Rohaté ceny a vyznamenania
Blíži sa koniec ospevovaného osmičkového roka. Niekoľkí si spokojne harpagonsky mädlia dlane, mnohí by naň najradšej zabudli...
Uznania sa však dočkal ten, koho meno sa najčastejšie spomínalo v médiách, lietalo najviac na internete a vo vyhľadávačoch... Ten, kto najúčinnejšie mútil vody svetového politického rybníka.
Podľa prestížnych novín Financial Times z 19. 12. 2018 je osobnosťou roka americký miliardár maďarského pôvodu George Soros. Vraj za to, že je „vlajkonosičom liberálnej demokracie, ktorá je v obkľúčení populistov“. Dúfam, že posledným.
George Soros, Svetové ekonomické fórum v Davose, 27. januára 2010. Ilustračné toto: World Economic Forum
Ono s tými cenami a vyznamenaniami je to kadejaké, len nie transparentné. A už zďaleka nie „férové“! O to však nikdy nešlo a nejde, veď vo svete biznisu a peňazí každá banda ospevuje iba svojho kapelníka...
Svet je dnes malý, lebo globalizovaný a čo sa týka susedov, dotýka sa aj nás.
Toho istého dňa, teda 19. 12. 2018, keď vyšla informácia o Sorosovi, dozvedáme sa večer aj o tom, že nemeckým renomovaným spravodajským magazínom Der Spiegel otriasa bezprecedentný škandál. S pobavením (a priznám aj s istou škodoradosťou) som hltal článok zo servera Spiegel Online o tom, že „tridsaťtriročný redaktor Claas Relotius sa priznal, že si ,vo veľkom‛ vymýšľal a manipulatívne upravoval rozhovory a príbehy reportáží. Relotius pritom dostal mnoho prestížnych novinárskych cien a spolupracoval s rôznymi svetovými médiami. Samotný Der Spiegel dnes pripustil, že ide o doterajšie „dno“ jeho sedemdesiatročných dejín. V tlačenej či v internetovej verzii periodikum zverejnilo od roku 2011 okolo 60 textov tohto mediálneho podvodníka. V minulosti Relotius pracoval aj pre ďalšie vysoko rešpektované médiá. Publikoval napríklad v nemeckom časopise Cicero, vo švajčiarskom nedeľníku Neue Zürcher Zeitung am Sonntag, v nemeckých denníkoch Financial Times Deutschland, Die Welt, v agentúre DPA, v magazíne denníka Süddeutsche Zeitung, na serveri Zeit Online alebo v nedeľníku Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung. Tento „novinár“ dostal najmä v Nemecku veľa mediálnych ocenení. Americká televízia CNN ho dokonca v roku 2014 vyhlásila za novinára roka (!). Veru, veru, svet je malilinký a všetko so všetkým súvisí, všetko sa postupne dostane aj k nám. Alebo to tu už dlhé roky je?
Nechcem paušalizovať, posudzovať ani odsudzovať. Porovnávať viem a môžem iba podľa svojich osobných vyše šesťdesiatročných skúseností. Spomínam, že „Manažérom roka 2005“ sa podľa Trendu stal Richard Rybníček a „Manažérom roka 2017“ Václav Mika. Obaja krátko po splnení určenej misie. A obaja až po strate funkcii vo verejnoprávnom médiu. A súvislosti? Isto len úplnou náhodou oboch chránila „mediálna imunita“ utkaná z cennej priazne oligarchov i vďačného tretieho sektora. A tohto roku v januári? Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získali za mimoriadne zásluhy na rozvoji demokracie a ochranu ľudských práv a slobôd okrem iných: osobnosť Nežnej revolúcie Fedor Gál a žurnalista Martin M. Šimečka.
Svoj publicistický rok 2018 som začal fejtónom „Kiskobranie“. Hoci som pracoval na svojej knihe o Slovenskej televízii Čudo medzi ZOO a cintorínom, k reakcii na aktuálne dianie ma vyprovokovala práve spomenutá nehoráznosť hlavy nášho štátu. Blíži sa koniec roka 2018. Kruh sa uzavrel, veď už viac nebudem mať takú inšpiráciu. Slovenský prezident Andrej Kiska bude v januári 2019 poslednýkrát odovzdávať protištátne vyznamenania. Už teraz sa v stávkových kanceláriách tipujú mená budúcich laureátov. Vychádzajúc z princípu „zásluhovosti“ na rozvrate spoločnosti a na spochybnení slovenskej štátnosti (popri farizejskom spomínaní a oslavách 100. výročia vzniku ČSR), by podľa toho mali byť aj takí, ktorí si ich nebudú môcť prevziať osobne. Napríklad: uprataný, odoslaný Tom Nicholson, zachrípnutý a vyrevaný Richard Stanke, unesený vietnamský expolitik Trinh Xuan Thanh a isto tiež väzobne stíhaný Marián Kočner. Hlava štátu nemá veľa moci, môže však rozdávať vyznamenania, falošné úsmevy pred kamerami, no tiež amnestovať a udeľovať milosť.
Uvidíme, na akých menách sa dohodol so svojím nástupcom Miroslavom Lajčákom pre rok 2020. Hoci sa mnohé veci môžu zdať absurdné, príslovie o kapele je objasňujúce.
