Reklama
Reklama

Rusko vs. Kočner (2)

Spolu v kšeftoch, aj vo vraždení? Ukážky z knihy Dvojhra bez pravidiel
Počet zobrazení: 1911

rusko-kocner_obaika.jpg Prvá časť: Rusko vs Kočner (1)

 

Verzia Pavla Ruska
 

... Rusko... zvolal tlačovku, kde sa pokúšal názorne, doslova rukolapne, dokázať, že podiel pani Volzovej na chode Markízy bol údajne len 5 % zo zisku, a teda jej vražda by bola zbytočná. Dokonca to vidí opačne, Volzová vraj chcela zlikvidovať jeho (N. Čas): „Jeden čas mi volala pani Nagyová – šéfka sekretariátu pána Mečiara. Bolo to tesne po udelení licencie. Povedali mi, že zachytili objednávku Volzovej na mňa. A aby som sa vypratal z mesta, kým nebude pokoj...“ S Černákom sa vraj stretol, aby si to overil.

Tu nesedí hneď niekoľko vecí.

Prečo by Volzová mala mať čokoľvek proti Ruskovi v dobe, keď Markíza ešte ani poriadne nezačala? Žiadny spor s Ruskom vtedy nemala, mali spoločný záujem televíziu spustiť, a to bola Ruskova parketa. Bez neho by jej bola licencia nanič.

Volzová na rozdiel od Ruska nemala nikdy nič s mafiánmi. Prišla zvonku a podsvetie ju nezaujímalo.

Prečo šiel Rusko akurát za Černákom, keď potenciálnych vykonávateľov jeho vraždy bolo aj v Bratislave dosť?

A nezabúdajme, že spočiatku bol Rusko ešte Mečiarov protežant, a ten mal poruke námestníka SIS Svěchotu, ktorý fakticky ovládal mafiánske podsvetie kontaktmi na najvyšších bosov. A nebolo nič ľahšie, než vydať pokyn o nedotknuteľnosti Ruska, veď v tej dobe Mečiar ešte veril, že Rusko chystá prvú súkromnú televíziu podľa Mečiarových záujmov.

Ale to najhoršie na záver. Pani Nagyová túto Ruskovu rozprávku o varovnom telefonáte nepotvrdila. Takisto ani Mečiar.

S Pavlom Ruskom už je to raz tak – aj keď mu veľmi chcete veriť, nejde to.

Dozorujúceho prokurátora Ruskova tlačovka tak rozčúlila, že požiadal o opätovné vzatie obvineného do väzby. Vraj svojimi verejnými vystúpeniami ovplyvňuje svedkov. Ďalší, ktorému nejde veriť, že to myslí naozaj vážne. Bol to jeho tretí pokus o kolúznu väzbu, a ani do tretice mu súd neuveril, že je nutná.

Hlavné pojednávanie v tejto veci vytýčil senát Okresného súdu Bratislava II. na 23. máj 2019. Pristúpiť k tomu mohli ľahko, lebo spis neobsahuje žiadne vecné dôkazy, len tvrdenie sebastredného najväčšieho sériového vraha na Slovensku – Černáka, ktorý si tak nudný život za mrežami spestruje takouto publicitou. S Pavlom Ruskom bude na procese obžalobe čeliť aj jeho strojca Mikuláš Černák, Miloš Kaštan a Róbert Lališ. Kvôli tým trom mafiánom súd prebehol za mrežami väzenia. Rusko považuje obvinenie za nezmysel a na pojednávanie sa, podľa vlastných slov, tešil. 

Pred vyšetrovateľmi mal údajne povedať (Plus 7 dní): „Ako je možné, že ľudia, ktorí dovtedy spolupracovali s tajnou službou, menovite s pánom Svěchotom, ktorí mali komunikačný dosah na najvyššie poschodia polície, nepoužili proti mne, v tom čase jednému z najväčších nepriateľov vládnej moci, skutočnosti, na ktoré si spomenuli po dvadsiatich rokoch. Jednoducho preto, lebo vtedy si ich nikto takto nevykladal a vykladať nemohol, lebo reálne neexistovali. Ako je možné, že sa potom dva roky lališovci, teda Kýbel a spol., trápili s ovládnutím TV Markíza, ak vedeli o veciach, ktoré podľa pána Černáka a Kaštana vedeli a ktoré ma v tom čase zlikvidujú a zničia za tri dni, ak by ich použili, tak?“

Pred senátom súdu dňa 23. mája 2019 Rusko vyhlásil: Vyhlasujem, že som nevinný, že nič z toho, čo mi je kladené za vinu, som nikdy nespáchal... Ak by sa veci udiali tak, ako mi je kladené za vinu, tak Markíza príde o licenciu...“ Žiaľ, neodpustil si podpásovku voči pani Volzovej, keď profesijné nezhody vraj mali začať, lebo ju ako ženu vraj odmietol. To sú nedokázateľné a zbytočne dehonestujúce tvrdenia. Taký je však Pavol Rusko.

Je záhada, prečo v tejto Černákovej hre svedčí aj Kaštan, ktorému to môže len priťažiť (alebo naopak, s pomocou vyšetrovateľov umožní predčasné opustenie väzenia?). Ale jeho slová Ruskovi do očí znejú úprimne a so znalosťou veci (Plus 7 dní): „Pán Rusko, písal sa rok 1997, a máte pravdu, že len blázon by šiel do firmy Mikuláša Černáka. Pri všetkej úcte, boli ste blázon. Každý na Slovensku v roku 1997 dobre vedel, čo je zač Mikuláš Černák. Prepáčte, ale pri vašej namyslenosti a arogantnosti ste si neuvedomili, za kým ste prišli... Poviem vám jedno – vy aj pani Volzová môžete chodiť hádzať peniaze do zvončeka. Lebo keby v roku 1997 nebol Černák vzatý do väzby a potom následne aj vďaka mojej výpovedi odsúdený, tak vy, pán Rusko, by ste na to určite doplatili. Černák by sa postaral o Volzovú. Bol by ju určite zabil. Je jedno, či by peniaze od vás dostal, a či by sa nejaké podiely prepísali alebo neprepísali, Následne by vás pripravil o všetky peniaze. Vysal by vám dušu a potom by vám zobral život. Ani ľudia, ktorí boli z jeho okolia, sa s ním už v tom čase nestretávali. A vy blázon ste za Černákom prišli.“

Primerane komplikovanejšie dospel k tomu istému o Ruskovi súdny znalec, keď do posudku napísal (Plus 7 dní): „... Tieto zlyhania sú spojené s neharmonickou kompozíciou osobnostnej štruktúry, kde dochádza ku kolísaniu kvality regulačných mechanizmov vo vzťahu k sebaobrazu s narcisistickými rysmi.“ Tieto vetné zauzleniny majú jednu vážnu metodologickú chybu, ktorou trpia u nás všetky takéto znalecké posudky. Súdny znalec totiž nevychádza primárne z osobnosti skúmaného obvineného, ale z toho, čo sa mu ešte len pripisuje za vinu. A bol by za čudáka, ak by údajnému objednávateľovi vraždy mafiánskeho typu pripisoval kamarátske, harmonické a altruistické povahové črty, aj keby ich mal! Preto tu cifruje kváziodbornými výrazmi, kým mafián Kaštan pomenoval to isté stručne, vecne a zrozumiteľne, aj s logickým odôvodnením. Takže v prípade Ruska sa znalec dokonca pokúša „dovysvetliť“, prečo si (zatiaľ len hypoteticky) vraždu objednal (Plus 7 dní): „U obvineného PhDr. Ruska ako možného iniciátora páchania skutku (prípravy, ak sa preukáže) je možné okrem zištnosti... uvažovať o možnom motivačnom faktore vyplývajúcom z čŕt osobnosti vyžadujúcich si kompenzáciu extrémne vysokých nárokov na sebaobraz, na čo mohlo slúžiť i ovládnutie firmy bez nutnosti prispôsobovať sa v spoločnom riadení.“ No, tu pán znalec priam už vpisuje „psychologické“ zdôvodnenie prípadného rozsudku! A to bez akýchkoľvek objektívnych nálezov v dávno medzinárodne kodifikovaných psychologických testoch. Nie je to teda objektívny pohľad na konkrétnu osobu, ale zaujatá snaha vyhovieť súdu zdôvodnením, prečo by mal danú osobu odsúdiť! To je absurdné, ale u nás, žiaľ, bežné. Naivný Rusko iste očakával od posudku niečo iné. To na doživotie odsúdený super-bos Lališ bol podstatne chytrejší, keď takéto hranie sa na dušo-spytnú analýzu odmietol. Rovnako ako kategoricky odmietol Černákovo udanie na Ruska. A čo je najpodstatnejšie, hoci (TASR): „.. .na hlavnom pojednávaní Miloš Kaštan a Mikuláš Černák priznali vinu, trojčlenný senát ich vyhlásenia o vine neprijal.“

Pokračovanie tohto súdneho divadla podľa scenára mafiána Černáka má byť 20. septembra 2019.
 

Kto to hovorí?
 

Médiá sa pustili do vlastného vyšetrovania a naháňali, ak nie svedectvá, tak aspoň názory Ruskových súčasníkov. Bývalý reportér Markízy, ktorý nemá mať prečo Ruska rád, Dušan Valko, sa vyjadril jasne (Parlamentnelisty.sk): „Neviem, čo majú rozrobené policajti a komu o čo ide. Je známe, že sa tam dosť tvrdo ide po pánovi Kočnerovi, ale to iba z diaľky sledujem, že je vyvíjaný nejaký tlak. Čo je to celé za hru, ja neviem.“ Nedomnieva sa, že by Volzovej naozaj išlo o život: „V prvom rade bola predsa pod ochranou. Ochraňovali ju blízki ľudia z okolia Mariána Kočnera...“, a to aj napriek neutešeným vzťahom medzi Ruskom a Volzovou: „Vzťahy boli jednoznačne napäté a nepríjemné, keďže išlo o uznanie dlhov medzi spoločníkmi, a nakoniec to vyvrcholilo až obsadením Markízy.“ Ale aj tak pochybuje o objednávke vraždy Volzovej: „Myslím si, že pán Rusko neprišiel k takémuto záveru, lebo došlo medzi nimi k urovnaniu sporov, a to vstupom pána Milana Fiľa a Jána Kováčika. Všetko sa teda urovnalo... Prečo by Rusko riešil nejaké objednávanie vraždy, keď prišlo k urovnaniu sporu? Logiku to, podľa mňa, nemá. Ich obchodný spor v konečnom dôsledku skončil dobre. Pani Volzová dostala peniaze a pán Rusko pokračoval ďalej v Markíze.“

Bývalú novinárku televízie Markíza Žiakovú, naopak neprekvapilo, že jej bývalého šéfa obvinili z objednávky vraždy (aktuality.sk): „Možno preto, že jeho spôsoby boli niekedy na môj vkus až príliš drsné.“

Patrik Herman (N. Čas): „Bolo všeobecne známe, že v tom čase boli vzťahy medzi nimi (Ruskom a Volzovou, pozn. red.) napäté, ale tejto verzii neverím.“

Viera Rusková (N. Čas): „Neviem, komu záleží, aby takéto obvinenie vzniesol. Je to hlúposť. To, že boli konflikty medzi Palom Ruskom a pani Volzovou, to je všeobecne známe. Pani Volzová mi dala výpoveď v roku 1997. To, či si ona dala objednať vraždu Ruska, ja neviem.“

Patrik Švajda (N. Čas): „Toto je príliš silná káva... toho by Pavol Rusko nebol schopný... i keď bola doba všelijaká, ale neverím tomu...“

Ak chcel niekto takto Ruska zlomiť, tak na chvíľu sa zdalo, že sa to podarilo. Na tretí deň od zatknutia, podvečer v Cele predbežného zadržania skolaboval, a nasledoval nočný prevoz na vyšetrenia v nemocnici. A bulvárni novinári si nenechali ujsť zábery, ako bývalého vplyvného mediálneho magnáta a politika museli voziť na invalidnom vozíku ako zlomeného muža.

Po troch týždňoch vo väzbe podal Pavol Rusko sťažnosť voči zadržiavaniu, a súd jeho sťažnosti vyhovel. Zároveň mu však odobral pas, zakázal mu vycestovať do zahraničia a raz mesačne sa musí hlásiť probačnému úradníkovi. Nariadil mu aj nosiť monitorovací náramok na nohe, aby sa podľa hovorcu bratislavského Krajského súdu Pavla Adamčiaka „posilnil účinok dohľadu“.
 

Už aj vražda?
 

Kočner bol typický vybavovač (v mafiánskych bandách sú také osoby nazývané „ekonóm“ alebo „bankár“), ktorý sa pohyboval suverénne medzi veľkými postavami slovenského podsvetia, ale aj medzi veľkými postavami slovenského biznisu a politiky. Prepojenie podsvetia, podnikateľov a politikov patrilo u nás po roku 1989 ku koloritu začiatku novej éry kapitalizmu. Kočner sa v takomto prostredí pohyboval desaťročia ako ryba vo vode. Či skôr v šampanskom, lebo na život na vysokej nohe si potrpel. Nie je známe, že by sa pri svojich krkolomných biznisoch uchyľoval k násiliu. O to prekvapujúcejšie prišlo jeho obvinenie zo zbabranej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Celá kauza je povestná únikmi informácií z vyšetrovacieho spisu, ktorými sa vyznamenáva najmä kontroverzné periodikum Denník N, ktoré v printe takmer nikto nečíta a v elektronickej forme primálo čitateľov, a napriek tomu, vďaka štedrej finančnej dotácii z podozrivých zdrojov, šíri informácie, ktoré by paradoxne celé vyšetrovanie a odsúdenie vinníkov mohlo zmariť. Najväčšou otázkou ostáva, prečo by mal niekto v Kočnerovom postavení siahnuť po takom brutálnom a zároveň politicky katastrofálne hlúpom čine. Kuciak bol prakticky neznámy novinár, ktorého séria článkov o Kočnerovi nezaznamenala väčší záujem verejnosti, a tým pádom bol ich dopad pochybný. Kočner to teda mohol ignorovať, ale neignoroval a Kuciakovi osobne zavolal, aby mu „dohovoril“. A nemôže byť väčšia hlúposť, než po takomto chybnom kroku, keď evidentne stratil nervy, na novinára aj fyzicky zaútočiť. Veď Kuciak ten výhražný telefonát nahlásil a po jeho smrti sa Kočnerove meno objavilo ako prvé medzi podozrivými. Prečo by to teda robil?

Aj krátko po dvojnásobnej vražde odpovedal na novinárske otázky suverénne, až arogantne sebavedomo (Plus 7 dní): „... dozvedel som sa to z médií. Pozeral som aj tlačovku policajného prezidenta, kde som, samozrejme, zaregistroval otázky novinárov, ktorí ma dlhodobo nemajú v láske a netaja sa tým, a keď môžu zverejnia čokoľvek negatívne o mojej osobe... Nevidím absolútne žiadny dôvod, aby som bol na políciu predvolávaný pre túto tragickú udalosť...“
 

Kočner – falošná stopa?
 

V októbri 2018 som sa pokúsil pozrieť bližšie na vtedy čerstvé obvinenia proti Kočnerovi. Konštatoval som, že zažívame „amerikanizáciu“ nášho práva, ktoré je založené nie na osvedčenom rímskom práve, ale na kovbojsko-pästnom. Porušuje sa prezumpcia neviny (ako je možné, že obvinení z vraždy Kuciaka sú uvádzaní plnými menami aj s ich fotografiami – keby sa nakoniec zistilo, že je to falošná stopa, čo sme pri mafiánskych vraždách neraz zaznamenali, kto to napraví?) a rozohrávajú sa mediálne hry. Tak sa dostal opäť na predné stránky médií ich obľúbenec – Kočner.

Našla sa vraj „stopa“ medzi ním a údajnou dohadzovačkou vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Ale: „Kto to hovorí?“ „Jeňo“ Korda, ktorého Kočner drzo zvečnil na svojej webstránke, ako sa ožratý váľa v noci kdesi na chodníku? No, bodaj by nenakydal späť na Kočnera, čokoľvek sa dá? A prečo touto falošnou stopou idú aj iní? No, lebo meno Kočner je momentálne mediálny ťahák.

A teraz logicky – na takú vážnu vec, ako je objednávka vraždy, musí byť veľmi silný motív. Aký motív by sme našli v prípade Kočnera a Kuciaka? Neviem o žiadnom:

  1. Kuciak bol neznámy a nezaujímavý novinársky analytik (to len „farební revolucionári“ a večná slečna Baloghová z neho robia dodatočne giganta žurnalistiky).
  2. Väčšina článkov Kuciaka vraj bola o Kočnerovi. No a čo? Ublížilo to snáď Kočnerovi? Nanajvýš ho to rozčúlilo, a preto zrejme autorovi aj volal.
  3. Podľa tzv. mafiánskych zoznamov bol Kočner hneď v dvoch mafiánskych bandách. Aj vzhľadom k využitiu sýkoriek pri obsadzovaní TV Markíza nemôžeme pochybovať o tom, že sa Kočner v mafiánskych kruhoch pohyboval. Ale svoje kšefty nikdy nerobil cez mŕtvoly (ako Žaluď, ktorý na to doplatil) a zjavne nepodvádzal (ako Žaluď). A ak vydržal nesiahať po násilí desiatky rokov, načo by ho používal na takú novinársku mušiu váhu, ako bol Kuciak?
  4. Kočner je všetko možné, len nie sprostý. A len hlupák by telefonoval novinárovi, ktorý si to iste nahral a oznámil polícii. Po tom všetkom by si objednal jeho vraždu??? Čo je to za nezmysel?
  5. Údajne rozhodujúci článok Kuciaka (a údajná príčina jeho smrti) bol v skutočnosti napísaný vo februári 2016 (!!!) Ivanom Megom, ktorému to odmietla domovská redakcia uverejniť. Išlo o predstaviteľov kalábrijskej mafie v našom agro-biznise a ich možnom prepojení na vládu Roberta Fica. A trvalo dva roky, kým sa to (zrejme cez niektorého nadriadeného, po záhadnej intervencii Nicholsona) dostalo ku Kuciakovi, ktorý indície v článku len preveroval! A nič z toho článku sa netýkalo Kočnera.
  6. Pri mafiánskych vraždách je samotné zabitie až posledným krokom. Predchádzajú mu vyhrážky, fyzické útoky na vybranú obeť, znepríjemňovanie osobného života, najnovšie aj pokusy o diskreditáciu, a až keď z toho nič „nezaberá“, nastáva smrtonosný útok. Ale ten, opäť, prebieha obvykle paľbou samopalom na obeť v aute alebo na ulici, ale takmer nikdy nie v dome obete, a už vôbec nie pred nežiaducim svedkom. Takto sa to jednoducho v podsvetí nerobí!

Suma sumárum: Kočner podľa tejto súvahy nemal motív útočiť na Kuciaka.

Ale niektorí naši chrabrí novinári majú motív útočiť na Kočnera. Veď ich zosmiešňoval, provokoval, usvedčoval z toho, ako si cvičia novinárske rýchlokvašky na špinavé práce, a keď narazia na zákony, tak sa ich zbavia (ako v prípade novinárskeho eléva, čo osočil v článku nebohého Pašku). Kočner zosmiešnil novinársku trosku „Jeňa“ Kordu a hrozilo, že tak do radu ukáže, kto sú tí hlavní šíritelia „jedinej pravdy“ (ako napríklad najväčší konšpirátor medzi nimi, šéfredaktor týždňa Hríb, čo brutálnych vrahov Cervanovej obhajuje a okiadza ako „obete komunistického režimu“). A preto je pre nich Kočner už navždy ideálnym fackovacím panákom.

Ale, aby bolo jasné, ten pán si už dávno zaslúžil spravodlivý súd. Má toho na rováši nad hlavu, ale to je celkom iná kapitola, čo nemá s Kuciakovou vraždou nič spoločné...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama