Rozpočet EÚ pre rok 2015: Kompromis, ktorý nenadchne

Tak ako sa očakávalo, na decembrovom plenárnom zasadaní v Štrasburgu Európsky parlament formálne schválil rozpočet na rok 2015. Ani tento rok sa rozpočtová procedúra neobišla bez sérii ťažkých a zdĺhavých rokovaní. Dňa 17.novembra ju dokonca poznamenal pád zmierovacieho konania, čím rokujúce strany nebezpečne natočili kormidlo európskeho rozpočtu smerom k provizóriu.  Nakoniec, keďže si nikto neželal, aby mu v ruke zostal čierny Peter, zrodil sa nasledovný kompromis:

1. Parlament ustúpil Rade a znížil svoje požiadavky pre výšku záväzkov o 1,1 a pre platby o 5,2 miliárd eur. Dosiahnutá dohoda tak potvrdila rozpočet vo výške 145 321,5, resp. 141 214,0  miliónov eur. Ako kompenzáciu Rada umožnila Parlamentu prerozdeliť finančné prostriedky na jeho najdôležitejšie priority.[1]
2. Štáty, ktoré štatisticky upravovali úroveň svojho HDP, aby tak do pokladnice EÚ odvádzali menej, rozdiel dorovnajú. Presadili však zmenu v legislatíve, ktorá im na splnenie povinnosti dáva dodatočných deväť mesiacov.[2]
3. Rada súhlasila so zámerom Parlamentu zredukovať nesplatené záväzky dosahujúce hranicu 25 miliárd eur. Vyrokovala si však takmer o polovicu nižšiu sumu (4,7 miliárd eur), než na stabilizáciu nebezpečne rastúceho dlhu pôvodne požadoval Parlament .
4. S cieľom dostať nesplatené záväzky EÚ pod kontrolu, predloží Komisia návrh splátkového harmonogramu. Harmonogram bol tak vyňatý z rokovaní ako možná podmienka Parlamentu pre schválenie rozpočtu a bude predložený Komisiou až v marci 2015.

Parlament sa s Radou ďalej dohodli vyčleniť 273,6 miliónov eur na korekciu poľnohospodárskych strát spôsobených odpoveďou Ruska na sankcie EÚ. Stanovili tiež výšky súm, ktoré bude môcť využiť z Nástroja flexibility v prospech cyperských štrukturálnych a investičných fondov, finančne a personálne posilnili decentralizované agentúry.[3]

Pre občanov EÚ žiadna zmena k lepšiemu

Toľko k výsledkom dohôd, ktoré Parlament, Rada a Komisia považujú za najvýznamnejšie. Žiaľ, ako bolo jasné už na začiatku rozpočtového procesu[4], pre väčšinu občanov EÚ budúcoročný rozpočet nie je krokom k zvyšovaniu ich životnej úrovne. Dôvody tejto občianskej prehry spočívajú v dvoch rovinách. Prvá sa týka boja o rozpočtový vplyv medzi Radou a Parlamentom, druhá spočíva v umiestnení sociálnych otázok v rebríčku rozpočtových priorít.  

Keďže Radu reprezentujú predstavitelia vlád jednotlivých členských štátov, jej pohľad na rozpočtové otázky odráža skôr národné záujmy a dianie na domácej politickej scéne. Tendencia Rady znižovať objem rozpočtu únie tak pramení z prirodzenej snahy jej členov ukázať sa pred svojimi voličmi ako dobrý vyjednávač pre svoju krajinu na európskej úrovni.

Parlament, naopak, aby zabezpečil čo najlepšie fungovanie EÚ ako celku, volá po navyšovaní finančných zdrojov. Jeho vyjednávaciu pozíciu však oslabuje značná strategická nevýhoda – najdôležitejší príjem rozpočtu EÚ (až 75 %) pochádza z hrubého národného dôchodku členských štátov. Preto sa Parlament snaží znížiť svoju závislosť od prispievateľov znížením ich podielu v spoločnom rozpočte zvýšením príjmov z vlastných zdrojov EÚ, čo sa mu zatiaľ nie celkom darí.

Ťažko predvídať, do akej miery by na členských príspevkoch menej závislý Parlament dokázal rešpektovať národné záujmy a štátnu suverenitu členov únie. S istotu však možno tvrdiť, že prípadná zmena podielu financovania rozpočtu EÚ neprinesie v pohľade európskych inštitúcií na sociálnu politiku významnejšie zmeny.

Svedčí o tom nielen výsledok rozpočtových rokovaní medzi Radou a Parlamentom, ktorý oproti minulému roku znamená menej platobných prostriedkov pre najchudobnejšie regióny, územnú spoluprácu či Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka. Dôvod tejto istoty tkvie predovšetkým v skutočnosti, že nikto z účastníkov rozpočtového rokovania doteraz ani neuvažoval nad osobitným posudzovaním rozpočtových položiek, ktoré majú priamy vplyv na každodenný život miliónov občanov EÚ. Ak sa politici vedia dohodnúť na splátkovom kalendári, ktorý zníži vnútorný dlh EÚ, mali by predsa vedieť nastaviť aj harmonogram financovania programov redukujúcich chudobu či nezamestnanosť.

Legislatíva takýto krok umožňuje a prax príslušnú stratégiu (napr. Európa 2020), či dokonca i vyčlenenie určitých nástrojov mimo rozpočet EÚ pozná. Nastaviť rozpočet EÚ tak, aby sa právo na dôstojnú prácu či adekvátne vzdelanie nestávalo každý rok obeťou politických zápasov od reality odtrhnutých jednotlivcov, preto nie je nemožné.  

Zdroj:
http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+REPORT+A8-2014-0067+0+DOC+PDF+V0//sk
http://ec.europa.eu/budget/news/article_en.cfm?id=201412041616