SS ekonomika a Damoklova sloboda

Počet zobrazení: 4707

damocles.jpgPrvé S – Švindľovanie

Prvé z tohto trochu šokujúceho pomenovania a charakterizovania súčasnej ekonomiky a ekonomických vzťahov vyjadruje v angličtine slovo swindle, v nemčine Schwindel, v slovenčine švindeľ. Zmyslom akejkoľvek činnosti v súčasnej ekonomike, najviac pri obchode s tovarmi, je dosiahnuť zisk a to akýmkoľvek  spôsobom, najlepšie najrýchlejšie a najjednoduchšie, najlepšie nejakým tým švindľom a dosiahnuť tak konkurenčnú výhodu.  Cieľom sa čoraz viac stáva zohnať nejaké informácie, aby subjekt (obchodník) mohol dosiahnuť (ne)legálnym spôsobom – švindľom – zisk, napríklad machináciami s nákladmi v účtovníctve, vyrábaním fiktívnych charitatívnych činností za účelom vyhnutia sa daňovej povinnosti, zamestnávaním načierno, zamestnávaním legálne za nelegálnych podmienok, machináciami s DPH a spotrebnými daňami, karuselovými obchodmi, vývozom fiktívnej činnosti do daňových rajov s jediným cieľom neplatiť dane a zvýšiť zisk, zakladaním prázdnych schránkových firiem slúžiacich iba na vyvezenie ziskov a vyrobenie straty, zakladaním fiktívnych firiem za účelom vyhnúť sa dani z dividend, zakladaním  schránkových firiem na zahmlenie činnosti, úžerníctvom skrytým za zmluvami dvoch slobodných subjektov, získať, využiť a zneužiť interné informácie na burze, utápaním a prepieraním peňazí prostredníctvom tzv. investovania na finančných trhoch alebo trhu s umením atď. 
Ekonomika je uzavretý systém (hra) s konečným  počtom účastníkov, kde keď niekto získa, musí niekto stratiť. Keď sa peniaze hrnú na účty niekoľkých vyvolených, väčšina stráca. To všetko sa deje za pozorného dohľadu demokratických štátov EÚ či USA s plným ústami demokracie, ľudských práv, slobody a výhradnej vlády práva. Štáty EÚ ani USA samé nič nepodnikajú proti svojim partnerom, ako sú Cyprus, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Holandsko, ostrovy Man a Jersey pod správou VB, štát Delaware na území USA, štáty Karibiku atď. Najmenej zarobí dnes ten, kto priamo niečo užitočné vyrába, ak nevykonáva pritom aj obchod...

Špecifický švindeľ, ako dôjsť  v dlhodobom období k zaručeným ľahkým ziskom, je tzv. dobývanie renty (rent seeking) – návrat do dôb feudalizmu. Nejaká firma získa objednávku, ktorá jej vo väčšom časovom horizonte zabezpečuje pravidelný príjem – odvody – dávky za poskytovanú službu, podobne, ako boli povinné platby za čias feudalizmu. Ide o rôzne informačné a počítačové služby štátu a samosprávam, PPP projekty v rôznych oblastiach,  poistné služby v zdravotníctve a penzijnom systéme, kde ľudia zo zákona odvádzajú dobrovoľne alebo povinne peniaze súkromným firmám a pod. Chýba už len zrušenie daňovej povinnosti pre šľachtu (nadnárodné korporácie, oligarchov a veľkých investorov), povinné desiatky pre obyčajných ľudí a malých podnikateľov a zavedenie dane na hlavu. Národné štáty zanikajú a moc preberajú nadnárodné korporácie, ktoré budujú svoje impériá bez hraníc. Neposlušné štáty ľahko potrestajú na arbitrážnych súdoch. V národných štátoch sa zase demokracia mení pomaly, ale isto v plutokraciu.

Druhé S – Mrhať

Druhé S súvisí s anglickým slovom squander, ktoré znamená mrhať, premárniť, neuvážene utrácať. Mrhajte peniazmi a zdrojmi, ako sa len dá, nepozerajte na zmysluplnosť vynakladania zdrojov, trh to všetko efektívne vytriedi, zariadi a dovedie na správnu koľaj. Utrácajte, pokiaľ môžete, lebo inak ekonomika nebude mať tržby, následné zdroje a firmy skrachujú jedna po druhej. Konzumenti, míňajte v obchodoch, lebo inak sa ekonomika zrúti ako domček z kariet. Všetci pritom vyhlasujú, aký skvelý systém súčasná ekonomika je. 

Vo všeobecnosti všade v ekonomike chýbajú peniaze, pričom americká súkromno-štátna centrálna banka FED chrlí prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania peňazí do sveta inflačné peniaze, ktoré zakotvujú v kasínach na finančných trhoch, kde rozpúšťajú straty obchodníkov z ľahostajného podnikania, ich toxické úvery a dlhy. Iniciátor tejto katastrofálnej politiky, guru neoliberálov a rôznych pseudobojovníkov za slobodu (podnikania), bývalý šéf FEDu A. Greenspan, bol žiakom a zbožňovateľom A. Randovej (pôvodným menom Rosenbaumovej), absolventky filozofie a histórie v boľševickom Rusku a „najhoršej ruskej spisovateľa/ky“ minulého storočia. Neoliberáli a monetaristi sú vlastne neoboľševici – boľše money. Ktovie, či Greenspan s Randovou pri spoločných sedeniach nelevitovali boľše money. (Greenspan mal radšej zostať pri hre na klarinet a saxofón. Greenspanov rovesník z rovnakej komunity N. Y., populárny herec P. Falk (Columbo) vyštudoval ekonomiku, ale sa venoval herectvu a urobil pre ľudí viac.)

Utrácajte a užívajte si, pokiaľ nato máte!

Veľkým zlyhaním ekonómie je neschopnosť definovať, čo je hodnota. Existuje mnoho teórií hodnoty (ktoré nebudem tu popisovať): pracovná, Marxova teória nadhodnoty, nákladová, subjektívna; rozoznávame úžitkovú a výmennú hodnotu tovaru, vzácnosť pri tovare, a ja by som skôr doplnil význam toho či onoho tovaru, čo stanovuje jeho cenu. Rozoznáva sa hodnota v krátkodobom horizonte, čo vyjadruje cena a v dlhodobom by sa cena mala blížiť ku skutočnej hodnote. Ale čo tá hodnota je, čo ju tvorí? Pracovnej teórii a teórii nadhodnoty sa vytýkalo, že nezahrňujú význam a kapitál (investovanie). Ale každý kapitál zahŕňa v sebe minulú prácu, akumulovanú prácu mnohých do jedného subjektu, ukradnutú prácu, privatizovanú prácu. Izraelskí ekonómovia a „disidenti“ Nitzan a Bichler prišli s mocenskou (power) teóriou hodnoty,  kde hodnota, kapitál je určovaný mocou, mocenským postavením. Ekonómia tápe. Osobne si myslím, že najbližšie k pravde mal Marx, ale ani jeho určenie hodnoty nie je úplné a konečné, chýba nutnosť vyjadriť, ako rozlíšiť význam, vzácnosť, intelektuálnu náročnosť a časový horizont a ako ich následne zakomponovať do ceny a spravodlivého odmeňovania.  Ekonómia tápe.

Damoklova sloboda

Damoklov prípad každý pozná. Damokles závidel vládcovi Dionýzovi. Domnieval sa, že  vládcovi je najlepšie žiť. Dionýzos ho posadil na „trón“, dal mu hojne jedla a pitia a nad jeho hlavu spustil ostrý meč na konskom  vlase.

Takto nejako sa javí aj naša sloboda, ktorú si historicky užívame. Máme jej dostatok, ale každý individuálne sa bojíme, že ju kedykoľvek môžeme stratiť alebo, že sa rozplynie v mase, bezvýznamnosti. My, ktorí sme prežili dobu totality s obmedzenými právami a slobodou, vieme posúdiť, čo máme navyše. Dosiahli sme slobodu pohybu – cestovanie. Keď však nemáte peniaze (stratíte prácu), sloboda cestovania je vám nedosiahnuteľná, zbytočná.  Dosiahli sme slobodu slova a slobodu zhromažďovania. Čo s ňou, keď protesty občanov nikto nepočúva a moc ignoruje až do okamžiku, kým vyšumia, unavia sa? Slobodu slova má každý, takže každý píše a nikto nikoho nepočúva a nečíta. Sloboda slova sa rozplýva v beztvarej mase a myšlienka a apel slova sa rozplýva v bezvýznamnosti. Niekedy ľudia boli za porušenie boja za demokraciu, slobodu, spravodlivosť, proti korupcii nielen v celej spoločnosti, ale i v meste, na pracovisku zatváraní a priestorovo izolovaní vo väzeniach. Dnes sú zbavení práce, zostávajú na slobode bez peňazí, bez možností. Keď nemáte prácu, nemáte príjmy, nemáte slobodu. Chcete slobodu, vážte si prácu, nereptajte na pracovisku a poslúchajte! Aká to sloboda? Chcete slobodu, berte akúkoľvek prácu a nepozerajte, čo vás baví, či sa v nej sebarealizujete, či ide o monotónne fyzické alebo duševné činnosti. Aká to sloboda? Nepáči sa vám? Emigrujte! Dostanete prácu v zahraničí podľa svojich schopnosti, keď neovládate dokonale jazyk (gramaticky) ako hovorcovia? Azda len IT špecialisti. Právnik? Novinár? Úradník?

Spriečte sa silnejším a mocným, kritizujte ich konanie, o ktorom si myslíte, že je amorálne alebo nelegálne. Za chvíľu čelíte súdnym procesom, musíte si platiť advokáta, hrozí vám exekúcia, zbavenie majetku, o psychickej ujme nehovorím. Mocnejší aj vedia, že nemajú pravdu, ale ich drahší advokát, vplyv na psychiku slabšieho a „nezávislé“ súdy odradia vopred každého.

Dnes sa naivne chápe sloboda ako možnosť robiť si a povedať si čokoľvek a akokoľvek  kýmkoľvek, pokiaľ sa tým neporušuje zákon. Áno, pokiaľ to neohrozuje moc (paragrafy sú ohybné). Tej slobody hlúpych, primitívnych a tupých slov a činov najnižšieho spoločného menovateľa je neúrekom. Ale ktovie, či to nie ako s tým plným stolom jedla a pitia u Damokla. Prežieranie vedie nakoniec len ku chorobám.

Príkladný paradox

Španielsko čelí dlhodobej ekonomickej kríze a dlhodobej vysokej  nezamestnanosti, medzi mladými ľuďmi masívnej. Ľudia takmer tri roky bez prestávky protestujú v Madride, štát šetrí na mzdách, firmy prepúšťajú s odvolaním sa na krízu. Zisky kapitálu musia zostať neporušené a možno trochu narásť a mzdy musia klesať, čo je záležitosť všetkých vyspelých ekonomík.  Počas leta futbalový klub Real Madrid s vysokým dlhmi, ale tiež s vysokou trhovou kapitalizáciou (pákový efekt, hrozba rýchleho pádu), si dovolil kúpiť jedného futbalistu z Anglicka za 100 mil. eur. Táto suma dvoj- až trojnásobne prevyšovala cenu iných najlepších futbalistov. Ten futbalista nepatrí pritom ani medzi najlepších dvadsať na svete. Má ale potenciál, tvrdili majitelia a tréner, vytvárali umelú značku, predávali kartičky s futbalistom a pod. Marketing urobil svoje a časť nákladov sa obratom vrátila. Ako si môžu dovoliť majitelia klubu vyhodiť takú nehoráznu sumu za svoju hračku, keď obyvateľstva trpí? Banky im ochotne požičali. Koľko ľudí sa mohlo zamestnať, vytvoriť pracovných miest... V rovnakom čase v Španielsku zanikol najstarší profesionálny cyklistický tím Euskaltel-Euskadi. Na svoju činnosť potreboval ročne 9 mil. eur. Po odstúpení niekoľkých sponzorov mu chýbali dva milióny. Nezohnal ich. V cyklistike svetu vládne Tour de France. Pozerá sa na ňu celý svet. Cyklisti z nej však nemajú takmer nič. Polovica ziskov ide do vreciek súkromného organizátora. Tímy dostanú ani nie polovicu. Cyklisti sa snažili štrajkovať, ale francúzske tímy vždy snahy bojkotovali. (Francúzi nie sú leniví a štrajkochtiví, ale zamestnávatelia sú tam príliš kategorickí, jednania neochotní.) Kvôli cyklistom sa pozerajú milióny ľudí po celom svete v televízoroch na Francúzsko – jedna tretina iba kvôli krajine –, ktoré následne navštívia a prinesú im peniaze. Cyklisti zarobia minimálne za svoj výkon v porovnaní s inými športovcami. Prečo sa nedohodnú? Prečo preteky Tour de France neorganizuje národná organizácia?

Pomaly ďalej zájdeš

V jednom svojom článku v minulosti som ohľadne ekonomického rastu napísal: Kam sa tak ponáhľať, keď nevieme, kam spejeme? A keď vieme, kam sa tak ponáhľať? Kde sú medze (pseudo)slobody? Kde sú medze globalizácie? Keby sme spomalili, ekonomika by nebola taká napätá, mohlo by sa produkovať lokálne a nie globálne, ľudia by získali istejšiu prácu, životnú istotu a tým slobodu, a aj zisky by sa stabilizovali.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984