Reklama
Reklama

Rok 2022 ako kľúčový pre Čile

Nový prezident, nový kongres a (možno) nová ústava...
Počet zobrazení: 1205

Juhoamerickú krajinu čakajú v tomto roku minimálne tri udalosti zásadného významu, pričom hneď dve z nich sa odohrajú v ten istý deň, 11. marca 2022. Novým prezidentom a najvyšším predstaviteľom exekutívnej moci v štáte sa stane Gabriel Boric Font, spájajúci vo svojej osobe odkazy študentských a sociálnych protestov, ktoré zmietali Čile v posledných rokoch. Končí sa tak jeden politický cyklus, v rámci ktorého na čele krajiny od návratu k demokracii v roku 1990 stál vždy predstaviteľ jednej z dvoch širokých koalícií združujúcich umiernené strany naľavo, resp. napravo od politického stredu. Druhou významnou udalosťou s rovnakým dátumom bude začiatok nového funkčného obdobia národného kongresu, ktorý prejde personálnou obmenou a pomer síl medzi jednotlivými zoskupeniami môže naznačiť, do akej miery bude otvorený avizovaným reformám nového prezidenta. Do tretice, zatiaľ bez potvrdeného termínu, no pravdepodobne niekedy na prelome mesiacov august a september, sa očakáva celonárodné referendum, v ktorom občania buď prijmú, alebo odmietnu novú ústavu, na ktorej v súčasnosti pracuje ústavodarný zbor. Prezident ani kongres na jej tvorbu nemajú priamy vplyv a moc sa symbolicky vrátila do rúk občanov. Každá jedna zo spomenutých udalostí si zaslúži bližšiu pozornosť.

boric_640x390.jpg
Gabriel Boric po tom, čo sa 19. decembra 2021 stal najmladším prezidentom Čile.
Foto: Paulo Slachevsky/Flickr (CC BY-NC-SA 2.0)

 

Gabriel Boric Font, nový prezident

Gabriel Boric patrí k novej generácii politikov, ktorá sa v krajine už niekoľko rokov výrazne hlásila o slovo. Jej členov spája, okrem iného, pôsobenie v študentských organizáciách najprestížnejších miestnych univerzít (Universidad de ChileUniversidad Católica) v čase vypuknutia veľkých protestov proti vzdelávaciemu systému v roku 2011. Samotný Gabriel vtedy vystupoval ako jeden z hlavných hovorcov hnutia a nahlas artikuloval požiadavky študentskej konfederácie CONFECH, medzi ktoré patrili predovšetkým zabezpečenie rovného prístupu ku vzdelaniu pre všetkých občanov, zvýšenie podielu verejného financovania vysokých škôl a celková demokratizácia systému riadenia vyššieho vzdelávania.[1] Kľúčové úlohy v celom procese zohrali aj mená ako Camila Vallejo či Giorgio Jackson, ktoré sa dnes skloňujú v súvislosti s členstvom v novom vládnom kabinete.

Keď krajinu zachvátili ešte masívnejšie protesty v roku 2019, tentoraz na celospoločenskej úrovni, opäť bol viditeľnou postavou. Už ako člen kongresu a líder ľavicového zoskupenia Frente Amplio, ktorého ambíciou bolo prerušiť striedavé vládnutie dvoch tradičných koalícii[2], sympatizoval so vzburou občanov proti vysokým nákladom na život, nízkym dôchodkom, nedostupnej zdravotnej starostlivosti a celkovej nefunkčnosti systému. Bol jedným z hlavných podnecovateľov a napokon i signatárom tzv. Dohody o sociálnom zmieri a o novej ústave (Acuerdo Por la Paz Social y la Nueva Constitución), ktorou sa začal proces, ktorý by mal podľa jeho prívržencov viesť k sociálne spravodlivejšiemu usporiadaniu spoločnosti. Výsledok je zatiaľ nejasný, no jedno je isté – duch protestov a nespokojnosti so súčasným stavom vecí sa presúva do prezidentského paláca.

Pri nahliadnutí do oficiálneho vládneho programu koalície Apruebo Dignidad[3], pod ktorej hlavičkou Gabriel Boric kandidoval, je zrejmý smer, ktorým sa bude uberať jeho vládnutie. Sám v úvodnom texte spomína štyri priority, ktoré budú kostrou reformných snáh. Sú nimi (I) garantovaný prístup k zdravotnej starostlivosti pre každého, (II) dôstojné dôchodky bez AFP (Administradoras de Fondos de Pensiones – obdoba slovenských DSS), (III) bezplatný a kvalitný systém verejného vzdelávania a (IV) zostavenie prvej ekologicky orientovanej vlády v histórii Čile.

V programe ďalej nájdeme aj návrhy konkrétnych opatrení. Z ekonomickej oblasti je to napríklad postupné zvyšovanie minimálnej mzdy, zníženie povinného pracovného času, progresívne zdaňovanie, daň pre tzv. super bohatých, špeciálne poplatky pre veľké ťažobné spoločnosti či vytvorenie samostatnej štátnej banky na podporu malých a stredných podnikov. V prípade ľudských a sociálnych práv ide najmä o zlepšenie postavenia skupiny LGBTIAQ+, vytvorenie legislatívy na boj proti rodovému násiliu, právo na dobrovoľný potrat, eutanáziu, zriadenie špeciálnej komisie na skúmanie porušovania ľudských práv počas diktatúry, ale aj prehĺbenie dialógu s pôvodným obyvateľstvom za účelom reštitúcie území a posilnenia práva na autonómiu. Pozornosť upúta aj odpustenie študentských dlhov, jednotný systém zdravotného poistenia v správe štátu, bezplatná hromadná doprava, právo na vodu ako ľudské právo, vybudovanie infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energie, výstavba obytných jednotiek, decentralizácia moci smerom k regiónom či ratifikácia Globálneho paktu OSN o migrácii, aby sme spomenuli len niektoré z mnohých.

Je evidentné, že ručička kompasu novozvoleného prezidenta ukazuje smerom k silnému a sociálnemu štátu, ktorý má byť garantom dodržiavania ľudských práv v ich širokom výklade. Gabriel Boric je často označovaný za najľavicovejšieho prezidenta od čias Salvadora Allendeho. Ešte po triumfe v primárnych voľbách Apruebo Dignidad vyhlásil: „Ak Čile bolo kolískou neoliberalizmu, bude tiež jeho hrobom.“ Silný odkaz, ktorý zarezonoval v médiách po celom svete a potvrdil, že to so zmenou kurzu myslí naozaj vážne. Nie celá spoločnosť je však nastavená rovnakým spôsobom. Boricovým veľkým súperom o prezidentské kreslo bol José Antonio Kast, ktorý v mnohom predstavuje jeho presný opak. Ako zástanca tradičnej rodiny, stúpenec voľného trhu, nepriateľ imigrácie a Pinochetov sympatizant pozbieral najviac hlasov spomedzi všetkých kandidátov v prvom kole. Boric napokon aj vďaka vyššej volebnej účasti v druhom kole a zmierneniu rétoriky strhol víťazstvo na svoju stranu, no už len skutočnosť, že sa vo finále ocitli práve títo dvaja kandidáti značí, že spoločnosť je rozdelená a sociálny štát nie je kolektívnym snom všetkých jej členov.
 

Kongres v novom zložení

Personálna obmena čaká aj kongres (Congreso Nacional de Chile), ktorý je v Čile dvojkomorový a skladá sa zo senátu (Senado de la República de Chile) a poslaneckej komory (Cámara de Diputadas y Diputados de Chile). Aký bude pomer síl a čo možno očakávať?

Zrejme najdôležitejšou informáciou je, že žiadnej zo straníckych koalícii sa nepodarilo obsadiť nadpolovičnú väčšinu miest. Medzi poslancami bude z celkového počtu 155 najsilnejšie zastúpené pravicové zoskupenie Chile Podemos Más (53). Nasledujú umiernená ľavica Nuevo Pacto Social (37) a Boricovo Apruebo Dignidad (37) so zhodným počtom poslancov. Za zmienku stojí aj ultrakonzervatívna formácia Frente Social Cristiano (15), pod ktorej hlavičkou prenikol do druhého kola prezidentských volieb José Antonio Kast. Zvyšné miesta si delia menšie strany a nezávislí.

Pravica bude najpočetnejšia aj v senáte, no opäť neprekročí polovicu. Z 50-tich senátorov to bude 24 pre Chile Podemos Más, 18 pre Nuevo Pacto Social, 5 pre Apruebo Dignidad, 1 pre Frente Social Cristiano a zvyšok pre nezávislých.

Jednému z najväčších miestnych periodík La Tercera sa podarilo zrealizovať prieskum medzi budúcimi poslancami a senátormi s názvom „Match Electoral“ [4], aby tak zistili ich postoje v niektorých kľúčových otázkach. Zapojilo sa 118 zo 155 poslancov a 29 z 50 senátorov. Dostatočne reprezentatívna vzorka, ktorej odpovede odhaľujú, že v máloktorej oblasti panuje jednoznačná názorová zhoda. Uveďme niekoľko príkladov za všetky. Často skloňovaná daňová reforma a zavedenie špeciálnej dane pre tzv. super bohatých má predbežnú podporu 65 poslancov a 13 senátorov, zrušenie AFP (obdoba slovenských DSS) a vytvorenie nového systému sociálneho poistenia 64 a 12, jednotný systém zdravotného poistenia v správe štátu 48 a 5, odpustenie študentských dlhov 71 a 11. Väčšia podpora sa rysuje pre manželstvá a adopcie pármi rovnakého pohlavia, 80 a 20, ale tiež pre urýchlené odstavenie uhoľných elektrárni, 82 a 17. Azda jediná skutočne široká zhoda sa týka zahrnutia práva na vodu ako základného práva do ústavy s podporou 105 poslancov a 24 senátorov. Je však dôležité upozorniť, že pri mnohých otázkach sa určitá skupina budúcich kongresmanov zámerne nevyjadrovala.

Pri pohľade na pomer síl medzi jednotlivými koalíciami a výsledky prieskumu je zrejmé, že dospieť k prienikom v takto roztrieštenom kongrese nebude jednoduché. Nech už by bol prezidentom ktorýkoľvek z kandidátov, nemohol by sa oprieť o pohodlnú väčšinu ani v jednej z komôr. V takom prostredí bude presadenie akýchkoľvek radikálnejších zmien náročné a budú sa vyžadovať ústupky.
 

Nová ústava?

Koncom októbra 2019 musel prezident Sebastián Piñera vyhlásiť núdzový stav pre občianske nepokoje. Spúšťačom bolo zvýšenie ceny lístkov na metro v Santiago de Chile, no o pár dní sa už v uliciach celej krajiny spontánne protestovalo proti drahému školstvu, zdravotníctvu, nerovnosti príjmov či nízkym dôchodkom. Východiskom z tejto krízy sa ukázala iniciatíva niektorých politikov a podpis tzv. Dohody o sociálnom zmieri a o novej ústave (Acuerdo Por la Paz Social y la Nueva Constitución), ktorou sa zaviazali zorganizovať referendum a nechať rozhodnúť občanov o tom, či nastal čas na prehodnotenie základného zákona štátu.

Kladná odpoveď zvíťazila a ako politický orgán poverený vypracovaním bol určený ústavodarný zbor s volenými členmi (Convención Constitucional). V samostatných voľbách si občania vyberali 155 zástupcov a podľa špeciálnej metódy boli miesta rozdelené tak, aby vo výslednom poradí figurovalo 78 mužov a 77 žien. Pre pôvodné obyvateľstvo bolo vopred vyčlenených 17 miest z celkového počtu. Zvyšok doplnili buď kandidáti existujúcich politických strán, alebo nezávislí kandidáti na listinách účelovo založených hnutí. K odsúhlaseniu konkrétnych návrhov a článkov bude potrebná podpora dvoch tretín spomedzi všetkých členov.

Proces tvorby je stále živý a ústavodarný zbor sa schádza už od 4. júla 2021. Limit na vypracovanie záverečného textu bol stanovený na 9 mesiacov od prvého zasadnutia s možnosťou jednorazového predĺženia o 3 mesiace. Čoskoro by sme tak mali spoznať nanovo vybudované základy tamojšej spoločnosti. Vysoká účasť žien sa pravdepodobne pretaví do snahy posilniť a ústavne garantovať ich postavenie, pôvodné obyvateľstvo bude hľadať spojenectvá pre uznanie väčšej autonómie, ekologickí aktivisti zas budú požadovať záväzky k ochrane životného prostredia. Vzhľadom na pomerne veľký počet nezávislých členov zboru je ťažké odhadovať výsledky, no vo všeobecnosti sa predpokladá posun k dominantnejšiemu štátu, keďže súčasne platná ústava je známa tým, že jeho úlohu minimalizuje a v mnohých oblastiach prenecháva iniciatívu súkromnej sfére. Načrtnutý scenár by zrejme potešil nového prezidenta Borica, no záverečné slovo budú mať opäť občania, ktorí 60 dní po vzniku nového konštitučného dokumentu rozhodnú v povinnom referende o jeho ratifikácii. Ak ho nepodporí nadpolovičná väčšina, v platnosti ostane aktuálna ústava.

V prípade, že výsledok celého procesu, nech už bude akýkoľvek, povedie k zmierneniu napätia v spoločnosti a utlmeniu protestov, môže sa Čile stať príkladom pre všetky krajiny, ktoré trápia podobné problémy. Obzvlášť v Latinskej Amerike, kde sú sociálne nerovnosti výrazné a tradícia občianskych nepokojov silná. Dať protestujúcim šancu, aby prišli s vlastnou definíciou základov spravodlivej spoločnosti, môže fungovať. Nemusí to byť univerzálne riešenie, no môže predstavovať jednu z možností, a aj preto sa oplatí celú situáciu naďalej pozorne sledovať.

Na záver by sa dalo povedať, že obdobie relatívne pokojnej tranzície od diktatúry k demokracii je na konci a prichádzajú nové výzvy. Veľká časť spoločnosti sa dožaduje zmeny, a tak do prezidentského kresla zasadne Gabriel Boric so svojou víziou silného a dominantného štátu, ktorý sa stará o blahobyt všetkých svojich občanov a garantuje im dohľad nad dodržiavaním širokého spektra sociálnych a ľudských práv. Smelé plány však s určitosťou pribrzdí fragmentovaný kongres, v ktorom má Boricova koalícia Apruebo Dignidad len 37 zo 155 poslancov a 5 z 50 senátorov. Dá sa predpokladať spojenectvo so stredoľavým Nuevo Pacto Social, no ani tak výsledné počty nepresiahnu polovicu. Pri hľadaní podpory medzi ďalšími kongresmanmi už bude nevyhnutné obrusovať hrany a robiť ústupky.

Potenciálnym vetrom do plachiet pre nového prezidenta môže byť prijatie takej ústavy, ktorá by posilnila jeho kompetencie v niektorých kľúčových oblastiach, prípadne znížila kvóra potrebné na presadzovanie návrhov v kongrese. Na konštitučný proces však nemá priamy vplyv a výsledky sú zatiaľ nejasné, takže sa na to nemôže vyslovene spoliehať. Navyše, stále existuje reálna možnosť, že v platnosti ostane aktuálna ústava a on ju bude musieť rešpektovať napriek tomu, že proti nej opakovane vystupoval.

Na každý krok vedľa bude citlivo reagovať názorový protiprúd, ktorý v druhom kole prezidentských volieb reprezentoval José Antonio Kast. Ak bude prešľapov príliš mnoho, je možné, že priazeň rozpoltenej spoločnosti sa presunie na opačnú stranu a vylúčiť nemožno ani ďalšie protesty. V hre je veľa premenných a to, do akej miery sa Boricovi podarí splniť svoje prísľuby. určite poznačí osud celého myšlienkového smeru nielen v Čile, ale aj v okolitých krajinách, ktoré sa medzi sebou radi a často porovnávajú.

Nový prezident, nový kongres a (možno) nová ústava. Čile čaká turbulentný rok 2022.

Autor je doktorand na Ústave politických vied SAV


Zdroje

Acuerdo Por la Paz Social y la Nueva Constitución [online], 2019. Dostupné na: https://obtienearchivo.bcn.cl/obtienearchivo?id=documentos/10221.1/76280/1/Acuerdo_por_la_Paz.pdf

Biblioteca del Congreso Nacional de Chile [online databáza]. Dostupné na: https://www.bcn.cl/portal/

¿Cómo piensa el nuevo congreso? [online], 2021. Dostupné na: https://interactivo.latercera.com/como-piensa-el-nuevo-congreso-2021/

Convención Constitucional [webová stránka]. Dostupné na: https://www.chileconvencion.cl/

Decide Chile [webová stránka]. Dostupné na: https://www.decidechile.cl/

Demandas de los estudiantes agrupados en la CONFECH [online], 2011. Dostupné na: https://web.archive.org/web/20110721004146/http://fech.cl/blog/2011/04/30/demandas-confech/

Gabriel Boric: From student protest leader to Chile's president [online], 2021. Dostupné na: https://www.bbc.com/news/world-latin-america-59694056

GÓMEZ, M. 2021. Quién es quién en el nuevo Congreso: ganadores, perdedores y novedades [online]. Dostupné na: https://www.pauta.cl/politica/quien-es-quien-en-el-nuevo-congreso-ganadores-perdedores-y-novedades

OLMO, G. D. 2021. Gabriel Boric: 3 cosas que cambiaron entre la primera y la segunda vuelta en las elecciones de Chile (y cómo contribuyeron al triunfo de Boric) [online]. Dostupné na: https://www.bbc.com/mundo/noticias-america-latina-59722701

Proceso Constituyente [webová stránka]. Dostupné na: https://www.gob.cl/procesoconstituyente/

Programa de Gobierno Apruebo Dignidad 2022 – 2026 [online], 2021.  Dostupné na: https://s3.amazonaws.com/cdn.boricpresidente.cl/web/programa/Plan+de+gobierno+AD+2022-2026+(2).pdf

 


[1]           Demandas de los estudiantes agrupados en la CONFECH [online], 2011. Dostupné na: https://web.archive.org/web/20110721004146/http://fech.cl/blog/2011/04/30/demandas-confech/

[2]           Pre vysvetlenie situácie, v Čile existuje pomerne veľké množstvo politických strán, ktoré sa priebežne zlučujú do koalícii, koalície do ešte väčších koalícii, až napokon do volieb smeruje len niekoľko subjektov súperiacich o hlasy voličov. A dlho boli relevantnými naozaj iba dva z nich, ktoré síce menili svoje názvy, no ideologicky vždy okupovali stredoľavé a stredopravé pozície.

[3]           Programa de Gobierno Apruebo Dignidad 2022 – 2026 [online], 2021.  Dostupné na: https://s3.amazonaws.com/cdn.boricpresidente.cl/web/programa/Plan+de+gobierno+AD+2022-2026+(2).pdf

[4]           ¿Cómo piensa el nuevo congreso? [online], 2021. Dostupné na: https://interactivo.latercera.com/como-piensa-el-nuevo-congreso-2021/

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama