Reklama
Reklama

Rozporuplné vystúpenie Andreja Kisku

Počet zobrazení: 7803

Ako je dobre známe, na Nový rok 2015 bolo tradičné vystúpenie prezidenta SR. Bolo celkom očakávané, pretože išlo o prvý novoročný prejav prezidenta Andreja Kisku. Prezident si síce za svoj novoročný prejav vyslúžil potlesk tzv. mienkotvorných médií a ich oportunistických analytikov, napriek tomuto strojenému potlesku však prejav prezidenta nevyznel zďaleka tak úspešne, ako sa ho snažili opísať tendenčné médiá.

Čo v prejave chýbalo

Ako pozitívum možno vnímať, že v prejave A. Kisku sa objavili tradičné hodnoty ako podpora slušných a pracovitých ľudí, požiadavka na fungujúci štát či poukaz na sociálne a regionálne nerovnosti. Chýbalo však jedno veľmi dôležité posolstvo, a to posolstvo mieru. Toto by sme si pritom pre rok 2015 mali želať azda najviac, najmä kvôli ukrajinskej občianskej vojne. A. Kiska však namiesto humanistického posolstva mieru vyslovil zopár militaristických fráz, ktoré veľmi poškodili jeho novoročné vystúpenie. Išlo najmä o tieto slová: “…Ale sú princípy, ku ktorým by sme mali mať rešpekt, za ktorými by sme mali stáť, lebo žijeme v krajine, ktorá má svoju vlastnú bolestnú historickú skúsenosť, a žijeme v Európe, kde tieto princípy boli a sú dôležité. Iste by sme nesúhlasili, ak by si znova – tak ako sa to v 20. storočí prihodilo Československu – ktokoľvek zrazu nárokoval na územie nášho štátu, Slovenskej republiky. Keby na naše územie vnikli cudzie vojská…”

Zvlášť nevhodná bola v novoročnom prejave A. Kisku narážka na to, čo sa v Československu prihodilo v 20. storočí, keď si niekto iný (Nemecko) nárokoval na územie nášho štátu. Andrej Kiska svojím výrokom vlastne prirovnal konanie Putinovho Ruska ku konaniu Hitlerovho Nemecka. Od novoročného prejavu by sa skôr čakalo, že bude šíriť posolstvo mieru, namiesto toho sme mali možnosť počuť takéto analógie. Nie je to pritom prvý raz, čo A. Kiska svojím porovnávaním Putinovho Ruska a Hitlerovho Nemecka zhanobil obete nacizmu. Na absurditu jeho komparácií som poukázal už dávnejšie:  http://www.noveslovo.sk/c/100_dni_Andreja_Kisku_urazil_prezident_obete_nacizmu

Principiálnosť v podaní A. Kisku?

Pri hore uvedených výrokoch A. Kisku udrela do oči nielen jeho rétorika, ale aj jeho bezzásadovosť. V prejave sa totiž ocitali výroky o princípoch suverenity a sebarozhodovania, práve od A. Kisku však vyzneli skoro až cynicky. Všetci sa totiž pamätáme, akú pozíciu zastával A.Kiska k otázke tzv. nezávislosti Kosova a jeho obsadenia cudzími vojskami. Bol to práve on, ktorý dlhodobo podporoval uznanie tzv. nezávislosti Kosova, trhanie srbského štátu a okupáciu jeho územia cudzími vojskami!

Osobne viem pochopiť určitú kritiku konania Ruska v roku 2014, ale akceptujem ju len zo strany tých, ktorí principiálne odsúdili aj konanie NATO v Kosove. Nepáči sa mi však fakt, že práve najväčší prznitelia územnej celistvosti Srbska dnes zastávajú najtvrdšie postoje voči Rusku. Žiaľ, medzi takýchto ľudí patrí aj A. Kiska. Na rozdiel od neho je postoj slovenského premiéra oveľa principiálnejší, hoci ho tzv. mienkotvorné médiá často kritizujú. Ak však aj prezident A. Kiska tvrdí, že sú princípy, ku ktorým treba mať rešpekt, nemal by ich aplikovať selektívne a oportunisticky.

Pán prezident by si mal tiež uvedomiť, že na rozdiel od agresie NATO v Srbsku ruskí vojaci dnes nebombardujú ani hlavné mesto cudzieho štátu, ani nepoužívajú na Ukrajine uránovú muníciu. Keby totiž Rusi na Ukrajine postupovali tak ako NATO v Juhoslávii v roku 1999, tak by v troskách ležali Kyjev a Ľvov, nie Doneck a Luhansk. Z hľadiska princípov, ktoré spomínal A. Kiska, bolo konanie NATO v Juhoslávii určite odsúdeniahodnejšie než konanie Ruska na Ukrajine. Lenže kritizovať NATO A. Kiska nemôže, inak by zrejme stratil masívnu podporu, ktorú mu poskytujú všetky tzv. mienkotvorné médiá.

Prezident nezabudol vo svojom novoročnom prejave spomenúť ani problematiku súdnictva. Ale aj tu ho dostihla bezzásadovosť jeho postojov. A. Kiska síce rád hovorí o ústavnosti, voči protiústavnému prevratu v Kyjeve a následnému protiústavnému „odvolaniu“ tretiny sudcov ústavného súdu Ukrajiny však výhrady nikdy nevyjadril. Aj z toho je zrejmé, ako bezzásadovo a oportunisticky chápe A. Kiska princípy právneho štátu, ktoré hlása vo vzťahu k slovenskému súdnictvu.

Nepriateľ mieru?

Prezident vo svojom prejave spomenul aj humanitárnu katastrofu na Ukrajine: „V susednom štáte za našou východnou hranicou umierajú ľudia a státisíce ľudí zo strachu o život museli opustiť svoje domovy.“ Na obete vojny bolo určite treba poukázať, žiaľ, A. Kiska svoj výrok zaradil do jednostranného protiruského kontextu a akosi pritom „pozabudol“ na zodpovednosť novej moci na Ukrajine.

Pri otázke o obetiach vojny sa treba spýtať, v ktorej časti Ukrajiny zomierajú ľudia a kam smerujú utečenci. Pochopiteľne, že najviac obetí je práve v tých oblastiach, ktoré sa chcú od Ukrajiny odtrhnúť a kde má Kyjev najmenšiu podporu. Je dobre známe, že vojenské  operácie sa uskutočňujú na území ľudových republík, ktoré vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny a počet obetí tu začal prudko vzrastať práve po tom, čo tam nová ukrajinská moc rozbehla svoju „protiteroristickú operáciu“. Aj v iných oblastiach Ukrajiny, ako napr. Odesa, boli zmasakrovaní predovšetkým odporcovia Majdanu. A nepopierateľným faktom je i to, že najviac utečencov utieklo do susedného Ruska… Je teda zjavné, že civilné obete sú hlavne na strane odporcov P. Porošenka, zatiaľ čo na územiach Ukrajiny, kontrolovaných Kyjevom, sa nebojuje.

Prezidentovi A. Kiskovi však o obete občianskej vojny a o mier na Ukrajine vôbec nejde. Jemu a tým, ktorí mu radia v zahraničnej politike, ide hlavne o geopolitickú porážku Ruska. Lenže predstava, že Brusel donúti sankciami Rusko ku kapitulácii, je hlboko mylná. Práve naopak, čím bude efekt sankcií tvrdší, tým bude možnosť ústupkov zo strany Ruska klesať. Kvôli smutnej skúsenosti z 90-tych rokov a kvôli postoju ruskej verejnosti k situácii na Ukrajine si žiadna ruská vláda nemôže dovoliť príliš ustupovať pred tlakom Západu, a to ani v prípade najostrejšieho ekonomického embarga. Skutočný mier na Ukrajine sa bude dať dosiahnuť len ústupkami všetkých strán sporu, a nie militarizáciou konfliktu.

Na čo môžeme byť hrdí?

Prezident A. Kiska na záver na záver svojho prejavu vystupoval „pre takú víziu, pre takú budúcnosť Slovenska, ktoré bude vzbudzovať záujem a rešpekt vo svete“. Myslím, že všetci si veľmi želáme, aby Slovensko vo svete naozaj vzbudzovalo záujem a rešpekt. Žiaľ, naším sociálnym a ekonomickým systémom a ani fungovaním našich politických inštitúcií vo svete príliš neimponujeme. Dôvodom určitého rešpektu vo svete sú skôr naše principiálne postoje k zásadným otázkam, napr. k územnej integrite Srbska a Ukrajiny a rovnako to, že dokážeme vidieť veci menej čierno-bielo než veľmoci, napr. v otázke sankcií voči Rusku. Prezident A. Kiska však napriek všetkým výrokom o principiálnosti navrhuje, aby sme sa radšej správali konformne: „… Je v našom vlastnom záujme, aby Slovensko svojimi činmi prispievalo k tomu, aby Európa bola v tejto zásadnej otázke jednotná…”  Žiaľ, mám obavu, že práve prezident A. Kiska najviac ohrozuje to, na čo môžeme byť v zahraničí hrdí

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#1
Ivan Špáni
03. január 2015, 00:28

Vo vzťahu ku Kiskovi sa prejavila nebývALá SERVILNOSť. Nijaký denník -ako teraz Sme- nemusí uverejňovať prejavy štátnikov aj s chlpami v plnom znení, to bolo povinnosťou -aj to nie všetkých denníkov- iba pred rokom 1989. v Práci sme ani dovtedy neuverejňovali Husákove prajavy v plnom znení.

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#2
Ivan Špáni
03. január 2015, 00:28

Vo vzťahu ku Kiskovi sa prejavila nebývALá SERVILNOSť. Nijaký denník -ako teraz Sme- nemusí uverejňovať prejavy štátnikov aj s chlpami v plnom znení, to bolo povinnosťou -aj to nie všetkých denníkov- iba pred rokom 1989. v Práci sme ani dovtedy neuverejňovali Husákove prajavy v plnom znení.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
03. január 2015, 14:52

Plne súhlasím s napísaným, ani som nemal chuť ten prejav vypočuť si. Nie je to človek "našinec", a jeho zvolenie iba dokumentuje, že v demokracii je možné všetko nemožné... aj zvoliť si prezidenta republiky, o ktorom nik toho moc nevie, ktorý prišiel z cudziny a nevieme, či ho naverbovali alebo tak činí z vlastného presvedčenia, ktorý cieľavedomo "popracoval" na svojom zvolení až je z toho jeho najlepšiemu priateľovi zle od žalúdka...nuž, nepozeral som husákovské prejavy, prečo mám pozerať kiskovské... takže súhlasím s Braňovým textom.

A na margo jeho postoja k Ukrajine - asi to nebolo v prejave viditeľné - ak "drukuje" Porošenkovi a západnej orientácii Kyjeva, čo urobí ako prezident SR, ak v dôsledku kolapsu ekonomiky a spoločnosti povedzme čo len desať percent Ukrajincov bude prechádzať našim územím na Západ, prípadne sa tu rozložia ako utečenci? V absolútnych číslach to bude päť a pol milióna ľudí a to znamená, že zažijeme inú "srandu" ako drukovanie demokracii - budú tu nepokoje, rabovačky, preplnené cesty, obsadené vlaky i verejné budovy, bude to potom humanitárna katastrofa slovenského národa, nie ukrajinského. ...A vôbec to dnes, začiatkom roka 2015 nevyzerá, že by nejaký Porošenko vládol Kyjevu, skôr Bandera z hrobu preberá fúhrerstvo a Petľjura sa oživuje v bataliónoch, ktoré sa raz môžu otočiť aj na naše mestá - čo potom urobí "vrchný veliteľ ozbrojených síl Slovenska"?

Obrázok používateľa Michal Ac
#4
Michal Ač
03. január 2015, 19:26

Ivane, máš pravdu. Tož sme zas tam, kde sme už boli. Akurát o 40 rokov starší.

Obrázok používateľa Peter Dolina
#5
Peter Dolina
03. január 2015, 19:50

Peter, ja by som sa chcel spytat, ci ta moznost utecencov je nieco statisticky prepracovane. Preco by 10% islo prave cez Slovensko, ked maju aj ine, dlhsie hranice?

Potom nema Slovensko nejaku zvlastnu hranicu s Ukrajinou v suvislosti s dajakym "priestorom"?

Pretoze aj ked vyzniem ako nacionalista, domnievam sa, ze tato otazka by mala byt velmi dolezita a ak tu ta moznost skutocne je, tak slovenska diplomacia by sa mala snazit tomu dajak zabranit, poviem to celkom sproste: co na tom zalezi, ci na Ukrajine "vyhraju" jedni ci druhi, ak dosledkom budu tisice utecencov, tie preplnene vlaky atd.?

Takze nie Ukrajina v tej ci onej farbe ale stabilna Ukrajina by mala byt podla mna cielom, ktory "pracuje" pre Slovensko rovnako ako stabilne Mexico je zelatelne pre USA.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#6
Peter Zajac-Vanka
04. január 2015, 00:59

Napriek prezidentovej oddanosti Západu (americkému), dnes v sobotu už prebehla spravodajskými kanálmi správa v tv, že "sme na hraniciach s Ukrajinou pripravení" a ukazovali zvýšenú ostrahu i zátarasy. Aké je to naivné, ak si predstavíme tú vlnu státisícov valiacich sa celkom oficiálne na hraničné prechody autami, vlakmi, pešo - to by museli dať hraničiari ostnaté dráty a to predsa demokracia nemôže, že?

Prečo cez nás? Vyúgli si najkratšiu trasu na Nemecko a najpriamejšie cesty z východu na západ - iba Slovensko má také, Maďarské sa kľukatia a poľské sú severo-južné.

Prirodzene, že to dávam ako hypotetický príklad, no ale pomyslel by si niekto v decembri 2013, tj.pred 13 mesiacmi, že na Ukrajine bude zabitých 4770 ľudí a státisíce utečencov pôjde za hranice Ukrajiny do Ruska? Lenže ak nastane kolaps hospodárstva, ľudia nebudú mať na kúrenie, na stravovanie, ak bude tak vysoká nezamestnanosť a ak aspoň triezvo uvažujúci opustia svoju vlasť pred nebezpečím neofašizmu, čo myslíte, koľko ľudí sa zmestí na sotva 800 km dlžku slovenských ciest smerom k Rakúsku a cez Čechy do Nemecka?

Nie je náhodou na mexickej hranici podobný múr ako berlínsky? Iba čisto zo zvedavosti, kedže je nášmu prezidentovi americká administratíva tak blízka...

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#7
Peter Zajac-Vanka
04. január 2015, 01:05

...a to som prehnal, z Veľkých Kapušian je to po Kúty do 600 km....

zaplatiť Ukrajine za "stabilitu" miliardovými darmi z Európskej centrálnej banky je tak nebezpené, ako vyhlásiť vojnu Ruskej federácii - budú padať európske vlády a ľud sa asi naozaj v každej krajine naserie....

Obrázok používateľa Peter Dolina
#8
Peter Dolina
04. január 2015, 03:49

Peter, co som chcel povedat bolo, ze toto moze byt skutocny problem.  Mne sa zda, ze Ty poukazujes na problemy, ktore sice nie su "bulvarovo" zaujimave, ale zanedbane mozu mat vazne dosledky.

Ja som na mexickej hranici nebol, ovsem uprimne povedane si nemyslim, ze existencia muru by niecomu u nas zabranila, u nas su mocne kruhy, ktore Mexicanov v US chce, samozrejme, aby ich za neludskych pomerov vykoristovali, preto ziaden ucinny mur sa konat nebude.

Kto by ale chcel naval ukrajinskych utecencov na Slovensku?  A potom preco by Nemecko tuzilo po tychto masach?  Inymi slovami, je to slabomyselne zasievat chaos na Ukrajine, pretoze Europa bude platit cenu, medzinarodne (nie nutne iba US) zbrojne koncerny sa dufaju na tom ovsem obohatit.

Obrázok používateľa B. Fabry
#9
Branislav Fábry
04. január 2015, 11:38

@ Michal Ač

 

K výroku: "Ivane, máš pravdu. Tož sme zasa tam, kde se už boli. Akurát o 40 rokov mladší."

 

Zrejme ide o pokus o analógiu s udalosťami roku 1968. Táto analógia je mimoriadne nepresná. Naozaj nemožno porovnávať postoj obyvateľov vých. Ukrajiny a ČSSR v 1968 k Rusom. Na vých. Ukrajine Rusov vidia veľmi radi, hoci ich prítomnosť je zatiaľ iba ak neoficiálna. V ČSSR v roku 1968 sa neobjavovala taká spontánna radosť z prítomnosti vojsk Varšavskej zmluvy...

Na Ukrajine však vojenským operáciám predchádzalo aj protiústavné odvolanie prezidenta a časti ústavných sudcov, ktoré Krym ani východná Ukrajina neuznali. Začali sa pýtať: keď neplatila ústava v otázke odvolávania prezidenta a sudcov, prečo mala platiť v otázke územnej celistvosti Ukrajiny. To tiež nepripomína situáciu z 1968.

 

 

Obrázok používateľa Palo
#10
Pavel Novota
04. január 2015, 13:56

Pre súvis s Ukrajinou tiež doporučujem si prečítať Jurij Ščerbak: Každý ví, že ukrajinská válka je předehra ke III. světové válce.  

Z tohto pohľadu je potrebné sa na dianie okolo Ukrajiny pozerať a urobiť všetko aby k takémuto pokračovaniu konfliktu nedošlo. Ak by k tomu došlo je otázkou kto a kam bude utekať. Začal nový roku a želal by som si aby bol lepší ako ten minulý, a i všetkým vám ktorí si tieto slová prečítate. Však vývoj vo svete od ukončenia Studenej vojny nebol naplnení očakávanými nádejami o odstránení, alebo aspoň zmiernení napätia vo svete. Naopak, napätie vo svete od tohto zlomu má permanentne rastúci trend. Už druhýkrát máme vojnu, takpovediac, za humnami. Podľa "novoročných predsavzatí" predstaviteľov Ukrajiny to nevyzerá na rýchle ukončenie konfliktu a keď k tomu pridáme vyhlásenia "nohsledov" USA ako je pán prezident Kiska, či predstavitelia EU Tusk, Merkelová a ďalší, v rámci politiky USA ako svetového hegemóna je oprávnená obava naplnenia o čom hovorí Jurij Ščerbak. 

Obrázok používateľa Michal Ac
#11
Michal Ač
04. január 2015, 17:29

Pán Fábry,

reagoval som na Ivana Špániho o servilnosti médíi, netuším, kde ste tam našli spojitosť s Ukrajinou, veď to nesedí ani časovo. Ale aj tak vďaka za reakciu, ja Vaše články totiž čítam rád, je to osviežujúci protipól oficiálnej propagandy. Držím palce.

Obrázok používateľa B. Fabry
#12
Branislav Fábry
04. január 2015, 19:46

@ Michal Ač

 

Pán Ač,

vďaka za reakciu a za upresnenie.  

S pozdravom

Branislav Fábry

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#13
Ivan Špáni
04. január 2015, 22:16

Už som bol z toho dezorientovaný...

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama