Šanca na zmenu

Počet zobrazení: 2769

Koronavírusová pandémia, ktorú priamo či nepriamo pociťujeme a preciťujeme všetci, zmenila súčasný svet. Nerešpektuje hranice, nerobí rozdiely, nepozná vyvolených. Prináša množstvo dramatických a tragických príbehov. Zároveň nás núti aj premýšľať, bilancovať, prehodnocovať a múdro konať.

Každá kríza je však výzvou pre nový, pozitívny príbeh. Už teraz sa ukazuje, že sa vieme spojiť pre dobro veci. Meniť zaužívané schémy i naše myslenie. Kiežby nám to ostalo aj po odznení tejto krízy. Ľudstvo by tak malo byť lepšie. Nielen vo vzťahu človeka k človeku, ale aj vo vzťahu k prírode samotnej. Aj pandémia, ktorá nás momentálne trápi,  ukazuje, že súčasná ekonomická mantra neustáleho hospodárskeho rastu kráča ruka v ruke so zjednodušeným mechanickým videním a vnímaním sveta, bez postačujúceho chápania jeho zložitosti, širších súvislostí a dôsledkov či následkov ľudského konania.

Podobne ako pri pandémii však ani pri súčasnej environmentálnej kríze nestačí riešiť len priame symptómy (napr. úbytok biodiverzity, klimatickú zmenu a pod.), ale aj jej hybné sily: fyzické (napr. rast ľudskej populácie, rast spotreby, rast sociálnej asymetrie a pod.) i vnútorné ľudské (napr. nástup plytkosti, kultivácia chamtivosti, odcudzenie sa prírode). Zjavne  si tiež  uvedomiť , že byť zdravý na ekologicky ťažko skúšanej zemeguli sa dlhodobo nedá. Príčina mnohých  problémov  je v našej chamtivosti.  Dostali sme sa do pasce. Robíme všetko pre to, aby sme žili lepšie a mohli si viac užívať, ale tým si súčasne vytvárame iné a nie malé komplikácie a problémy, ktoré situáciu ľudstva zhoršujú – napríklad problémy ekologické.

Udržateľná spoločnosť je taká, ktorá podporuje život. Preto aj tu je treba premýšľať, bilancovať, prehodnocovať a múdro konať. Vedieť by sme to už mohli. Držme si preto palce, aby sme to zvládli. Aj s pandémiou, aj s environmentálnou krízou.
Dlhé roky tvrdím, že  naša krajina potrebuje štátnikov. Ale štátnici sú, zdá sa, u nás už vyhynutý druh. Tým, samozrejme, nemyslím šikovného populistu, tých je dosť, ani príjemným dojmom pôsobiace bábky. Tu sú dnes prvoradé partikulárne, sebecké, stranícke záujmy, nie záujem celku. Prikláňam sa k názoru, že  zásadné problémy Slovenska nie sú nejaké chvíľkové, ani sa neviažu na vládu nejakej jednej garnitúry, ale sú dlhodobého, chronického charakteru. Pretože, čo je vlastne asi najhoršie, v reálnom živote nebadám ani medzi bežnými ľuďmi nejaký zásadný záujem o existenciu a správu tejto krajiny. Ako keby sa vlasť bežného Slováka, žiaľ, často končila plotom jeho rodinného domu. A pod „reálnym záujmom“ o svoj štát si rozhodne nepredstavujem krikľavý nacionalizmus, agresivitu proti iným národnostiam, ale reálnu schopnosť a pripravenosť niečo hmatateľné pre našu spoločnosť urobiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984