Rusko, aport!

Čo všetko západní lídri považujú za diplomatickú misiu na zažehnanie konfliktu vo východnej Európe! Jej doménou sa stali pokyny či varovania, ktoré sa valia na Kremeľ za mohutnejúceho potlesku médií. Potlesk sa ušiel aj bububu s typicky anglickým humorom a v podaní britskej ministerky zahraničných vecí. Mediátorka sa v rámci výdatnej prípravy zabudla pozrieť na mapu hostiteľského štátu... Posiveného svedka však väčšmi sklamal vekovo zrelší mediátor. Nemecký kancelár Olaf Scholz odkázal budúcemu hostiteľovi, že „od Moskvy očakávame jasné kroky na zníženie napätia“. (RTVdvojbodka, 14. 2. 2022) Čo ponúkame za upokojenie situácie my, vyspelá Európa a USA, to sme sa nedozvedeli ani od neho. Na tlačovke po stretnutí s ruským prezidentom Vladimírom Putinom pôsobil ako niekto, kto sa ocitol medzi mlynskými kameňmi. Medzi vzdialeným Bielym domom a predsa len bližším Nord Streamom 2. Navyše pod dozorom horlivcov z východného krídla NATO, resp. z bývalého západného krídla Varšavskej zmluvy. Nie div, že aj tento Putinov hosť sa napokon zmenil na pokazený gramofón. Ak Rusko zíde z cesty vyjednávania, oľutuje to...

Kresba: Ľubomír Kotrha

Verbálne žonglovanie sprevádza najmä základný problém medzi autoritárskym režimom a demokratickým západom. Môže, alebo nemôže Ukrajina vstúpiť do NATO? Odpoveď sa priam ponúka, len si treba prevetrať pamäť. Po tom, ako niekto dôverčivo zrušil Varšavskú zmluvu, férový náprotivok by NATO aspoň nerozširoval. Veď aj proti medveďovi na jarmokoch nastupoval iba jeden chlap. Hoci tentoraz ide o ruského medveďa, iba upachtená a nenávistná dušička môže požehnávať rozširovanie aliancie ako právo každého zvrchovaného štátu pridať sa. Škrieť by to malo predovšetkým Slovensko, ktoré by malo Bielemu domu i  centrále NATO položiť zásadnú otázku. O čo bolo s Vladimírom Mečiarom menej hodné prijatia, ako Ukrajina s oslavovaným Stepanom Banderom, vojnou oligarchov či nedávnym uväznením bývalej moskovskej väzenkyne Nade Savčenkovej? Nemal by sa nám niekto ospravedlniť za nálepku čiernej diery Európy?

Ruku na srdce, kto by napriek tomu nepoľutoval ukrajinského prezidenta Vladimíra Zelenského, keď nevedel, čo skôr! Či upokojovať verejnosť, alebo tlmiť až zahriakovať Joea Bidena a jeho európskych adlátusov. A zrejme prestrelil. „... upokojovanie obyvateľstva je v poriadku, ale to sa dá aj bez menovitého označovania, kto vyvoláva paniku.“ (komentare.sme. 14. 2. 2022) Slovenský novinár ho mal radšej upozorniť, že Bidenov zvýšený hlas na Putina a desivé proroctvá sú určené americkým voličom pred jesennými voľbami do Kongresu. Aby zabudli na fiasko pri odchode z Afganistanu a konečne si uvedomili, že majú ostražitého a akčného prezidenta. Nijakého dementa, ako ho osočujú trumpovci. Kdekoľvek vo svete sa šuchne nejaká krivda, v mihu tam zasiahne. Ako sa patrí na lídra reštartovanej superveľmoci. Vývoj situácie okolo Ukrajiny bude teda kopírovať skóre v predvolebných prieskumoch medzi vládnucimi demokratmi a opozičnými republikánmi. Dve víťazstvá, ktoré Bidena v mainstreamových médiách čakajú, Ameriku nepoškodia. Ani prípadný vojnový požiar kdesi na ďalekom a strednom východe Európy, a už vôbec nie nadobudnuté presvedčenie – isteže, spolu s adlátusmi –, že keď sme boli jednotní a pevní, ruský agresor cúvol. Horšie to bude s jednookým, jednorukým a jednonohým svetom.

Posivený svedok sa však nádeja, že hroziacu mediálnu uniformitu nahlodá Emmanuel Macron. V rámci prezidentskej volebnej kampane. Raz darmo, kam Putin nemôže, tam pošle Marine Le Penovú...