Revolúcie sú testom národa

Počet zobrazení: 2381

André Maurois, známy francúzsky spisovateľ, napísal okrem iného aj protivojnový román Mlčanie plukovníka Brambla. Nechal v ňom prehovoriť istého Francúza La Paugeho, ktorý vypočítal, že od roku 1100, do roku 1900 bola Anglia 419 rokov vo vojne a Francúzsko bolo na tom podobne. Podľa spomenutého dôstojníka, zahynulo v týchto vojnách 19 miliónov ľudí, ich krv by vraj naplnila tri milióny sudov s obsahom 180 litrov. Podľa neho by to stačilo udržiavať v chode krvavú fontánu s prietokom 700 litrov za hodinu od začiatku ľudských dejín až do dnes. Myslel tým obdobie, keď sa ešte nezačala ani prvá, ani druhá svetová vojna a neprezradil nám, či boli do týchto výpočtov zarátané aj revolúcie. V skutočnosti sa doteraz ešte nikto podobnými výpočtami nezaoberal, asi to nie je ani možné. Revolúcie, prevraty a vojny však prebiehajú neustále a krv neprestáva tiecť. Najčastejšie si však predsa len pripomíname dve veľké revolúcie, a to vo Francúzsku a v Rusku. Každá z nich sa začínala heslami o spravodlivosti a ideáloch, odstraňovaní biedy a utrpenia, prísľubmi šťastia a blahobytu. Tak sa začala revolúcia vo Francúzsku, keď roľníci začali stínať hlavy aristokratom a duchovenstvu, napichovať na vidly každého, kto neprejavil dosť nadšenia pre nové poriadky. Stačilo malé podozrenie a už vliekli človeka na popravisko.

Jeden takýto prípad spomenul aj Simon Schama vo svojej knihe Občania. Vyhladovaný aristokrat sa obliekol do plebejských šiat a zastavil sa v hostinci. Objednal si praženicu z dvanástich vajec. To ho prezradilo, v čase krízy si predsa nikto nemôže dovoliť také množstvo praženice a chudobný plebejec celkom iste nie. Vlastne ani po tej našej revolúcii nie. Lenin pozorne študoval priebeh a históriu tejto revolúcie i to, ako by ľudia reagovali na podobné prípady. Pochopil, že ak chce mať na svojej strane lovcov aristokracie, musí ich motivovať. Preto dal do obehu vyhlásenie – Fabriky pracujúcim, pôdu roľníkom, slobodu pre všetkých. S Robespierrom mal veľa spoločného. Ani o jednom z nich, by sa však nedalo povedať, že vždy to boli ľudožrúti túžiaci po krvi. To až revolúcia ich presvedčila, že bez potokov krvi, to nepôjde. Zákony revolúcie sú všade rovnaké, vždy príde aj na popravy, väzenia...Revolúcia pretvára aj svojich vodcov. Pretvorila aj Robespierra, ktorý sníval o akejsi cnostnej republike, no zaplavil Francúzsko krvou; pretvorila aj intelektuála Lenina, ktorý namiesto kníh začal na papier písať – zastreliť. Spomeňme si na Jurovského. Pred revolúciou prosil Leva Tolstého, či má morálne právo žiť so ženou, ktorej muž je vo vyhnanstve, no počas revolúcie chladnokrvne vystrieľal celú cársku rodinu. To až revolúcia z neho urobila bezcitného vraha.

polizlodej_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Každá revolúcia je testom národa. Aj o tom, koľko je v ňom krvilačnosti, zloby, nenávisti a závisti. Ktovie, ako by sme dopadli, ak by sa dalo zmerať, nakoľko sme sa zmenili od čias, čo medzi nás chodievali jej tvorcovia vo vyťahaných svetroch. Veľmi rýchlo sme však zistili, že majú aj kravaty, že to nie sú žiadne sociálne prípady, že tie heslá o slobode boli iba rečičky. Ukázalo sa, že Sloboda je už veľmi stará pani, ktorá si rad zdriemne a počas driemot sa jej pod nosom dejú aj všelijaké zlodejiny maskované slobodou v podnikaní. Netiekla síce chválabohu, žiadna krv, dnes by sme sa za to hanbili, no spočíta niekedy niekto, koľko už vytieklo z našej krajiny peňazí do švajčiarskych bánk, do daňových rajov alebo do Dubaja? Veď tie peniaze, mali byť krvou našej ekonomiky. Prečo nevtiekli napr. do Poštovej banky, ktorej reklamu tak vytrvalo robila Polnišová? Kam sa podeli tí skvelí vyšetrovatelia, o ktorých tak pútavo písal Dominik Dán? Tí dnešní akoby sa nedokázali pohnúť z miesta bez kajúcnikov a kolúznej väzby. Koľko 180-litrových sudov, o ktorých hovoril románový La Pauge, by sa nimi dalo naplniť? Aký veľký je prietok potrubia, cez ktoré nám unikajú naše peniaze a končia na kontách tých, čo nikdy nebudú mať dosť? Nech mi nikto netvrdí, že Slovensko je iba malou chudobnou krajinou, keď si môže dovoliť takéto úniky. Národným športom sa stalo, kto z koho a kto bude mať viac. Po všetkom tom privatizovaní. rozpredávaní a rozkrádaní sa však už iba národ stal surovinou, z ktorej sa dá ešte niečo vydolovať. Nedivme sa teda, že nám denne pribúdajú aj ľudia bez domova a v hmotnej núdzi. Netvrdím, že keď sme žili pod kosákom a kladivom sa nekradlo a nebola korupcia, ale rozkrádači socialistického majetku boli iba trochári v porovnaní s tým, čo sa tu udialo a stále ešte deje. Vedeli sme, že revolúcie sa nerobia preto, aby sa mal každý dobre, ale že to naberie až takéto rozmery, to nikomu ani len nenapadlo. Každá revolúcia má aj svoje krvavé obete, aj tá naša nežná nás zmenila a predsa je v niečom výnimočná. V počte zbabraných životov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984