Reklama
Reklama

Šialená posadnutosť štrukturálnymi reformami

Počet zobrazení: 5295


pes_ministri_prace_75.jpg

V podstate súhlasím, že Európa potrebuje štrukturálne reformy. Ale nie také, aké presadzujú neoliberáli a s buldočou vytrvalosťou ordinujú niektoré európske inštitúcie. Liberalizácia, privatizácia a flexibilizácia (pracovného trhu) je totiž zodpovedná za dnešný marazmus, z ktorého sa Európa nedostáva napriek želaniam jej predstaviteľov.

Na poslednom zasadaní Rady ministrov práce EÚ (16. októbra v Luxemburgu) bolo predmetom diskusie možné prehodnotenie stratégie Európa 2020. Typický „bruselský“ prístup  – zmenu cieľov, ak sa nám ich nedarí plniť – však väčšina účastníkov odmietla. Európska únia sa nesmie vzdávať žiadneho z cieľov v sociálnej oblasti, či už ide o (ne)zamestnanosť, chudobu, vzdelávanie alebo zdravotnú starostlivosť. Fakt, že sa nám – podobne ako v prípade Lisabonskej stratégie – zatiaľ veľmi nedarí, však nevyplýva zo zle nastavených cieľov, ale zle zvolených prostriedkov na ich dosiahnutie.

Neoliberáli, ktorých na európskej úrovni stále počuť najviac, presadzujú jediné: zvýšiť rýchlosť a zväčšiť hĺbku a rozsah politík, ktoré uplatňujeme v Európe už desaťročia. Teda v období, ktoré je charakterizované rastom spoločenských nerovností, poklesom zamestnanosti, nárastom nezamestnanosti mladých i starších, rastom chudoby a kriminality, zhoršovaním prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, ale aj zväčšením regionálnych rozdielov, zvyšovaním verejných i súkromných dlhov, hospodárskou stagnáciou, historickými ekonomickými krízami. Preto stále opakujú nevyhnutnosť „štrukturálnych reforiem“ v podobe oslabovania práv zamestnancov, znižovania ochrany práce (vrátane štandardov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), zvyšovania neistoty v zamestnaní, privatizácii verejných služieb, znižovania úrovne ochrany životného prostredia a aj daní pre firmy a najbohatších ľudí.

Lenže aj posledné hodnotenie tzv. európskeho semestra, čiže hospodárskeho a sociálneho vývoja členských krajín EÚ podľa jasne stanovených kritérií ukazuje, že práve takéto „štrukturálne reformy“ spôsobujú aktuálne hospodárske a sociálne problémy starého kontinentu. Napr. v posledných 20 rokoch sme boli svedkami bezprecedentnej privatizácie všetkých prvkov zdravotnej starostlivosti, ale náklady na ňu neustále rastú a jej dostupnosť pre mnohé skupiny obyvateľov sa znižuje. „Štrukturálne reformy“ v zdravotníctve ho teda urobili komplikovanejším a drahším.

To isté platí o pracovnom trhu. Nikdy za posledných 20 rokov nepracovalo v Európe tak veľa ľudí v inom než riadnom zamestnaneckom vzťahu ako v súčasnosti,  nikdy sa v takej miere ako dnes nevyužívali tzv. prekérne formy práce, nikdy nebolo prepúšťanie také masové a nikdy nebola ochrana pracovného miesta pre zamestnancov taká nízka ako dnes. Napriek tomu máme v rámci Európskej únie, ako aj v rámci eurozóny historicky najviac ľudí bez práce a najviac chudobných pracujúcich, ktorí zarábajú tak málo, že sú popri plate odkázaní na rôzne formy sociálnej pomoci od štátu. A aj celkovo je chudobou ohrozených rekordný počet ľudí.

Inými slovami, „štrukturálne reformy“, o akých dookola hovoria neoliberáli (či už v Európskej komisii a jej inštitúciách, alebo v európskych vládach a je jedno, či sa sami nazývajú takto alebo inak) prinášajú presne opačné výsledky, než aké si oficiálne únia dáva za svoj cieľ. „Prehlbovanie štrukturálnych reforiem“ tak pripomína stredovekého šarlatána, ktorý zápal pľúc lieči púšťaním žilou a keď sa pacientov stav zhoršuje, žily mu narezáva ešte viac. Aj Jánovi Jesseniovi vtedy, tobôž dnešnému súčasníkovi je koniec tohto pacienta jasný.

Európa nepotrebuje štrukturálne, ale systémové reformy. Neoliberálny systém nízkych daní pre bohatých, odstraňovania sociálnych a ekologických štandardov, privatizácie a bezbrehej podpory tzv. voľného obchodu, vrátane obchodu s peniazmi (finančné trhy) spôsobil naše aktuálne problémy. Pokračovanie v tejto politike preto nemôže priniesť ich riešenie, ale iba ich prehĺbenie. A najnovšie hodnotenie európskeho semestra dokazuje, že presne to sa deje.

Hoci „európske“ rozhodnutia tvoria vlády členských krajín a v nich volení poslanci Európskeho parlamentu, bolo by naivné tvrdiť, že potrebné zmeny možno urobiť na národnej úrovni. Každé takéto opatrenie našej vlády napádajú neoliberálni kritici argumentom, že to vyženie investorov zo Slovenska. Preto potrebujeme spoločné európske pravidlá, ktoré nikomu neumožnia zarábať na a v Európe bez dodržiavania našich sociálnych a ekologických štandardov.

(Autor je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

Na snímke: Autor, prvý sprava,  s ministrami práce a sociálnych vecí frakcie PES v predvečer rokovania.
Foto:
pes.eu

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa PeterPeter
#1
Peter Krumpál
25. október 2014, 12:39

Pán Ondruš, či sa to sem hodí, alebo nie, vyrástli ste.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
25. október 2014, 14:29

Vítajte späť, Braňo!

Konečne... už som sa bál, že v tej administratíve ministerstva ľavica stratila ďalšiu osobnosť.

Plen súhlasím:

"Európa nepotrebuje štrukturálne, ale systémové reformy. Neoliberálny systém nízkych daní pre bohatých, odstraňovania sociálnych a ekologických štandardov, privatizácie a bezbrehej podpory tzv. voľného obchodu, vrátane obchodu s peniazmi (finančné trhy) spôsobili naše aktuálne problémy. Pokračovanie v tejto politike preto nemôže priniesť ich riešenie, ale iba ich prehĺbenie. A najnovšie hodnotenie európskeho semestra dokazuje, že presne to sa deje."

ako keby sme sa dohodli:

"...práve takéto „štrukturálne reformy“ spôsobujú aktuálne hospodárske a sociálne problémy starého kontinentu.."

a presne tak i o dôsledkoch tej neoliberálnej ideológie na pracovné sily:

"... Nikdy za posledných 20 rokov nepracovalo v Európe tak veľa ľudí v inom než riadnom zamestnaneckom vzťahu ako v súčasnosti, nikdy sa v takej miere ako dnes nevyužívali tzv. prekérne formy práce, nikdy nebolo prepúšťanie také masové a nikdy nebola ochrana pracovného miesta pre zamestnancov taká nízka ako dnes..."

v súvislosti s výročím 25 rokov od prevratu iba pripomeniem, že ak by niekto bol prečítal na Námestí SNP takéto vety, ľudia by tak nadšene tými kľúčami necinkotali a pozor, protagonista Novembra 1989 Kňažko by sa dnes asi ťažko mohol uchádzať o politický post primátora Bratislavy.

Mimochodom, som opäť voľný, kedy začneme s projektom zamestnaneckých samospráv?

Dnes, keď mnohé podniky a prevádzky padajú do likvidácie a sotva sa držia na hladine existencie, podnik fungujúci na báze ekonomickej demokracie môže Slovensku veľmi, veľmi pomôcť... to je jedna z možných szstémových zmien.

 

Obrázok používateľa ľavičiar
#3
Ladislav Hvižďák
25. október 2014, 15:26

Ďakujem pán Ondruš, že ste možno aj mojim pričinením začali robiť poriadky s pracovnými agentúrami "dočasného zamestnávania". len mi vadí, že je to na dlhé lakte. Pánom podnikateľom ste dali skoro rok času aby si našli spúsob ako nové pravidlá obísť.

 Nebolo by od veci aby si ľavicoví politici, ktorí sedia vo vláde i v parlamente, našli čas a nielen pred voľbami oslovovali svojich voličov. Na kluby Nového slova okram Blahu nechodí nikto. Minule som sa až zhrozil, keď som na internete listoval na stránke NRSR a zistil, že väčšinu poslancov Smeru ani nepoznám. Buď sú to sivé myšky, usilovné a pracovité, alebo len hlasovacia mašinéria schovávajúca sa za chrbát niekoho populárnejšieho a vezúca sa na módnej vlne. 

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#4
Juraj Janošovský
26. október 2014, 11:51

Je dobré vedieť, že sú v exekutíve aj takto rozmýšľajúci ľudia,

Treba si však položiť otázku, či by nemali mať "väčšiu" váhu...

V naznačenom probléme je cítiť frustráciu z aktuálnej politiky a to plne chápem. Zažíval som to aj ja. 

Na jednej strane zdravý rozum a na druhej iracionálne ale vehemntne presadzované "riešenia"....

Slovensko môže len obmedzene používať zdravý rozum, jeho suverenita je zjavne obmedzená.

Asi jedinou možnosťou je odhaľovať absurditu systému:

V tejto oblasti rád udávam ignorované ústavné právo na prácu a realitu obrovského množstva nezamestnaných v súbehu s obrovskými registrovanými ( a neregistrovanými) presčasmi....

Myslím, že je potrebné

v i. etape zaviesť prísnu reguláciu pracovnej doby.

( Apropó -mimoriadne efektívne je vynucovaná absurdne rozsiahla neregulovaná pracovná doba na živnostníkoch - tí sú v existenčnom ohrození sami sebe pohoničmi...)

v II. etape skracovať pracovnú dobu podľa racionálneho kľúča: objem práce ( pracovnej doby) v hospodárstve deleno počet záujemcov o prácu

v tejto súvislosti ma oblieva pot z popularizácie "duálneho" vzdelávania. Koncerny dostanú lacnú pracovnú silu, čo im umožní prepúšťať masy, najmä nízkokvalifikovaných ( a zvyšovať tak tlak na reálne mzdy, poslušnosť zamestnancov a ich vydieranie).. Z údivom sledujem exekutívne nadšenie pre túto katastrófu.

Niekedy chodím ako bez rozumu , rozum sa mi zastavil niekde inde nad naivitou "ľavicovej" vlády.... 

Obrázok používateľa ľavičiar
#5
Ladislav Hvižďák
26. október 2014, 14:36

Pán Janošovský udreli ste kliniec presne po hlavičke. V našom marazme úspešne lovia aj všetky nandnárodné spoločnosti a využívajú, lepšie povedané zneužívajú, lacnú pracovnú silu zo Slovenska aby drela na svojho nového dobyvateľa neraz aj 30-40 hod. týždenných cezčasov. Ak by sa tieto obmedzili na únosnú mieru, podľa stále platneho zákonníka práce, bolo by určite viac pracovných miest na pracovnom trhu, ale to by nemali nielen naši "managery" na rozprávkové platy. A "  hlúpy" Slovák  si aspoň takýmto spôsobom naháňa vyššiu almužnu do svojej peňaženky. To , že si ničí svoje zdravie,  zvyšuje možnosť pracovného úrazu, či už sebe alebo spolupracovníkom a pre budúcnosť zvyšuje náklady verejného zdravotníctva to už "managerov", ani našu exekutívu už nezaujíma.

p.s. mimo misu. Dnes som sa bol pozrieť na sochu Hviezdoslava. Tu handru konečne stiahli. Pamiatkovy úrad má riešiť problémy nielen v B. Bystrici.

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama