ich dievčiny (dievčat), pozývali ich do domu na posedenie spojené s pohostením. Pokiaľ medzi mládežou neboli nápadníci, tak sa s veselosťou rozutekali (bez záujmu o odmenu) a následne sa znovu poschádzali a odišli k ďalšiemu domu, najmä kde mali dievčatá na vydaj. Pokiaľ sa spievajúcim pri niektorom dome niečo nezdalo, alebo vinše nedostali odpoveď, alebo ich domáci nepohostili, tak zaspievaním ďalšieho verša vyjadrili žartovne svoj názor:

     Čó sťe daľi, aj darovaľi, / abe sťe za tín ňebanovaľi. Šejhaj, ňebanovaľi.

Okrem uvedených vinšovných piesní sa popod okná spievali aj nábožné piesne z Tranoscia: Rok Nový zase k nám prišiel; Čas radosti veselosti; Máme se všichni tento čas radovať atď.

V uvedenom čase do Málinca chodili popot obloke spévaťi aj skupiny chlapcov z okolitých dedín, hlavne k vybraným dievčatám. Málinskí chlapci sa ich síce usilovali zosmiešniť, ale nie vždy „svoje“ dievčatá ustrážili. Napokon málinské ďéuke sa rady vydávali na viďéke (do blízkych dedín), lebo v týchto dedinách boli rodiny materiálne bohatšie.

Pred polnocou mládež spievanie zanechala a pobrala sa privítať Nový rok na vežu kostola alebo v strede dediny na túrňičku. Tu za hlaholu zvonov a spevu nábožných piesní vítali Nový rok. Chlapci sa predvádzali v šikovnosti zvonenia a v spôsoboch zvonenia. Nechýbali ani niektorí dospelí muži a, samozrejme, nočný hlásnik (bachter). Potom to zopakovali o štvrtej hodine ráno. Pri rozchode mládenci odprevádzali svoje dievčatá k rodičovskému domu a vymrznutí sa ponáhľali domov.

Ráno na Nový rok sa chodilo vinšovať. Oproti vianočnému času bolo vinšovanie iné, napr.: Vinšujen ván tótot novei rok, hodňe zdráva, to ván vinšujen od milého pána Boha. Bolo aj žartovné vinšovanie: Vinšujen tótot šťastľivej novej rok, žebe ván odpádou speci bok, a skochu hruda, žebe gazďiná ostala hrubá (tehotná). K Novému roku sa viazali aj povery (babone), napr.: Na Novei rok ňesmela žena príťi vinšovať, ľebo bi doňésla do domu ňešťasťei.

Priemer: 4.2 (10 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama