Robert Fico – zachovaj nám ho, Pane!

Nepoznám veľa vtipov, ale tento je univerzálny. Ide jeden pán po Václavskom námestí a vidí iného pána, ktorý prehnutý cez lavičku hrozne zvracia. Pristúpi súcitne k nemu a povie: „Víte, že se vám nedivím…“

Vôbec sa nedivím, že nášmu trojnásobnému premiérovi prišlo tak zle. Nikdy som nevolil ani jeho, ani stranu Smer-SD, ale aj mne je zle z toho, aký pohon na neho vedú naše médiá a dokonca aj tu niektorí blogeri sa priam vystatujú, akí sú „ficobijci“. Keď som si všimol, že jeden si dokonca zakladá na tom, že tými najhnusnejšími výrazmi kydá na Roberta Fica, naozaj ma to zarazilo. Kde sa berie toľko nenávisti k jednému človeku, k politikovi, ktorý sa podľa mojich vedomostí snažil a snaží (samozrejme, svojou cestou, ktorá nemusí byť nevyhnutne aj mojou) čo najlepšie napĺňať úlohu politika v službe ľuďom? Treba dodať, že veľmi, veľmi nevďačným.

Na snímke Gustáv Murín.

To ste už zabudli, že on bol jediný, kto ostal v parlamente, keď sa ho zmocnila besná mečiarova smečka a za jednu noc vrátili túto krajinu do politického stredoveku? Už ste zabudli, že všetci ostatní, údajní „počestní“ zástupcovia demokracie išli hanebne spať a nechali túto krajinu napospas besneniu politickej zberby? A on jediný ostal, diskutoval, bojoval, namietal. Že to bolo márne? No a?! Aspoň si ale plnil svoju povinnosť postaviť sa ja za nás zlu.

A od tej doby si všímam, ako túto svoju statočnosť napĺňa.

Neviem, že by zamietal pod koberec akúkoľvek korupciu. Bez váhania vymieňal ministrov a dokonca aj zrušil celé ministerstvo.

Napĺňa plne ľavicovú politiku v ústrety ľuďom znižovaním nákladov na ich bežné, každodenné výdavky, ale aj cestovné.

Nezabudol ani na športoviská pre deti.

Vracia nám náš národný majetok prekotne privatizovaný hrabivými dzurindovcami.

Ukázal sa ako suverénny zástanca záujmov tejto krajiny na medzinárodnom poli.

Ten výpočet by bol dlhší, keby sme spomenuli všetko, ale nepamätám si, naozaj nie, že by ho za to naše médiá jediný krát pochválili. Nehovoriac o patologických „ficobijcoch“. Tí mu už pomaly vyčítajú aj to, že apríl je bláznivý mesiac…

Pamätám si ale jeho prekvapenie a pobúrenie, keď sa ohradzoval voči útokom médií vo veci umelo nafúknutej bubliny utečeneckej krízy, ktorá sa nás aj vďaka jeho politike ani len zľahka nedotkla. „Veď bránim našu krajinu,“ povedal (citát môže byť nepresný), ale to nijako nezmenšilo apetít krasoduchov a smečkárov sa do neho aj naďalej navážať.

Takzvaným „príposluchom“ ľavým uchom občas v sobotu okolo obeda započujem ako hovorí v rozhlase. Musím povedať, že som nikdy nepostrehol, že by sa z nejakej otázky vykrúcal, hovorí vecne, zrozumiteľne a hlavne fundovane. Ale už roky mám nepríjemný pocit od žalúdka, keď zistím, ako sa na ňom odbavuje istý Braňo Dobšinský. To je neskutočné! Ten pán vypáli otázku a keď mu na ňu premiér odpovedá a ukazuje sa, že ju zvláda fundovane, prerušuje ho, skáče do reči, odbieha na inú koľaj, kde sa ho zase pokúša „prichytiť“ a keď ten opäť pokojne a fundovane odpovedá, tak nespokojne otázku zruší a skúša to znovu a inde. Je to nervácke, nedohovorené a zo strany moderátora kŕčovito podrazácke. Celé roky som obdivoval, ako dokáže Róbert Fico takémuto mediálnemu podrazníkovi odpovedať pokojne a vecne. Až minule, tesne po najnovších voľbách…

Pamätáte si začiatky Mečiara? Sršal bonmotmi a médiá ho za to prinajmenšom obdivovali. Ku koncu už novinárov fyzicky napadal.

Pamätáte si začiatky Dzurindu? Po grobianovi Mečiarovi to bol balzam pre médiá. Spočiatku odpovedal s úsmevom a ústretovo, často zaznela aj pochvala a ocenenie novinárskej otázky. Ku koncu (a práve v Sobotných dialógoch?) toho moderátora za mikrofónom priam slovne škrtil.

Pri tých zatiaľ posledných Sobotných dialógoch, kde bol nielen novopečený premiér Robert Fico, ale aj ďalší predstavitelia teraz už vládnych strán, ma zaskočilo, ako sa premiér nedokázal udržať a zazneli v jeho hlase vyčítavé, ale aj (s odpustením) paranoidné tóny voči Dobšinskému. Už sa nedokázal tak perfektne ovládať, ako roky pred tým, už bil okolo seba, ako ranené zviera. Cítil som, že to aj profesionálneho provokatéra Dobšinského vykoľajilo. A to ticho ostatných bolo útrpné. Skrátka, už ho dostali. Nikdy nepoľavujúce kydanie a naopak nikdy žiadna podpora médií nahlodá zrejme nervy aj toho najúprimnejšieho politika. Tentoraz je obeťou Róbert Fico.

Pri troche súdnosti a pri všetkých problémoch je Slovensko aj vládam vedeným Robertom Ficom ostrov prosperity a pokoja, ako oko uprostred uragánu, čo zúri všade naokolo. Ja s Robertom Ficom nemusím súhlasiť, nie som ani jeho prívrženec, ani obdivovateľ, ale elementárnu schopnosť uznať niekomu dobrú vôľu a z nej vyplývajúce výsledky by sme si mali zachovať všetci. Inak žiadna debata tu nemá zmysel, ak má byť jednostranne likvidačná.

Sme malý národ, ale nemali by sme byť malí duchom. To, že sme nikdy v dávnejšej histórii nemali vládcu, či vládu, s ktorou by sme sa stotožnili, ako našou, slovenskou, vedie k tomu, že keď už ju konečne máme, tak pindáme už z princípu. Pseudo-pravičiari, ktorí domrvili, čo mohli, aby ukázali, že sú pravičiari. Médiá, aby ukázali aké sú nezávislé (ako keby konkrétna pochvala bola hanba) a ostatní, lebo majú svoje osobné frustrácie a keďže ich nemôžu ventilovať vo svojom najbližšom okolí, kopú do najľahšieho terča – už roky do Roberta Fica.

Veľmi mu rozumiem, že sa mu z azylu nemocnice pred toľkou nevraživosťou nechce. Čo ho tu čaká?

Falošná hra učiteľských odborov, ktoré najskôr podpísali s vládou dohodu, potom prišli nejakí „iniciatívnici“, akože oni to zachránia inak, vzbúrili malú časť učiteľov, na vysokých školách to bolo až smiešne, ale zato zaplnili noviny a éter akoby ich boli milióny. A teraz, keď už nová vláda opäť vyrokovala nejaký rozumný postup, ide pán školský odborár „honiť triko“, akože aj on je revolučný? A pošle zopár učiteľov poskakovať s vlajočkami v pápežských farbách pre Úrad vlády? Aký toto má zmysel? S kým a o čom sa tu dá rozumne jednať? To sa premiér dohodne s odborárom aj samozvaným iniciátorom a potom príde nejaký štrajkový výbor materských škôl a začne to odznovu? A nenájde sa v médiách jediný, čo by sa nad tou necivilizovanou anarchiou pozastavil?

A čo by premiéra Fica čakalo tieto dni v parlamente? Počúvať tie zúrivé reči lúzerov,  čo sa už videli vo vládnych pozíciách? Šialeného Matoviča, čo už rozdával korytá a „utrel hubu“? Frustrovaného Lipšica, pretože sa nestal ministrom vnútra na želanie kamaráta mafiánov? SAS-károv, čo už jednu vládu rozbili a na čele s ego-maniakom od smetí chceli „uplácať“ akúkoľvek s kýmkoľvek, aj s trtkom a pipinou? Sú zúriví, že Robert Fico zostavil z povolebného chaosu to najrozumnejšie, čo sa dalo.

Ja mu rozumiem a držím palce. Len nech si od tohto hnoja oddýchne. A nám všetkým želám, aby sa vrátil, lebo on dokázal za celé roky, že dokáže viesť stabilnú vládu a zastáva sa našich občanov doma aj v zahraničí. Veľmi potrebujeme takéhoto štandardného a spoľahlivého politika aspoň na obdobie, keď sa na nás v stoličke predsedníctva bude pozerať celá Európa a svet. S ním si neurobíme hanbu, ako Česi. A akú by nám urobili Sulík s Matovičom.

Čo bude potom, neviem. Len viem, že ani Ježiš Kristus sa každému nezavďačil a že takéto útoky od profesionálov aj amatérov, bez kúsky uznania, či aspoň oddychu od besného kritizovania za každú cenu nevydrží nikto. A toto chceme?

Vyšlo na gumurin.blog.pravda.sk  20. 4. 2016
Foto: Archív G. M.

Ďalšie články autora: GUSTÁV MURÍN