Reklama
Reklama

Rusko vs. Kočner (4)

Spolu v kšeftoch, aj vo vraždení? Ukážky z knihy Dvojhra bez pravidiel
Počet zobrazení: 4934

rusko-kocner_obaika.jpgPrvá časť: Rusko vs Kočner (1)
Druhá časť: Rusko vs. Kočner (2)
Tretia časť:
Rusko vs. Kočner (3)

 

Chyba na chybu?


Ak bol za vraždou naozaj Kočner, tak je jasné aspoň to, že už nemohol siahnuť po profesionálnych zabijakoch, lebo tých pozatvárala polícia pod vedením generála Tibora Gašpara. A nemôže byť väčší paradox než, že práve Gašpar sa potom stal terčom umelej hystérie vyvolanej našou „žlťáckou tlačou“ (to je podľa definície zo začiatku minulého storočia v USA taká, ktorá sa vyžíva v honoch na čarodejnice, bez ohľadu na fakty), takže pod neustávajúcim tlakom generál Gašpar nakoniec radšej odstúpil. Zároveň však vyhlásil, že (Hlavné správy): „Kiska je nehorázny klamár a konšpirátor“, a rozhodol sa konať (Nový Čas): „Chcem nezávisle čo najskôr urobiť všetko pre očistenie môjho mena a ochrániť svoju rodinu od hyenizmu niektorých novinárov.“

Medzičasom sa Alena Zs. stala (vďaka notorickým únikom z vyšetrovacieho spisu) podozrivou aj z vraždy exprimátora Hurbanova. Zbabranú akciu opísal čitateľ na sociálnej sieti asi najvýstižnejšie: „Povážte spôsob vraždy Basternáka, na prvý pokus príde vrah až k bránke Basternákových a netrafí ho prvou ranou a zasekne sa mu zbraň... Druhý pokus: namontujú výbušninu na pietne miesto, kde chodia ľudia meniť kvetiny často, a tí tam nástražný systém objavia... Tretí pokus nesie najviac znaky tragikomédie... Kaluz príde prezlečený za policajta pred dom Basternákových deň pred vraždou, kedy už sú Basternákoví napojení cez signálne tlačidlo namontované na políciu a majú kamerový systém na ulici... Na druhý deň príde Kaluz so svojim bielym autom s odmontovanými značkami, v bielej košeli k Basternákovým. Počká, kým obeť ide s manželkou a dvoma psami na prechádzku, prejde s autom na druhú stranu, vystúpi a otvára si dvere spolujazdca. Vyťahuje brokovnicu z roku 1921 a uteká cez tých psov za Basternákom a vedľa hlavy manželky strieľa prvýkrát, no netrafí. Basternák sa potkne a on ho dobehne a už ako ľahkú obeť usmrcuje. Nasadá do auta a zatvára si ešte dvere spolujazdca, čiže sa musí nakláňať cez celé auto... Basternákov syn strieľa na neho, znefunkční auto, a trafí Kaluza ešte do lakťa, ten s tou bielou košeľou musí svietiť na kilometre od krvi... a ešte si aj zabudne doklady na prednom sedadle... sudkyňa potom ešte konštatuje, že Kaluz má nadpriemerne vysoké IQ...“

Z objednávky vraždy Basternáka bol obvinený Roman Ostružlík, ktorý mal priznať spoluúčasť Zsuzsovej a Andruskóa, ktorý od začiatku spolupracuje s políciou. V máji 2019 však túto výpoveď odvolal, pretože vraj bola získaná nátlakom vyšetrovateľov. Zsuzsová samotná všetko popiera.

Podľa reportérky Lackovej z Plus 7 dní patrila Alena Zs. k zvyškom sýkorovskej bandy, ktorej jadro polícia prakticky rozprášila už v roku 2010. K tej mal patriť aj Kaluz, ktorý pracoval v SBS mafiánskej skupiny sýkorovcov DKFB, čo je skratka pre slová Detektívna kancelária Františka Borbélyho (medzičasom už odsúdeného). Ak teda bola za vraždou novinára Kuciaka a jeho snúbenice, tak Kočner už siahal naozaj po spodine podsvetia. „Lacní Jožkovia“ za pár desiatok tisíc eur zbabrali, čo mohli. Kuciaka vraj mali podľa obžaloby uniesť. Zmiznutie novinára sa už na Slovensku udialo, bol to Palo Rýpal, a nevzbudilo to nijakú mimoriadnu pozornosť. Ďalším bol, rovnako ako Kuciak, fakticky neznámy Miroslav Pejka – to si verejnosť ani nevšimla. Ale zavraždiť niekoho v jeho dome aj so snúbenicou môže len skutočne amorálne hovädo, nemajúce ani najmenšie zábrany. Takže dosiahli pravý opak, než si objednávateľ želal.

Ak to bolo takto, tak najbizarnejšie na tom je, že tá dvojnásobná vražda bola zbytočná a dokonca kontraproduktívna pre objednávateľa. Ten istý sudca pol roka po brutálnom čine, v auguste 2018, vyniesol nový rozsudok, podľa ktorého Kočner nielenže vôbec nemal prečo žalovať Unipharmu, keďže samotný biznis riešili lekárnici cez dcérsku firmu Pharmaeduca, ale žalobu aj proti tej zamietol ako nedôvodnú.

A aby to bolo ešte zaujímavejšie. Existuje aj tretia verzia, podľa ktorej obvinenie z dvojnásobnej vraždy je možno len o pokusom udržať Kočnera vo väzbe, keďže za zmenky to už nejde. Ako bizarná bodka v tejto bizarnej kauze sa nakoniec objavuje (opäť údajným únikom z vyšetrovacieho spisu) podozrenie, že medzičasom z dvojnásobnej vraždy obvinený Kočner, nie je tým pravým objednávateľom. Podozrenie padá i na spolumajiteľa skupiny Penta Jaroslava Haščáka, neslávne známeho vyjednávača z kauzy Gorila. Ten to urazene popiera...

 

Nielen dvojnásobná vražda?


K bizarnostiam vyšetrovania vraždy Kuciaka a jeho snúbenice patrí, že vyšetrovateľom cez plece číta spis kde-kto. Podozrenie padlo aj na advokáta Kvasnicu, zo spisu vyťahuje hrozienka škandalista Matovič, notoricky z neho cituje na diskreditácie politikov nastavený Denník N, ale napriek všetkým opatreniam a varovaniam, že to môže sťažiť ďalšie vyšetrovanie a, naopak, uľahčiť obvineným obhajobu, úniky citlivých informácií pokračujú takmer na dennej báze. A tak sa dozvedáme, že hlavná koordinátorka „bandy z Kolárova“, obvinená z dvojnásobnej vraždy, mohla byť zapletená do vraždy bývalého primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka, ale aj vraždy mladého talianskeho podnikateľa Davide Casellata. Ňou údajne objednaní páchatelia vraj mohli byť aj za vraždou podnikateľa Petra Molnára v Kolárove. Nám už dobre známi Marček a Szabó (Nový Čas): „... po predchádzajúcej dohode v decembri 2016 strelnou zbraňou zavraždili poškodeného P. M., po násilnom vniknutí do jeho rodinného domu s cieľom získať majetkový prospech.“ Čudné je len to, ako je možné, že Molnár „po násilnom vniknutí do jeho rodinného domu“ stál chrbtom ku strelcovi, ktorý mu zasadil dve rany do hlavy. Faktom ale je, že Marček po tom, čo začal spolupracovať s políciou, ukázal vyšetrovateľom, kam zahodili vražednú zbraň a tú naozaj vylovili na sútoku Malého Dunaja a Váhu. Bola to stará parabella ešte z druhej svetovej vojny.

Na zozname perspektívnych obetí sa mal ocitnúť aj Maroš Žilinka, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý Kočnerovu kauzu Technopol Servis dozoroval. Podľa obžaloby Zoltánovi Andruskóovi, ktorý je tiež obvinený v prípade Kuciak, sa do vraždy Žilinku veľmi nechcelo a (SITA): „... preto dlhoval Alene Zsuzsovej 20-tisíc eur ako zálohu, ktorú za túto vraždu už prebral. Alena Zsuzsová sa naňho hnevala a hrozila mu, že ho Kočnerovi ľudia zabijú. Navrhla mu teda, nech urobia ,aspoň‘ Kuciaka... Zoltán Andruskó to zadal partii, o ktorej vedel, že už v Kollárove vraždila, konkrétne Tomášovi Szabóvi a Miroslavovi Marčekovi.“ 

Ďalším na rane mal byť prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky. Toho Kočner opakovane kontaktoval a márne sa pokúšal o osobnú schôdzku. Opakovane sa však vraj stretli v Trnkovej pracovni, keď ten bol generálnym prokurátorom. Šufliarsky tvrdí, že ohrozený mohol byť, lebo z jeho iniciatívy sa nakoniec Kočner ocitol za mrežami. O dva mesiace neskôr už je zasa všetko inak, ako, sa čoskoro dozvieme.

A do tretice mal byť v ohrození aj bývalý minister vnútra a aj spravodlivosti Daniel Lipšic. Ten ale vyhlásil, že v dobe, keď sa k útoku na neho malo schyľovať, žiadne nebezpečenstvo necítil.
 

Kočnerova temná minulosť?


Celé desaťročia bol Kočner známy ako „vybavovač“, ktorý sa vyhýbal kšeftom mafiánskych skupín, aj násiliu s tým spojenému. A odrazu jeho pôvodne blízky priateľ, Peter Tóth, hovorí vyšetrovateľom viac, než by od neho ktokoľvek očakával. Po jeho prekvapujúcej výpovedi je Kočnerov obraz iný. S mafiánmi si vraj zadal viac, než by sa zdalo. V prvom veľkom podvode s Technopolom sa Kočner podľa Tótha dostal do sporu s vtedy mocným mafiánskym bosom Janom Takáčom. Ten si vraj robil nárok na „vývar“ z tohto kšeftu, a keďže sa k tomu Kočner nemal, v hádke ho mal Takáč postreliť do nohy. Podľa Nového Času si mal zranenie nechať ošetriť plastickým chirurgom a Takáčovi prisahať pomstu. Tá sa mala naplniť až o 22 rokov neskôr. Podľa Tótha mal Kočner zohnať zbraň, ktorou bol 30. júla 2003 Ján Takáč zastrelený zo zálohy strelcom zo skupiny piťovcov.

Znalci vtedajších pomerov potvrdzujú spor medzi Kočnerom a Takáčom. Ten ale mal začať už pri prvom naozaj veľkom kšefte bratislavského podsvetia. Uvedomme si, že v prvých rokoch po Nežnej revolúcii bola mafiánov len hŕstka. Každý každého poznal, stretávali sa takmer denne, spolu pili a chválili sa, aký je ten život mafiánsky ľahký a pritom výnosný. Žaluď bol možno prvý, kto prišiel na kšefty s markami, ktoré sa z bezcenných východonemeckých dali určitý čas oficiálne premieňať na niekoľkonásobne hodnotnejšie západonemecké. A iste sa s tým pochválil. Kočner mal vtedy bližšie k takáčovcom, a po dohode s ich bosom Janom Takáčom iste tiež otočil nemalú sumičku takýchto mariek. Samozrejme, Takáč a jeho svalovci nemali predstavu o tom, ako sa taký kšeft robí, ale zato mali nemalú úlohu svojho „ekonóma“ chrániť. Lenže Kočner na žiadny problém nenarazil, a tak mal zrejme pocit, že sa o zárobok nemusí deliť. Možno ich umlčal sľubom, že sa podelí o ďaleko väčší „vývar“ z podvodu s Technopolom. A zase sa nechcel ani o ten deliť. Tak mohol vzniknúť konflikt s Takáčom. Kočner hľadal útočisko u sýkoriek, bez ktorých ochrany by dlho neprežil. A nakoniec preskočil k piťovcom, ktorí jeho pomstu dokonali. Pochopiteľne, mali na to aj vlastné dôvody, ale Kočner možno rád priložil „ruku k dielu“. To všetko sú len hypotézy. Vražda Jána Takáča ešte nie je premlčaná. A strelec Zelman i jeho bos Piťo sa už k tejto mafiánskej vražde priznali. Možno objasnia aj úlohu Kočnera v nej. Nechajme sa prekvapiť...
 

Prečo musel novinár Kuciak zomrieť?


Už sme si povedali dosť o tom, že smrť dvoch mladých ľudí nevykazuje známky mafiánskej vraždy. A pre Kočnera bola jednoznačne kontraproduktívna. Mafia a jej nájomní zabijaci nevraždia v domoch a už vôbec nie okrem obete aj niekoho z rodiny. To proste nemá logiku. Ale celkom inú logiku má, ak by to mala byť vražda symbolická – to je niečo iné, tam aj na prvý pohľad zjavné nezmysly začínajú mať svoje zdôvodnenie. A ak nevieme, kto tú dvojnásobnú vraždu objednal, môžeme s istotou už teraz povedať, kto z udalostí z februára 2018 profitoval. Starorímske „Cui bono?“ nás povedie.

V prvom rade si zopakujme politickú situáciu tej doby. Vo voľbách roku 2016 sa opozícia zložená z jej „vodcu“ a Kočnerovho pobratima Sulíka, kamaráta mafiánov Kollára, parlamentného cirkusanta Matoviča a celého húfu im podobných nádejala, že sa konečne dostane k moci. Ale neuspeli, lebo sa stala nevídaná vec – v novej koalícii sa ocitli pôvodne nezmieriteľné strany SNS a Most-Híd. Nad tým najpopulárnejšia strana Smer. Opozičníci stratili nervy a začal permanentný útok na novú vládnu koalíciu. Živený už spomínanou žltou tlačou (denník N, .týždeň, aktuality.sk, Trend a aj SME). Ale nech sa silili akokoľvek, koaličná vláda odolávala. Až prišiel okamih, ktorý Matovič komentoval slovami: „Míľnik, ktorý sme dosiahli vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice, by, predpokladám, mohol konečne spôsobiť aj návrat k svedomiu pri poslancoch Smeru.“ A odrazu nelogická dvojnásobná vražda začína mať zmysel.
 

Scenár farebných revolúcií


Vždy je to rovnaké. Ten scenár sa nemení – zvonku vyprovokované revolúcie idú jednou stopou. A tá je krvavá. Preberte si ich všetky a vždy tam na úvod nájdete buď jednu násilnú smrť, alebo viacero. To je osvedčený spúšťač revolučného chaosu, ktorí režiséri v pozadí smerujú želanou cestou. Na Ukrajine sa aj napriek injekcii päť miliárd dolárov nevedeli pohnúť k želanému prevratu, až najali ostreľovačov, ktorí zo strechy hotela v centre Kyjeva strieľali na demonštrantov aj policajtov. Upozorňoval na to fínsky minister zahraničia, aj pôvodne ukrajinská hrdinka a poslankyňa Savčenková, ktorá bola za toto svedectvo uvrhnutá do väzenia. Máme aj vlastný príklad – November 1989. Tam bola symbolika jasná, išlo o manifestáciou, ktorá mala pripomenúť pamiatku nacistami zastrelených protestujúcich študentov. A na tej manifestácii (podľa médií) komunisti zabili protestujúceho študenta. Našťastie organizátori Nežnej revolúcie z radov ŠTB boli tak chytrí, že tú smrť len predstierali. Ale aj to zabralo.

A s týmito poučeniami z histórie sa nám odrazu objavuje zjavná symbolika. Kuciak nemohol zahynúť sám. To by bolo málo. Ale brutálna vražda dvoch mladých ľudí pred svadbou – to už musí ľuďmi otriasť! A vzápätí prichádza žltá tlač s legendou, že išlo obetu dvoch mladých životov, pretože Kuciak pracoval na téme, ktorá prepájala taliansku kalábrijskú mafiu na východe Slovenska priamo s predsedom vlády Ficom!!! Kto by toto ustál?

Do toho vopred vybraný prezidentský vyvolenec, čo aj po vražde pokojne lyžoval, až kým nedostal inštrukcie. A ledva zhodil lyžiarky z nôh, pri prvom vyhlásení k dvoj-vražde, povedal, že táto vláda musí odstúpiť, či je do nej zapletená alebo nie?! A začína zvolávať opozičníkov na porady o ich svetlej budúcnosti. Do toho akoby z pouličného kanála vyskakujú neznámi mládežníci, ktorí zázračným spôsobom dokážu vyvolať masové demonštrácie a zároveň ich priebeh kontrolovať. Akoby boli na to buď priam rodení, alebo cvičení. Ani s peniazmi na nepokoje nemajú problém. To všetko ešte výdatne živí žltá tlač a jej komplici vo verejnoprávnych médiách tvrdením, že (v rozpore s faktami) za danej vlády sa ten zločin nikdy nevyšetrí. Kto by toto ustál?


Prečo?


Odpoveď sa ponúka sama, keď zvážime, že mala padnúť vláda, ktorá:
   + zlikvidovala posledné mafiánske gangy (sýkorovci, takáčovci a i.)
   + zabezpečila nevídanú prosperitu krajiny
   + vystupovala sebavedomo v rámci EÚ (ktorej predsedníctvo zvládla bez problémov), aj vo svete
   + postavila sa migračnej invázii a ustála aj tlaky z Bruselu
  + odmietla Istanbulský protokol, ktorý absurdným spôsobom prevracia chápanie základov ľudskej spoločnosti tvorenej mužmi a ženami a útočí na klasickú rodinu
   + odmietla démonizáciu Ruska pod lživými zámienkami
   + ako prvá v Európe sa účinne postavila proti dvojakej kvalite potravín
  + vrátila nám priehradu v Gabčíkove podvodne predanú Západom milovaným rozpredávačom národného majetku Dzurindom a spol.
   + presadila zákon o povinnosti dokladovania pôvodu majetku, čo sa týka hlavne Západom obdivovaných zbohatlíkov
   + zamedzila napriek hrozbám arbitrážami (tie proti oligarchom z Penta vyhrala) zarábaniu na našich chorobách
   + starala sa o pacujúcich a podmienky ich práce
   + študenti zadarmo cestujú
   + nezamestnanosť klesá, až je málo pracovných síl, vec nevídaná!
   + zvyšuje mzdové minimum a presadzuje príplatky za nadčasy a nočnú prácu
   + zaručuje, že práca je prednostne pre slovenských občanov
   + stará sa o dôchodcov, prispieva im nadštandardne ako žiadna vláda pred tým.

   Je tým pádom oprávnene sebavedomá, slobodomyseľná a má neodškriepiteľnú autoritu vo svete. Odporuje globalizačnej klike. A to sa neodpúšťa!
 

Scenár celkom nevyšiel


Ibaže scenár povalenia vlády (napriek rozsiahlym personálnym zemetraseniam) celkom nevyšiel. Vláda (aj bez Roberta Fica) sa udržala a vyšetrovanie nakoniec ukázalo, že kalábrijská stopa bola od začiatku falošná! Slušný človek by to vzdal, ale veď mi tu nehovoríme o slušných ľuďoch (údajné hnutie „Za slušné Slovensko“ skôr pripomína, že je „Za poslušné Slovensko“). Tak musel prísť plán B. A na to je démonizácia Marian Kočnera ideálna.

Skúšajú to „oslím mostíkom“. Celé mesiace beztrestne vykrádajú vyšetrovací spis, aby z neho vyberali a zmanipulovali, čo sa im hodí a zamlčali, čo sa im nehodí. Napríklad údajná 63-stranová korešpondencia medzi „ich“ Lipšicom a „nekonečne zlou“ Kočnerovou pomocníčkou Zsuzsovou. Keby sme mali ísť podľa ich logiky fabrikovania konšpiračných teórií, tak sa Lipšic so „zlosynkou“ dohadoval, ako vyvolať krízu dvojnásobnou vraždou a dotyčný sa potom bez hanby postaví za obhajcu tragédiou postihnutej rodiny?

Mimochodom, úniky z vyšetrovacieho spisu vychádzajú exkluzívne v Denníku N, ktorý by už zrejme zakrátko po svojom vzniku skrachoval, keby nebol štedro dotovaný firmou Eset. A o nej sa zo správy ruského Ministerstva zahraničných vecí dozvedáme (Hlavné správy): „Centrála firmy je na Slovensku, významná a prakticky samostatne pôsobiaca je pobočka v Amerike ESET LLC, ktorá vznikla ešte v roku 1999. V roku 2009 bola firma vyhodnotená ako jedna z najrýchlejšie rastúcich firiem v Amerike (na 379 mieste rebríčka Inc)... Rusko však zjavne nepovažuje úspech slovenskej firmy ESET v Amerike a jej etablovanie aj v štátnych organizáciách Spojených štátov, za náhodu. Ak by sa potvrdilo... že ESET je spolupracujúcou firmou CIA, vrhalo by to úplne iné svetlo aj na ďalšie aktivity tejto spoločnosti, respektíve jej vlastníkov. Vlastníci spoločnosti ESET investovali napríklad nemalé prostriedky do Denníka N, ktorý sa profiluje ako čisto proamerický. Denník N úzko spolupracuje s týždenníkom .týždeň, ktorého šéfredaktorom je Štefan Hríb, ktorý má na stene vo svojej kancelárii veľkú vlajku USA.“

V zúfalej snahe nasadiť psiu hlavu vládnucej koalícii (a cez ňu väčšine občanov tejto krajiny) stvorili manipuláciou s údajne uniknutými časťami vyšetrovacieho spisu „démona“ Kočnera, ktorý ovládla všetko od vlády a parlamentu až po vodovodné kľučky a splachovače. To aby sa mohla politická prevracačka kabátov Remišová zavďačiť novému chlebodarcovi Kiskovi a jačať „o mafiánskom štáte“ (ktorý sa práve takýmto zbohatlíkom obvykle najviac hodil). No a komickou vložkou je potom ich doterajší „vodca“ Sulík, ktorí robí z komára somára a Bugárovi predpovedá koniec politickej kariéry kvôli údajnému pozdravu Bugára s vriťolezom Kočnerom pri raňajkách v akomsi exotickom rezorte, kým práve Sulík tento štát dal cez svoju funkciou predsedu parlamentu do rúk Kočnerovi a to tým najhanebnejším spôsobom Ale o hnuse menom „kauza Sasanka“ žltá tlač zaťato mlčí.
 

„Chuck“ Kočner zasahuje!


Keďže nikto oficiálne nepotvrdil žlčovitou tlačou zverejnenú údajnú konverzáciu Kočnera (a on sám sa jej žltej verzii spoza mreží čuduje a odmieta ju), je celkom možné, že si ju buď upravili alebo ju jednoducho vyfabrikovali. Spomeňme si predsa, že z celej obludnej kauzy Gorila, kde sú namočení až po uši Dzurinda a ďalší, žltá tlač do úmoru fabrikuje konšpiračné teórie z toho, že v danom byte sa so skutočným démonom našej politickej scény Haščákom stretol Robert Fico jediný raz a dal si tam colu?!! Nemajú problém z tej jednej fľaše coly urobiť fantazmagórie o tom, ako má ísť Fico za mreže (dokonca kvôli tomu v jednom ich plátku dajú slovo „osobnosti“, čo to kváka, lebo tak za to nemusí nutne zodpovedať redakcia). A jediným obvineným v kauze Gorila bol Pavol Rusko (o čo sa postaral Lipšic), ktorý, naopak, musel byť z kresla ministra odstránený, aby celý komplot Gorila mohol za pomoci prostoduchého automobilové pretekára prebehnúť.

A skúšajú to znovu. Napríklad vykonštruovanou absurditou, ako údajne Kočner „zabezpečil“ kotlebovcov, aby podporili Pellegriniho vládu. Hoci v skutočnosti za ňu vôbec nehlasovali. No a žlčovití škrabáci už potom nemajú problém s ďalším „oslím mostíkom“, kedy aj nerozpustenie ich strany zabezpečil Kočner. Absurdné, ale pre nich užitočné. Aj za cenu toho, že tak stvorili karikatúru menom Marián „Chuck Norris“ Kočner. Na tomto mýte sa priživujú nádeje budúcej vlády ako obhajca drog Truban či už sprofanovaný Kiska. A jačia, jačia, jačia... A do toho, ako sprcha príde triezvy hlas z vlastných radov (Matúš Ritomský píšuci pre SME):

„Obávam sa, že teraz je to práve tá ,naša‘ strana, bublina, časť politického spektra, či ako to presne nazvať, ktorá sa oddáva prílišnému prívalu emócií, skĺzava k manipuláciám a konšpiračnému mysleniu. Je totiž jasné, že Kočner je človek, ktorému sa nedá veriť a veriť sa mu nedá o to viac, keď sa v súkromí naparuje pred svojou hlúpučkou ,asistentkou‘... Kočner sa vykresľuje ako človek, ktorý ovládal celé Slovensko a ťahal zo zákulisia politikov za nitky, jeho komunikácia sa vydáva za najlepší opis reality na Slovensku. Nemyslím si to. Jeho komunikácia vytvára obraz predovšetkým o jeho vlastnej osobnosti, o absencii morálky a citov, o nenažranosti jeho ega a často aj strate reálneho obrazu o vlastnej moci a vôbec o svete okolo neho... Kočner nedokázal vybaviť ani zaregistrovanie vlastnej politickej strany, nedokázal zabrániť svojmu obvineniu, zatknutiu, nedokáže sa dostať z väzenia. Jeho príbehy o tom, ako zabránil na Maldivách pádu vlády, sú nedôveryhodné a chýbajú dôkazy (Bugár mal dosť vlastných dôvodov, prečo nepoložiť vládu, plus sú tu svedectvá zo strany Most-Híd, ktoré nepodporujú Kočnerovo chvastanie), jeho vplyv na politikov, ktorým sa rád oháňal, nebol doposiaľ dostatočne preukázaný a overený z nezávislých zdrojov.“

To je neuveriteľné. To je ako keď v komunistickej tlači prehovoril Clementis mimo striktnej „straníckej línie“ (veď ho za to aj popravili). Že by aspoň jeden statočný?

Kočner sa stáva politickou kartou, ktorou prebíja na politickej scéne Slovenska jeden druhého. Ešte sa teda iste dočkáme prekvapení...

P. S. V júli 2019 sa dozvedáme z médií, že ďalšia falošná stopa spájajúca Kočnera s vraždou Kuciaka a jeho snúbenice zlyhala. Jeho SMS-ka Haščákovi zo17. januára 2018 v znení: „Inak pracujem na odj...ní ču...ka“ (a Haščák odpovedal: „Povieme si, keď budeme spolu“) nehovorila o Kuciakovi, ako to tvrdila žltá tlač. Haščák aj hneď vylúčil, že by predmetom tejto komunikácia bola téma „fyzickej likvidácie ktorejkoľvek osoby“. No, iste, veď neskôr pripustil, že išlo o odpratanie šéfa vyšetrovacieho tímu Gorila, Kyselicu, z funkcie. A ten sa jej (iste na radosť „objednávateľa“ Haščáka i „vykonávateľa“ Kočnera) v júli 2019 naozaj vzdal...

(Koniec série ukážok)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama