Riemannov priestor

Počet zobrazení: 2773


la_revolution.jpg

Nie je náhoda, že Československo ako historická štruktúra zaniká takmer presne 70 rokov po svojom ustanovení. Hovorím o intervale 1918 – 1989. Ako historik vidím na konci tejto časti sínusoidy nie Velvet Revolution – ale zánik štátu, ktorého armáde som svojho času ako občan prisahal. Prevrat bol – pre historika – len signálom, že v kotle pod povrchom pragmatických udalostí sa čosi deje. Pre štábneho kapitána v zálohe, neskôr, zdrojom rozpakov. (Prezradil som teraz vojenské tajomstvo? A ak áno, čie?…)

Rovnako nie je náhoda, že Ukrajina vzkypela presne 70 rokov po odchode Wehrmachtu z jej území… Vzhľadom na povahu veci, ktorá sa vyjavila v Odese, treba spresniť: Po odchode WehrmachtuSchutzstaffel (SS)…

Pravda, aj v jednom, aj v druhom prípade bolo treba, bondovsky mazane – trošku cvrnknúť do kociek. A potom, keď kocky sú už hodené, urbi et orbi oslavovať to, čo sa nestalo.

Nevyslovím práve najrigoróznejšie vedecké tvrdenie – len, povedzme, kvalifikovanú intuíciu: Historická energia sa nestráca v ničote. Tleje v nás. Civilizácia – aj československá, aj ukrajinská – je epiorganizmus, organizmus zložený z organizmov, ktorý má špecifický fyziologický režim: v niečom totožný, v inom priepastne odlišný od fyziológie jednotlivca – počnúc počatím a zrením, končiac zánikom.

Riemannov priestor je životný priestor chrobáka, lezúceho po guľovej ploche. Na guľovej ploche však neexistujú nijaké priamky. Priamky Riemannovho priestoru, teda najkratšie spojnice ľubovoľných bodov A a B, sú vždy krivkami. Matematický dvojrozmerný chrobák však nemá, odkiaľ by sa to dozvedel.

Tak je to aj s historickou energiou – nevidíme ju a myslíme si preto, že neexistuje. Presnejšie: Vôbec ju nemyslíme.

V tomto svetle vnímam Bělohradského komentár k Wittgensteinovi (Kam vítr, tam Mnichov): „»V našem jazyce se usadila celá jedna mytologie,« napsal Ludwig Wittgenstein. V jazycích jsou usazeny celé navzájem propojené soustavy mytologií, které se vynořily v určitých dějinných situacích jako pevná souostroví smyslu v moři obrazů a zpráv o událostech, po čase zase mizí pod hladinou, dokud je jiné události nepřivolají zpět.“

Odeský scenár „bol pripravený pre Krym, ale krymská multietnická populácia zaistila, s ruskou pomocou, obranu svojej budúcnosti,“ povedal na svojej viedenskej tlačovej konferencii pri príležitosti stretnutia ministrov Rady Európy Sergej Lavrov. Na stole pritom, dodal Lavrov, „máme zasa návrhy v rovnakom formáte, keď opozícia súčasného režimu na Ukrajine má pri rokovacom stole chýbať – takou cestou však bude ťažké niečo zmeniť […]. (Franfurter Allgemeine, 6. 5. 2014)

V susednej sále bohorovne reagoval Andryj Deščica, úradujúci minister zahraničných vecí Ukrajiny: „[…] našou prioritou je vykonať prezidentské voľby. Ak je Rusko pripravené zaviazať sa k podpore týchto volieb, eliminovať ich ohrozenie a zriecť sa svojej podpory extrémistických živlov na Ukrajine, sme pripravení na ďalšie kolo rokovaní.“ (Reuters, 6. 5. 2014)

Počujete to? Zasa ten  starý známy jazyk – živly… Z toho mi vychodí jediné – nijaké (zmysluplné) rokovania nebudú.

Môžeme čakať len tristný energetický kolaps dejín Ukrajiny. Je to región, kde si NATO nemôže dovoliť postupy z Belehradu. Aj keď niektorí jastrabi (tiež jedno staré, nešťastné slovo, ktoré už vtedy, dávno bolo urážkou jastraba - Accipitridae) by to radi urobili už dnes. Čaká nás veľký inter flammas circus – z temných hlbín živočíšnej energie vystúpi to najobludnejšie. Živly. Energia dejín tiká ako hodiny: Preto každá veľká historická perióda má približne 3 x 70 = 210 rokov. Toľko je od upálenia Jana Husa po bitku na Bielej Hore. Práve toľko je od Tridsaťročnej vojny po meruôsmy rok. Ale aj od Veľkej Revolúcie 1789 po rok 1999. A to je najdramatickejší interval. Veľký mág v ňom ako v klobúku zamiešal feudálne peniaze. Veľký mág pristúpil potom ku klobúku a pred prihlúplymi tvárami občanov začal z neho vyťahovať demokratických zajačikov. Pamäť ani jedného občana nesiaha tak ďaleko, aby v zajačikoch rozpoznal povedzme zlato Bourbonovcov, dokonca ani zlato nacistických vytĺkačov zubov už nik nerozpozná. – O čo iné by inak šlo v odeskom Dome odborov?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984