Rusko v hmle

Už viackrát som sa rozhodoval zbaviť sa starých kníh, ktoré som si kupoval ešte v produktívnom veku. Kupoval som ich z úmyslom, že raz príde čas a budem si ich môcť aj prečítať. V tých časoch som však považoval za potrebnejšie zabezpečiť svojej rodine strechu nad hlavou a deťom vzdelanie – na čítanie kníh nebolo času. Tak sa mi hromadili, až z nich vznikol slušný antikvariát, z ktorého teraz, keď som už na dôchodku, občas vydolujem aj niečo zaujímavé. V týchto dňoch to bola napríklad kniha Rusko v mlze od svetoznámeho spisovateľa H. G. Welsa. Už si nepamätám, ako som k nej prišiel, no vydalo ju Státní nakladatelství politické literatury Praha v roku 1960. Nie je síce výročie narodenia ani úmrtia literáta, no názov knihy Rusko v mlze akoby tento fantasta vymyslel aj pre dnešné časy. Okrem toho som si krátko predtým prečítal postreh Jána Čulíka z Britských listov, ktorý prevzalo aj naše Slovo. Autor sa pozastavuje nad tým, prečo v Českom rozhlase necitujú aj ruskú tlač. Je na to, podľa mňa, iba jedna odpoveď – nie je žiaduce, aby sme sa o Rusku dozvedeli viac, ako treba. Najlepšie by bolo, ak by sme sa vrátili do čias, keď bola predvojnová verejnosť udržiavaná v presvedčení, že je to krajina, v ktorej žijú iba medvede a komunisti. Ak ťa nezožerie jeden ľudožrút, určite ťa zožerie ten druhý.

Už názov tejto knižočky napovedá o tom, koľko vedomostí mala Európa o Rusku v dvadsiatych rokoch minulého storočia, keď ju navštívil známy sociálno-utopistický spisovateľ. Dokonca i samotný V. I. Lenin si našiel v tých búrlivých rokoch čas, aby si s ním pohovoril. Napriek tomu, že Wels nikdy nezabudol zdôrazňovať, že nie je socialista ani marxista, že nedôveruje myšlienkam, ktoré hlásajú komunisti. O Leninovi sa vyjadroval, že je to - Rojko z Kremľa. Každý, kto poznal Welsa osobne a vedel o jeho názoroch na boľševikov, očakával po jeho návrate z Ruska, že napíše prácu, ktorú bude možné použiť proti komunistickej a ruskej propagande. Nestalo sa tak, Wels totiž vo svojej knihe napísal, že nikto iný ako boľševici by nedokázal v tých časoch zaviesť v Rusku ako tak poriadok, keď sa všade drancovalo, podpaľovalo, strieľalo... keď všetko bolo v rozklade. V žiadnom prípade nie Denikin, Wrangel... ktorých podporovali západne mocnosti, vyhlásil s úplnou vážnosťou.

Je to škodlivá kniha, písala o tomto diele nielen bielogvardejská tlač po celej Európe.

H. G. Wels vo svojej knihe zverejnil aj niekoľko postrehov, ktoré tiež stoja za zmienku. Vypovedajú o tom, že ani po sto rokoch od tých čias sa civilizovanému svetu nepodarilo dosiahnuť, aby sa prírodné bohatstvo využívalo iba v prospech všeobecného blaha. Kapitál to nikdy nepripustí, bude kvôli tomu vyvolávať aj vojny, pretože zisk je jeho podstatou. Na príklade Ruska spomenul aj temnú stránku tých čias, keď nastal v krajine v dôsledku vojny všeobecný spoločenský úpadok. Začala sa zavádzať síce povinná školská dochádzka, no deti nechceli chodiť do školy pravidelne, radšej kradli, obchodovali, grupovali sa v gangoch... prepadávali ľudí aj za bieleho dňa. Nepripomína vám to niečo? Welsovi to pripomenulo brlohy veľkomiest v oveľa civilizovanejších krajinách, ako bolo Rusko. Všimol si však, že v Petrohrade aj v tých najhorších časoch bolo v prevádzke 40 divadiel a v každom sa hralo – zadarmo. Pre robotníkov z fabrík, pre vdovy a ich deti, pre vojakov, invalidov z vojny... Zadarmo im bolo dopriate pozrieť si v podaní najznámejších hercov tých čias nielen revolučné hry, ale aj Barbiera, Hamleta, Revízora...Len kúzelníkov nebolo, aby som príliš neidealizoval tie časy. Vraj im hladní Petrohradčania pojedli všetky králiky a holuby. Nemali už čo vyťahovať zo svojich klobúkov. Aj tak by bolo pre nás zážitkom vidieť, ako by sa usmievala naša herecká elita, ak by im niekto nariadil zadarmo hrávať pre ľudí s mizernými dôchodkami, pre ľudí živoriacich v núdzi. To by nebol úsmev, to by bola grimasa.

To najdôležitejšie, čo nám H. G. Wels vo svojej knihe odkazuje je:  Ak bude Európa odrezaná od nerastného bohatstva Ruska, od akéhokoľvek dovozu surovín z tejto krajiny, nedokáže bez toho žiť. Ak prestaneme z Ruska dovážať suroviny, ochudobnieme, napísal Wels takmer pred sto rokmi. Ak by prestalo od nás kupovať Rusko autá vyrobené na Slovensku, bola by to katastrofa, rovnako zle by sme dopadli, keby sa mu zažiadalo vytrucovať nás s plynom... žiada sa mi k tomu dodať. Okrem kritiky a posmeškov na Putina sa však od našich komentátorov v mienkotvorných médiách o tejto krajine nič pozitívne nedozviete. Akoby znova nastával čas, že Rusko bude potrebné zahaliť do hmly, aby nikoho nenapadlo nachádzať v jeho politike aj oprávnené dôvody.

Zaujímavo sa o takýchto neobjektívnych žurnalistoch svojho času vyjadril v jednom svojom postrehu Art Buchwald. Zavolal si ho šéfredaktor a oznámil mu:
– Ak sa nechceš zaradiť do fronty nezamestnaných, napíš niečo drsného proti Rusom.
– Ale ja nič špatného o Rusoch neviem, oponoval žurnalista.
– Budeš spievať, ako ti prikážeme, poučil ho nadriadený. Pridaj sa, a zanotoval: Strýček Donald farmu mal,ia ia jou. Na tej farme kravu mal, Bú sem, Bú tam, ia ia jou.

Možno to bolo inak a Art Buchwald si tento príbeh vymyslel, no vždy, keď počúvam neobjektívne komentáre o Rusku, spomeniem si na túto starú pesničku.