Seminár Zo sveta efektívnejšieho podnikania

K trom vybraným otázkam z diskusie
Počet zobrazení: 4411
Na pôde Inštitútu ASA sa 15. marca 2016 uskutočnil seminár na témuZo sveta efektívnejšieho podnikania“. Seminár otvoril Ivan Roháľ-Iľkiv, odborne ho manažoval Milan Šikula, úvodné slovo predniesol Kamil Mikulič, autor knihy „FIRMA a jej prostredie“ (1).
SÚVISIACE:
Kamil Mikulič:
Zo sveta efektívnejšieho podnikania (19. 2. 2016)

 

Téma seminára „Zo sveta efektívnejšieho podnikania“, inak tiež o správaní podnikov, ich schopnostiach prispôsobiť sa zmenám v podnikateľskom prostredí, nadväzuje na častejšie pertraktované makrotémy v Inštitúte ASA. Cieľom bolo vtiahnuť účastníkov seminára do príbehov z podnikov, ktoré obsahujú spôsoby ich adaptácie na zmeny podmienok v podnikaní (adaptácie s vektormi: rast, stagnácia a úpadok). Išlo o to, aby sa účastníci buď stotožnili s prijatými riešeniami v podnikaní, alebo, čo bolo a je náročnejšie, aby aktívne hľadali a nachádzali ďalšie varianty riešení. Spoločným zámerom bola potreba reagovať na spoločenské výzvy v oblasti efektívnejšieho podnikania. Obrazne povedané, išlo o ponorenie sa do „hlbín duše“ podniku, a to i na príklade úspešnej firmy I.D.C.Holding, a.s. K tomu výrazne prispela prítomnosť člena jej predstavenstva, riaditeľa Miroslava Bucha.

mikulic_firma_aj_jej_prostredie.jpgO konkrétnych účinkoch spôsobov podnikania pojednávajú príbehy, ktoré tvoria obsah knihy „FIRMA a jej prostredie“. Prevláda v nej vlastný, a treba dodať úspešný „firemný recept“ na využitie zdrojov pre jej udržateľný  rozvoj po etape privatizácie, po adaptácii na novú cenovú úroveň a ostatné zavedené makroinštitúty v sledovanom období siedmich rokov. Vo svojom odbore firma prekročila národný rozmer, čo dokazuje rastúci podiel exportu, čiže krok za krokom smeruje k úrovni TNK (transnacionálna korporácia). V prípadovej štúdii o skúmanej firme na jej rast a zdravý vývoj kvalitatívnych ukazovateľov výrazne vplývalo prijatie stratégie modernizácie. Predchádzali jej tak tvorivé myšlienky o potrebe investičných zdrojov, ako aj o ich reálnej tvorbe. Plody zanietených účastníkov sa premenili na projekty. Ich realizáciou sa dosiahli, podľa prípadovej štúdie, v skúmanej jednotke priaznivé tendencie vo vývoji jej syntetických ukazovateľov. Tendencia dosahovanej tvorby zisku, ako zložky pridanej hodnoty, dlhodobo prekračovala a prekračuje, rast výnosov. Na tom sa výrazne podieľajú kladné vplyvy robotizovanej linky (podľa odhadov náklad hodinového výkonu robota činí 3 – 6 €). Okrem dosahovanej primeranej úrovne zisku, ktorá zodpovedala zhodnoteniu vloženého kapitálu podľa základnej úrokovej miery, sa navyše dosahoval mimoriadny zisk, takže celková dosahovaná miera zisku významne prekračovala základnú úrokovú mieru. To pozitívne vplývalo na tendencie rastu pridanej hodnoty, ktoré dokazujú včasnosť a komplexnosť firemnej adaptácie na technický progres a zmeny prostredia.

V sledovanom období vývoj firmy nadobudol podobu sínusoidy s jej miernymi výkyvmi. V krízovom období pozitívne pôsobila na úroveň výrobnej spotreby cenová deflácia z dovozu a v ďalších obdobiach prevládal vplyv investícii a produktivity práce na rast podnikových výnosov. V realizovaných cenách (vplyvy trhov na hodnoty) sa dosahovali tendencie rastu a to pri relatívne malom raste výrobnej spotreby a čo najväčšom vzostupe podnikových tržieb (výnosov), sumárne ich výsledné vplyvy pozitívne pôsobili na rast pridanej hodnoty. Medzi faktormi jej rastu, medzi ich efektmi, sa presadzovala takáto pozitívna závislosť: dynamika výrobnej spotreby (množstvo, vplyv cien)  < podniková výkonnosť (investície, úžitkovosť) < pridaná hodnota. Na jej úroveň v sledovanom období vplývali tak rozdiel vo vyššom tempe výnosov v porovnaní s výrobnou spotrebou; to vysvetľujú vplyvy cien dovozu a jeho hospodárne využitie, ďalej, účinnosť investícii a produktivity práce, ako aj po celé sledované obdobie, i ekonomické vplyvy z emancipácie úžitkovej hodnoty. V sledovanom období tempo rastu produktivity práce bolo dvojnásobné v porovnaní s tempom rastu výrobnej spotreby. Pritom koeficient výťažnosti vstupov do výrobnej spotreby, prepočet na jedno euro výrobnej spotreby, dosiahol na konci skúmaného obdobia v porovnaní s jeho začiatkom, hodnotu 1,23. Vo vývoji kvalitatívnych ukazovateľov krátky čas dominovala výrobná spotreba a v dlhšom období prevládal vplyv rast výnosov. Podľa prepočtov v ich vývoji dve tretiny z vplyvu pripadli na faktory rast výnosov a účinnosť výrobnej spotreby a jedna tretina na úžitkovú hodnotu. Metódou modernizácie sa dosiahla lepšia tvorba podnikových finančných zdrojov, v tom i zdrojov redistribúcie.

Vo všetkých firemných operáciách malo prím udržanie stability kvality firemnej ponuky. Jej stabilita je dôležitým faktorom udržania obchodného podielu na trhu. Pri rozhodovaní o expanzii dôležitým je vývoj pomeru medzi pridanou hodnotou a osobnými nákladmi, je to o produktivite práce. Pritom treba prihliadať na účinnosť pri dosahovaní zahranično-obchodných cien. Bez modernizácie by sa nezvýšila konkurencieschopnosť firmy a ťažko by sa zvyšoval jej podiel najmä na zahraničných trhoch,

Spomedzi kvalitatívnych ukazovateľov hodnotenia podniku patrí pridaná hodnota, ako peňažné vyjadrenie hodnoty z komplexu podnikových aktivít, k ukazovateľom firemnej adaptability na zmeny podmienok jej prostredia. O prednostiach spomínanej firmy podrobnejšie v citovanej publikácii.

V myšlienke, že ekonomický rast nemôže generovať do nekonečna, čo asi platí pre jeho zložku s charakteristikou extenzívny, treba ponechať otvorené dvere, a to je existenčne dôležité, pre druhú zložku s charakteristikou intenzívny rast. Prvá časť tvrdenia sa opiera o fyzické limity prírodných zdrojov a práce, pričom v súčasnosti veľkosť produkcie obmedzujú prírodné zdroje, najmä energie a  jeho druhá časť sa opiera o nepoznané hranice produktívnej účinnosti tvorivého ľudského ducha. Pri motivácii podnikov na hrubej výrobe je „nulový rast“ problémovejší než pri ich motivácii na spotrebe. Je tomu najmä preto, že nulový rast by deštruoval ich vnútorne nastavený motivačný mechanizmus. Ten však súvisel s politikou udržania štandardov príjmov a zvolenej plánovanej úrovne spotreby. Nie žeby v modeli spotreby nevznikla nespokojnosť s dosiahnutými štandardmi spotreby, ale odôvodnenie ich nedodržania sa opiera o myšlienku, že za dosiahnutý stav predovšetkým zodpovedá indivíduum.  Aby sa v konečnom dôsledku udržal rast výnosov, netreba uvažovať iba s tým, a to sa však neraz uvádza, že sa dosiahne len v spojitosti s katastrofickými scenármi (vojna o zdroje, o teritóriá, vyrovnanie dlhov napr. menovými operáciami), ale aby sa rast zhodnotenia dosahoval cestami intenzifikácie. V nich kraľuje tvorivosť ľudského ducha a čím je jeho účinnosť väčšia – tým viac pre jeho nositeľov sa zväčšuje voľný čas.

V histórii na každom stupni rozvoja ekonomiky sa uplatňovala, a aj uplatňuje, istá forma rozdelenia zhodnotenia, ktoré zodpovedalo vyvinutému spravovaniu ekonomiky. Z neho generujú napätia medzi účastníkmi produkčného procesu. Tieto napätia vyjadrujú strety ich záujmov. Tieto napätia zmierňuje sociálny štát. Ten k tomu využíva motivácie trhových subjektov a spôsoby prerozdelenia vytvorených zdrojov. Dnešný spôsob rozdeľovania zhodnotenia stáva sa už prekonaným privilégiom finančného vkladu. To zodpovedalo etape dominantného rizika výroby a rizík trhu. S vývojom technológii sa výrazne oslabila pozícia prvej časti rizika a jeho druhú časť s úspechom začali riešiť siete, v nich procesy individualizácie, ktoré i jeho druhú časť dostávajú do iného svetla.

V diskusii, a potom aj v námetoch, zazneli postrehy o poznatkoch zo spoločenskej výzvy o dosiahnutí cieľov v priblížení sa vyspelým ekonomikám a to: ČO treba vykonať, ďalej súvisiace spôsoby, AKO to dosiahnuť a s tým spojené KTO (s kým to dosiahnuť)? Podrobnejšie o možnostiach pojednáva nasledujúca časť príspevku.          

+ + +

Vo vstupnom slove, no najmä v diskusii, zazneli postrehy o potrebe správania sa podnikov v podmienkach nástupu štvrtej technologickej revolúcie. Táto svojimi nárokmi dolieha na subjekty podnikania. Sú to predovšetkým spoločenské výzvy na inovácie a ich naliehavosť (potreba modernizácie), rast osobných príjmov a pritom v rovine spoločnosti obmedziť majetkovú nerovnosť, ďalej, nezhoršovať životné prostredie, zlepšovať vývoj zamestnanosti a ďalšie. Na nedostatočnom tempe nástupu ekonomiky na inovácie sa podieľa uplatnený model spotreby, ktorý nezodpovedá nárokom zo zmien reprodukčného procesu, spôsobuje zaostávanie v meraní  zásluhovosti. Návrhy na jej zdokonalenie v systéme motivácie podnikov, v prvom rade z dôvodov podpory rozvoja inovácií, rastu ich účinnosti, sa nedosiahne bez účinnejšieho zapojenia úžitkovej hodnoty. V súhrne jej cieľom je na daných zdrojoch dosahovať vyššiu tvorbu spoločenských hodnôt.

Spoločenské výzvy stupňovať rozvoj inovácií sa nemá v ekonomike oddeľovať od naliehavého riešenia odstrániť zaostávanie v tuzemských príjmoch ich tvorcov a realizátorov. To tiež súvisí so zmiernením polarizácie medzi príjmami. Prvotným podnetom k redistribúcii však je zvýšenie výkonnosti cestou inovácii. Pri plnení týchto výziev podnikateľské subjekty s približne rovnakými cieľmi narážajú na mantinely a v rozdielnych podmienkach preto pristupujú s vlastnými iniciatívami. V takých situáciách malé ekonomiky, rovnako aj malí podnikatelia, majú čím prekvapiť. O tom krátko z pohľadu zvláštností ekonomiky SR.

Plnenie vyššie spomínaných spoločenských výziev sa stretáva v makrorovine s masívnymi prekážkami. Tieto výzvy, napriek prekážkam, podnecujú podniky, a to i z ich vlastných existenčných dôvodov, či už uvedomele a či spontánne, konať.

Z toho i nastolené otázky v diskusii. Z nich k prvej, význam rozmeru ekonomiky SR a jej profilácie:

– ekonomika SR národne nevlastní niektorú z robustných TNK (transnacionálne korporácie). Krajiny EÚ s takými jednotkami ich využívajú ako nástroj na globalizovanom na trhu na prerozdelenie vytvorených hodnôt. Z takejto ich funkcie si i krajiny EÚ prilepšujú v tvorbe národného dôchodku. V podstate sa k tomu využíva tvorba vnútrokoncernových cien (niektoré z nich aj ako formy koristenia). Uvedené dokresľujú nasledujúce údaje:


Krajina EÚ                     Podiel salda z prílivu a odlivu dividend
                                       zo zahraničných investícii na HDP v %

Holandsko                             7,7
Francúzsko                            1,5
Švédsko                                 1,2
Nemecko,  V. Británia           1,0
Dánsko                                   0,9
Zostávajúce krajiny EÚ dosiahli záporné salda, z nich napr. Írsko – 6,1, Česko –  5,0, Slovensko  – 3,4 a ďalšie krajiny,
Zdroj: Eurostat (k 20. 5. 2015)             
 

– v ekonomike SR, v súvislosti s jej rastom sa zvyšuje v jej profile váha subdodávateľskej črty, v podstate sa sformovala výrobná kooperácia na báze nízkej ceny živej práce. Z udržania a rozšírenia aplikácii takýchto programov hrozia vplyvy monokultúry atď. Z toho, že sme sa príliš ponorili do istej formy národnej spolupráce, sa dostavili a udržujú dôsledky v úrovni príjmov. O potrebe riešenia ich zaostávania sa zvýšila intenzita volania už aj z druhého sledu (učitelia, zdravotníci). Pre takú produkciu býva typickým oddelenie fáz produkčného procesu, jeho fáza výroby využíva domáce podmienky a fáza výmeny podlieha separátnemu trhu. Cenovo fáza výroby, ktorá využíva domáce podmienky, podlieha oddeleným minitrhom určeným pre subdodávateľov.  Spravujú ich príslušné TNK a na nich sa využíva tvorba vnútrokoncernových cien (podrobnejšie v uvedenej publikácii). Pri takomto spravovaní minitrhu jeho účastníkom môže, ale nemusí byť sprístupnený očakávaný a už vôbec nie dosahovaný zisk TNK.  Ako uviedla známa ekonómka I. Švihlíková (2) „České firmy jsou příjemci ceny, zahraniční matky si ve většině případů drží vysokou přidanou hodnotu, my jsme využívání z hlediska kvalitní a levné pracovní síly a geografické blízkosti. Model, který vede k odčerpávání stovek miliard zisků ze země, je neudržitelný a představuje závažnou bariéru pro budoucí silnější zvyšování mezd, a tedy i životní úrovně.“ Za takýchto podmienok tvorby cien dochádza medzi TNK a subdodávateľmi k meraniu a vykazovaniu produktivity práce s rozdielnou úrovňou miery zisku (dodajme, že i s pridanou hodnotou) v realizovaných cenách. Najčastejšie sú priaznivejšie u tých, ktorí sú finalistami. 

V doháňaní na úrovni príjmov ani roztrpčenie, ani apelácie nepomáhajú, treba sa usilovať uvedený národný hendikep celkom, alebo z časti kryť, t. j. napr. buď národne konkurenčné TNK vytvoriť, alebo nájsť na inom úseku ekonomiky iné, konkurenčne vhodné sily. Druhé je schodnejšie. Nevyhnutným sa stalo využiť iné prednosti najmä v prípade malej ekonomiky. Nestačí, aby malá ekonomika iba napodobňovala, aby totiž dosiahla viac, musí prekonať isté stereotypy a dať priestor kreativite jej živým silám.

V súčasnom podnikateľskom svete s rozvinutou konkurenciou sa medzi podnikmi presadzuje jediná, a aj nekopírovateľná konkurenčná podniková prednosť, tvorivý talent kolektívu z podnikových pracovníkov. Jeho nositeľom je záujmová skupina v podnikaní (i štát podporuje vznik startupov). Jej účastníci, čas už to overil, sú nezastupiteľnými v tvorbe perspektívy ľubovoľného podniku. Expresívne vyjadrené, s odchodom nádejných ľudí, ak si ich podnik neudrží (to platí i širšie o krajine) dochádza k úbytku invencií k inováciám, a to sa stane perspektívne pre jeho vlastníka (ale aj pre zostávajúcich pracovníkov), predrahou záležitosťou. A obrátene, aby rola kreatívnych ľudí sa stala im efektívnou, majú byť títo nielen lepšie honorovanými, ale i mocensky etablovanými, a to nielen prirodzenou autoritou, ale aj právne. Také ich postavenie si žiada inštitucionálne ho podporiť. S touto podporou sa zlepší rovnosť v šanciach tvoriť hodnoty, z nich sa najmä posilní pozícia pre nosných, ktorí sú nezastupiteľní v procese tvorby hodnôt, nielen dnes, ale hlavne pre budúcnosť.

K druhej otázke: AKO to dosiahnuť, stručne AKO inak? Motivácia na pridanej hodnote a jej perspektíva.

Vo vzťahoch časť a celok v prostredí podnikania je prvoradým, nie to, čím sa podnik odlišuje od celku – národného hospodárstva, ale skôr to, čo ho s týmto celkom, s väčšinovou ekonomikou, spojuje. Nitiek v jeho prepojení je viacero. Prechodom od systému štátneho riadenia i ekonomickej zložky spravovania spoločnosti k modelu spotreby sa podnietila sloboda podnikania na báze prevládajúceho súkromného vlastníctva. Stručne o dvoch rovinách: AKO inak na úrovni štátu a na úrovni podnikov.

Štátne inštitúcie majú za cieľ zabezpečiť rovnosť subjektov v podnikaní. Ich výkony z funkcie správcu národného trhu však automaticky nezaručujú na trhu rovné podnikové práva na podnikanie. Ďalej, nároky tvorcov inovácii prirodzene neuspokoja iba vysvetlenia z porovnaní temp rastu dividend a miezd (hoci i to má vypovedací náboj), ale hlavne istoty včasnej a plnej úhrady účelne vynaloženej práce. V týchto vzťahoch sa vyvinul istý rešpekt štátu k účinnosti práce záujmových skupín v podnikaní vo forme podpory startupov. Hoci sa im dostáva podpory, predsa stav v realizácii invencií nepostačuje na vyrovnanie sa vyspelým krajinám a ani sa zvlášť neobmedzil únik „chytrých hláv“. Výpovednejšie sú najmä dosahované ceny tzv. garážových firiem.

Na rozdiel od súčasnosti, v systéme štátneho riadenia ekonomiky spútali sa ceny, čiže zrušilo sa právo podnikom tvoriť voľné ceny, bolo to v prevládajúcom spravovaní ekonomiky štátom typické opatrenie. V období transformácie ekonomiky sa obnovilo právo účastníkov trhu na voľnú tvorbu cien (proces ich liberalizácie). Na vývoji aplikácii modelov tvorby cien možno si ukázať spôsoby podnikania:

a) v prevládajúcom systéme štátneho riadenia s dôrazom na fázu výroby sa uplatnil model plánovanej (nákladovej) ceny  N + Z = C,  kde N predstavujú vlastné náklady a Z prevádzkový zisk. V zainteresovaní podnikov prevládala motivácia na dosahovaní hrubej výroby. ČO sa vyrábalo podľa plánu, malo byť spoločensky užitočné. Pevným bodom v spravovaní ekonomiky bol plán (naturálne bilancie) a ceny obsluhovali produkčný proces ako počítadlo. Prístup k tvorbe cien od nákladov v podstate nepodliehal overeniam trhu. Jedna z nevýhod spočívala v tom, že uvedený model negeneroval spoľahlivé ceny –  ako kritériá na meranie podnikovej ekonomickej efektívnosti.

V takejto alternatíve spravovania ekonomiky sa však realizovala príležitosť rovnosti občanov tak k výsledkom ekonomiky ako aj k spôsobom dosahovania jej výsledkov,

b) v systéme s modelom spotreby a s dôrazom na fázu spotreby počas celého obdobia až doteraz (nazvime ho prvým) pôsobí model trhovej ceny  C– N = Z. V podnikateľskom prostredí je realizačná cena, ktorú generuje trh, oným pevným bodom, je to ten bod, ktorý hýbe svetom podnikania. Stala sa pomerne spoľahlivým kritériom merania efektívnosti. V tomto modeli sa presadzuje záujem na maximalizácii zisku, zisk ako zostatková veličina, v zainteresovaní v podnikaní. V takomto spravovaní ekonomiky sa svätil a svätí tradičný prístup k rozdeľovaniu zhodnotenia. V škále cenností sa presadila rovnosť šancí v podnikaní.

V nadväzujúcom období postupne začne prevládať model cien C –  Sv = Hp, kde Sv je podniková výrobná spotreba a Hp – pridaná hodnota, čiže v podnikaní na prvom mieste pôjde o zainteresovanosť trhových subjektov na pridanej hodnote. V tomto prístupe, v porovnaní s prvým obdobím, sprístupnia sa šance zúčastňovať sa na podnikateľstve pre širší okruh záujemcov (nebudú to výhradne iba majetní). Rozhodujúcim na tomto poli sa stanú možnosti z realizácie zmien v štruktúrach základného imania, do štruktúry vloženého kapitálu sa vtiahne totiž intelektuálny a sociálny kapitál. V dôsledku toho sa inak rozloží podnikateľské riziko a zracionalizujú sa práva v rozdeľovaní v závislosti od tejto štruktúry. Uplatnenie tejto šance bude postupné, viazať sa bude na tempo rastu inovácii a ich váhy, potrebnej modernizácii, ale i na aktivite účastníkov záujmových skupín v podnikaní. Z ich možného, predovšetkým efektívneho zapojenia sa do reálnych šancí, t. j. užitočných projektov, sa bude dosahovať i vyšší zmysel vlastného konania účastníkov produkčného procesu. Pritom sa sčasti zúži priestor prác na iného. Na druhej strane zvýši sa tlak na udržaní kapitálu na vnútornom trhu. Zo strany pozitívnej elity to patrí k jej tvorivým odpovediam na uvedené spoločenské výzvy

 Pridaná hodnota ako hodnotové kritérium je na strane odberateľov vnímaná ako úžitkovosť (Ú). Je to tým, že odberateľom nie je oficiálne známa pridaná hodnota v účtovnom vyjadrení.        

tabulka_2a_ram.jpg

Dynamika úrovne cien, ako je známe, reaguje na pomery dopytu a ponuky, na trh. Dôsledky z týchto zmien sa premietajú do vnútorných pomerov cien, medzi ich štruktúrnymi prvkami dochádza k zmene pomerov. V  rozhodovaní na strane odberateľov prevláda váha úžitkovosti (pôsobí vplyv emancipácie úžitkovej hodnoty ponuky, zmysel projektov, šetrnosť voči prírodnému prostrediu). Na súčasnom stupni rozvoja ekonomiky má uplatnenie kritérií pridanej hodnoty v motivácii účastníkov vo fázach produkčného procesu zásadný vplyv na ich správanie.

Postavenie hodnotového kritéria pridaná hodnota v podnikovej motivácii závisí tak od úrovne rozvoja hybných síl spoločnosti, najmä od zapojenia intelektuálneho kapitálu, ako aj dosahovania zlepšení vo fáze spotreby. Pridaná hodnota rozširuje samotný cieľ podnikania (k zisku sa predovšetkým priradili osobné náklady). V plnení tohto cieľa, zlepšuje pridaná hodnota kritériá merania zásluhovosti, pretože:

– predstavuje nástroj k zvýšeniu ústretovosti voči potrebám spotrebiteľov (meria sa užitočnosť) a lepšiemu rešpektu voči nim. Ciele záujmových skupín, obsah ktorých sa neredukuje iba na konzum, sa menia na tvorivé riešenia vo fáze výroby, ako aj, a to v prvom rade, na fázu spotreby. Ich ciele vychádzajú z myšlienky zlepšiť spotrebu na strane odberateľov. Z rešpektu k nej je racionálne, aby sa premietli poznatky z fázy spotreby do všetkých fáz celého cyklu produkčného procesu. Je k  tomu nádej. V jej prospech sa totiž rozkladá riziko podnikania podľa novej štruktúry kapitálov, ich nositeľov. Zodpovednosť za kvalitu v realizácii projektov sa viaže na túto novú štruktúru kapitálu, na osobné záujmy, ktoré nachádzajú uspokojenie v realizácii prínosov na strane spotreby. Ich potrebu potom možno menej administratívne vynucovať,  

–  vo funkcii hodnotového kritéria akceptuje posun v rebríčku cenností (blaha) a to v ústretovom uspokojení nárokov v osobných nákladoch, čím prispeje k humanizácii ekonomiky a cez úžitkovosť voči spotrebiteľom a ekologickým aspektom. Tým sa otvárajú dvere pre využitie úžitkovej hodnoty, presnejšie úžitkovosti, v hodnotení jej efektov v podmienkach spotreby.

Masívnym pôsobením pridanej hodnoty sa dostane kvalitatívne lepší obsah pre súčasné  vykazovanie HDP.  V meraní výnosov sú poznané viaceré úskalia. Do ich obsahu sa všeobecným zainteresovaním na zisku síce pozitívne vnieslo nové vnímanie kvality spotreby, ale súčasne aj nepriaznivý aspekt –  stimulovanie spotreby pre spotrebu. Meranie spoločenskej účelovosti spotreby a jej hodnotenie zaostalo (plytvanie ako nežiaduca spotreba). Obsah HDP sa dostal do krízy, časť z vyrobeného pre trh sa stáva nepredajným, hoci väčšina by sa dala spotrebovať, avšak buď pri vyšších príjmoch, alebo nižších cenách. Zvýšiť spotrebu ako antikrízové opatrenie znamená „pchať“ peniaze do ekonomiky (je to ako s prejedaním, vzniká zásoba tuku a čo potom s ňou?). Očakáva sa rast inflácie, a daj sa svete, čudo, ani tá sa nedostavuje. (Je to iba dôsledok z poklesu cien ropy a plynu? To sa žiada overiť). Podľa všetkého, by zmeny v súvislosti s pridanou hodnotou podporili kvalitu a určenie parametrov účelného obsahu v samotnej spotrebe.

V raste pridanej hodnoty, vedľa činiteľov výrobná spotreba a výnosy, ako tretí činiteľ je rast efektívnosti zo zlepšenia úžitkovej hodnoty. Avšak čím vyšší je podiel štátneho a verejného sektoru na národnom hospodárstve –  tým menší je priestor pre vplyv emancipácie úžitkovej hodnoty.    

K tretej otázke KTO premení potrebu zmien, t.j. AKO inak v realite?

Ktorá sociálna vrstva spoločnosti so svojimi záujmami presadí zdokonalenie spravovania spoločnosti, osobitne ekonomiky? (Nedotýkam sa sociálnej stránky balíčkov, ale v efektívnom fungovaní systému  nahradili metódy podnikania. Je to vecná kritika). Hoci v diskusii sa mohla venovať väčšia pozornosť rozvoju záujmových skupín v podnikateľstve, predsa, okrem intelektuálneho kapitálu, zaujal sa postoj k obsahu sociálneho kapitálu.

V národných hybných silách sa od subjektov – záujmové skupiny v podnikaní (jestvujú za hranou aj účelové záujmové skupiny so spoločensky neželateľnými cieľmi) dá sa očakávať, že tieto naplnia posun v škále materiálnych cenností (použitie pridanej hodnoty) a rozšírenia ich o postmateriálne cennosti (humanizácia). Tým, že kapitál umožňuje zintenzívniť využitie aliancií, čiže okrem tejto cesty novodobej „kolektivizácie“, poskytuje sa príležitosť uzatvárať svorníky medzi individuálnymi (egoistickými) záujmami tvorcov hodnôt s dlhodobými spoločenskými cieľmi. Táto ich jednota sa uzatvára na báze spoločensky uznávaných spoločenských cenností (spoločenské blahá). Pripomenúť treba, že už počas „zamatovej“ začala ich premena:

– od rovnosti všetkých k výsledkom rozšírenej  reprodukcie a tiež v podstate rovných možností ich dosahovania (dokonca povinný pracovný pomer), čo sa pravda spojovalo s vysokou mierou centralizácie pre zabezpečenie istej formy prežitia,

k rovnosti šancí pre účastníkov v tvorbe hodnôt, s možnosťami ich sebarealizácie a s udržaním pravidiel rozdelenia zhodnotenia v podmienkach jeho tvorby. Na škále cenností sa zviditeľnila a účelovo využíva hodnotové kritérium – zisk. V ďalšej fáze pôjde o pridanú hodnotu a s ňou dostáva táto rovnosť šancí nový obsah. Súčasne sa však nastoľuje potreba ju presadiť v spoločenskom rozmere, t. j. akceptovať zmeny v politike a to:                          

–  uznať a zapojiť nové druhy kapitálu (intelektuálny a sociálny), čím by sa osobne angažovali ich nositelia do rizík podnikania. Ide o ich historickú prospešnosť: rozvinúť  konkurencieschopnosť krajiny,

– očakávaný zlom vo vedomí u nositeľov týchto kapitálov nastane po uvedomení si svojej reálnej pozície, čiže svojich zásluh na inovačných procesoch, ktoré vedú k rastu efektívnej tvorby spoločenských hodnôt cestou intenzifikácie.

Vecný predpoklad tak prevratných úspechov v racionalizácii práce, ako aj návrhov na vhodné úpravy pomerov v podnikaní predstavuje spojenie síl záujmových skupín v podnikaní, obrazne „zlepencov“ upätých na talenty (v prírode sa im podobá rojenie včiel). Progresívne sily záujmových skupín v podnikaní sa zjednotia okolo svojho programu a postupne sa vyčlenia z mlčiacej väčšiny (zamestnanci). Dá sa očakávať, že tieto sily časom nadobudnú samostatnú viacvrstevnú štruktúru. A ako taká nebude naklonená akceptovať ľubovoľné, ako aj zavádzajúce, vysvetlenia spoločenských javov, osobitne nepriaznivých. Spoločne účastníci záujmových skupín v podnikaní perspektívne dosiahnu svoje politické uznanie. Od pozitívnej elity, patriotov priemyslu (moderní nasledovníci Baťu), sa dá očakávať, že nájdu s ňou spoločnú reč. (Ako sa však zachovajú ostatní podnikatelia?) Tým nastanú možnosti premeniť formálnu rovnosť šancí v podnikaní na skutočnú pre spoločenskú väčšinu.

V súvislosti s účinnosťou záujmových skupín v podnikaní ešte niekoľko tém.           

V styku záujmových skupín so súčasným nazeraním, a pred etapou vlastnej transformácie, predchádza vývoj myslenia. V prvom kroku je to obhajoba posunov na škále cenností (spoločenské blahá). K tomu sú podnety z reflexií na ekonomický vývoj, a v tom i na hromadenie negatívnych účinkov spôsobených platnou sústavou riadenia (podrobne  (1).

V stratégii vývoja sa vždy presadia spoločenské sily, ktoré plnia métu v dosahovaní vyššej spoločenskej produktivity práce. Hoci záujmové skupiny v podnikaní predstavujú urýchľovač inovácií, čiže sú zaujímavým zdrojom rastu konkurencieschopnosti krajiny, predsa nedá sa očakávať, že sa pre ňu samovoľne vytvorí vhodná podnikateľská klíma. V súvislosti s ňou na viaceré otvorené otázky, nové podnety, ktoré podporujú myslenie o postavení a úlohách záujmových skupín v podnikaní upozornil Milan Zelený (rozvoj lokalít, tlačiarní 3D a pod.(3)

Vedľa elity je to predovšetkým stredná vrstva, jej mysliaca časť ako nositeľ faktorov technického a vôbec spoločenského progresu sa stáva súčasťou centra kritickej masy s myslením. Táto kritická masa samovoľne narastá, zvyšuje sa totiž rola intelektuálneho a sociálneho kapitálu, ktorá sa prejavuje v schopnosti zakladať predovšetkým progresívne malé a stredné podniky. O tom zo skúseností na jednom z úsekov českej ekonomiky uviedol Ivo Valenta, majiteľ SYNOTU, toto: „Investice za pět milionů a firma dnes, po štyrech letech produkuje dvěstě milionů za rok. Je to jedna z tých startupových firem, která se podařila. Byla první, a to nás navnadilo, tak jsme šli do dalších“ a zaprognózoval si: „Poslední startup, na jehož prezentaci jsem byl, je zajímavý pro ty z vás, kteří hrajete počítačové hry, hlavně isporty. To je něco, co má obrovskou dynamiku a podle mého soudu to do budoucna nahradí i živé sporty a sázení na ně. Je to předvoj toho, že digitalizace her donutí živé sporty, aby se digitalizovaly,“ Autor citátu potvrdil, že v malej firme zhmotnený intelektuálny kapitál, jeho  potenciál, sa v krátkej perspektíve mnohonásobne zhodnotil. Enormne sa zvýšila pridaná hodnota. 

V súvislosti so záujmovými skupinami v podnikaní sú i podnety pre teóriu manažmentu napr. uplatnenie hierarchického princípu riadenia (model s uprednostňovaním príkazov zhora nadol). Z prienikov záujmových skupín v podnikaní, ich úspechy, narušujú tradičné predstavy o výhodách hierarchického usporiadania. Pri pozornejšom vnímaní efektivity v riadení hierarchický princíp dobre zodpovedal podmienkam, keď riziko v podnikaní spočívalo vo fáze výroby. Všeobecne, keď však primát problémov z fázy výroby ustúpil v prospech fázy spotreby, čiže nastala situácia, že nie je problém vyrobiť, ale predať, vystúpili na povrch slabiny hierarchického modelu riadenia. Medzi slabiny patrí meškanie, (pomalá) flexibilita na zmeny prostredia. Princíp sa zachová pri jednoduchých cieľoch. K sploštenej podobe organizácie riadenia záujmové skupiny v podnikaní využívajú najmä siete.

Je zaujímavé, že už aj veľké TNK sa zamýšľajú nad využitím štýlu práce zo startupov a to aj v súvislosti výhradného uplatnenia hierarchického princípu. To je zaujímavé najmä pre rozbehnuté a dobre fungujúce podniky. Príkladom je (4): „Jihokorejská společnost Samsung Electronics hodlá podniknout reformu celé své firemní kultury. Největší světový výrobce chytrých telefonů a paměťových čipů dnes oznámil, že chce odejít od tradičního hierarchického modelu založeného na příkazech sestupujících shora dolů. Jeho snahou bude fungovat podobně jako startup, tedy jako malá a dravá začínající firma. Společnost uvedla, že její manažeři a běžní zaměstnanci slíbili omezit zkostnatělé hierarchické postupy, zbytečné schůze a přesčasy a zavést pracovní prostředí, které podporuje dialog a inovační aktivitu.

Účasť na politickej moci predstaviteľov záujmových skupín v podnikaní má zaujímavý i priestorový aspekt. Ich absencia v politike totiž ponecháva zatiaľ takmer panenský priestor k jeho zmocneniu sa či už elitami (udržať hierarchiu), a či extrémnymi stranami, neraz naoko nepriateľskými voči elitám. Neradno síce fušovať do iného predmetu, ale predsa dá sa to pozorovať v aktuálnych vzťahoch na politickej scéne, či nenastala doba zrodu nových štandardných politických strán a či nemá súvislosť so vznikom záujmových skupín v podnikaní? Zatiaľ v súhrne sa totiž nevytvárajú priaznivé politické predpoklady pre udržateľnosť ekonomickej konkurencieschopnosti najmä malej ekonomiky.

Na záver:

1.Národná ekonomika s modelom spotreby s prevládajúcim ziskovým zameraním, čiže s prednostným ťahom na efektívnosť vo všetkých fázach produkčného procesu sa vyznačuje i svojimi nepriaznivými účinkami v spoločenskom rozmere a reálne sa správa, akoby sa „mútilo maslo“ (či nastala únava materiálu?). Pritom, maslo (alebo svetskú slávu) zobrali tí, ktorí po roku 1989 vykonali pomerne rýchlo vykonateľné zmeny, a vecne a časovo náročnú premenu spoločnosti (štruktúru ekonomiky, školstvo, zdravotníctvo, spravodlivosť, sociálne otázky a pod.) na báze osvojenia si reštaurovaných cenností (spoločenské blahá), túto srvátku – adaptáciu dostali ako údel dediči (títo sa nemohli vzdať tohto dedičstva). Vyrovnať sa s takýmto údelom (konvergencia) však vyžaduje desaťročia (ako to pokračuje predovšetkým na úseku príjmov, tak treba nie 30, ale 2x30 rokov). K tomu dopomáhajú aj dôsledky zo závislostí na mocnejších ekonomikách (doma nebolo jedno, kto privatizoval, či investoval, a prečo úpadky).

V etape transformácie po roku 1989 sa reštaurovala idea modelu spotreby a vo vzťahoch v spoločnosti pri tvorbe hodnôt v národnom meradle rovnosť šancí. To je meter všetkého. Avšak rovnosť šancí má od samého začiatku reálne trhliny: odchod za prácou a sčasti – chytrá časť aj za svojím uplatnením, rast negatívnych účinkov v dôsledku uplatneného modelu riadenia, únik peňazí, rast spotreby pre spotrebu, ako kedysi rast výroby pre výrobu, a pod. Ako však inak?

Záujmové skupiny v podnikaní so svojím zameraním na inovácie rozvíjajú aktivity s cieľom hospodárskeho rastu a kvality spotreby. Tieto s pozitívnymi účinkami sú koncepčne pripravené:

– inovatívne tvoriť, ale aj manažovať obchod so znalosťami a odpovedať nielen na súčasné, ale i budúce výzvy. V koncepcii sa ráta s rovným postavením intelektuálneho a spoločenského kapitálu. Rast pridanej hodnoty umožní žiaduci rast príjmov, čo však v štruktúre ekonomike si vyžiada obmedziť závislosť na tretích stranách,

– stimulovať technologickú modernizáciu a tvoriť projekty nových druhov produkcie a služieb s relatívne vysokou pridanou hodnotou. Projekty záujmových skupín v podnikaní sú nástrojom zrýchliť návratnosť kapitálu na vnútorný trh a riešiť odkladané lokálne problémy.

Aby sa rozvinuli ich sily potrebného postavenia v ekonomike, to vyžaduje systematickú prácu. Na jej vykonanie musí narásť kritická skupina ľudí, ktorých zjednocuje myšlienka, že jestvujúca podnikateľská klíma je nevhodná, nesprávna a svojím spôsobom nespravodlivá, a súčasne vypracovať a predložiť ucelenú koncepciu, ktorá umožní rýchly rast konkurencieschopnosti ekonomiky SR predovšetkým na trhu EU.                                                                                         

2. Aktivity Inštitútu ASA vo vytváraní podmienok na predkladanie horúcich spoločenských tém odbornej verejnosti a v hľadaní možností ich racionálnych riešení sú hodné uznania. Je užitočným v tejto jeho záslužnej činnosti pokračovať.                                                                                            

Použité zdroje:  
1. Mikulič, K.: Firma a jej prostredie, Veda Bratislava, 2015, ISBN 978-80-224-1404, Modernizácia v podmienkach firmy a jej ekonomické výsledky, MANAŽMENT podnikania a vecí verejných, (DIALÓGY) č.28/2015 
2.Švihlíková,I:Rozhovorhttp://www.parlamentnilisty.cz/arena/rozhovory/Svihlikova-po-cinske-navsteve     
3.Zdroj:http://byznys.lidovky.cz/konec-klasicke-firmy-samsung-se-chce-promenit-v-dravy-startup-p6d-/firmy-trhy.aspx?c=A160324_132517_firmy-trhy
4. Zelený, M.: Rozhovor, autor: P. Francová a J. Sochor| Datum: 04.07.2015 | Zdroj: Lidové noviny

(Poznámka redakcie: Text nebol redakčne štylisticky upravovaný)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984