Renesancia a obroda spoločnosti

Morálna móda pred časom vyradila zo svojho šatníka farby spolupatričnosti, ohľaduplnosti (stále si nahováram, že len dočasne) a nahradila ich odtieňmi sebectva, pýchy a chamtivosti. Nová kolekcia slávila taký úspech, že na rozdiel od predošlých rokov, keď sa materiály, štýly, strihy či farby menili sezónne, neohrozene diktuje nastúpený trend a bez väčšej námahy priam geometrickým radom naďalej rozširuje svoje panstvo. Už to nemusí robiť hlavný dizajnér plytkej, zato úspešnej kolekcie „Lucifer“, jeho neuvedomelí vazali podvedome vzali zodpovednosť na vlastné plecia a bez prestávky vehementne šíria jeho osvetu. Odvetvie, ktoré charakterizovala krása ducha, inteligencie, vkusu a súladu, bolo postupne prevalcované svojimi protipólmi. Nevkus nepozná žiadne hranice, nápaditosti zavše asi toľko, čo sa ani za necht nezmestí. A čuduj sa svete, ľudia nový fenomén prijali. Bezbolestne hladký proces. Denne svojím vystupovaním blahorečia novému kurzu. Eufória z novej vlny sa dá pokojne porovnať s nadšením škôlkarov, vidiacich smetiarske auto. Tí však časom z toho vyrastú... 

Nič nie je tabu. To sa stalo, takpovediac cez noc, nepohodlným prežitkom doby a tak ho vystrelili do vesmíru, kde sa nenávratne stratilo v jeho nekonečne. Doba je fajnová a praje najmä tým šikovným bez chrbtice a svedomia, s hrošou kožou a so žalúdkom na hocičo. Na oltár vyložené spoločenské postavenie, moc i mamon, hoci za cenu straty vlastnej identity, si po počiatočných rozpakoch už nikto nedovolí spochybňovať. Príklad vyvolených zhasol sprievodné svetlá, ktoré ako maják ochraňujú posádku plavidiel pred nástrahami zradných plytkých vôd. Sieť majákov, spoľahlivo navigujúcich a určujúcich smer, vytlačilo jedno bodové svetlo. Jediné... Zato obrovské a upriamené priamo na pódium, efektívne oslovuje najnižšie pudy, dáva ľuďom pocit odobrenia a satisfakcie. Všetky sprievodné zmúdrenia zostali pochované v anonymite tmy. S tou sa pochopiteľne priamo úmerne zvyšuje aj odvaha a entuziazmus. Pre „pokoj vlastnej duše” sme odhodili ako nepotrebné posledné zábrany i všetky morálne kotvy. Načo by nám aj boli, keď teraz budeme všetci bezhranične bohatí, krásni, spokojní a neskonale ŠŤASTNÍ... 

A pre istotu všade naokolo slávy sťa pri inaugurácii amerického prezidenta.

Svetu dobre známy herec Jim Carrey mnohých nedávno šokoval vyhlásením, že by prial každému slávu a bohatstvo, aby pochopili, že to nie je odpoveď... Predpokladám, že vie, o čom rozpráva. Ani svetská sláva a nemálo peňazí ho nezbavili depresií, ktoré život rokmi uväznil a nakumuloval v útrobách jeho duše. Navonok pohodový komik trpí stavmi šialenej beznádeje a smútku. Ľudstvo sa zapredalo, jednostaj sa pachtí za niečím novým, čo nakoniec zase až tak nepotrebuje a platí  privysokú cenu za stratu vlastnej duše. Z rodín sa často stáva iba skupina spolubývajúcich, so všeobecne iba silene predstieraným obojstranným záujmom o toho druhého. Mlčanlivé prečkanie alebo skôr pretrpenie spoločného obeda či večere, keď v kuchyni nezostane o sekundu dlhšie ani psík, je smutným mementom deficitu lásky, ktorá bola pragmaticky poslaná ako neposlušné decko do kúta. Ak nefungujú normálne väzby rešpektovania a pravidiel v rodine, nemôže logicky fungovať ani komunita, čo sa zákonite podpíše  aj na stave celej spoločnosti. 

A to je začiatok konca alebo nástup nami, nenapraviteľnými optimistami, očakávanej obrody spoločnosti a reálne znovunastolenie pravých hodnôt ako to, pre mnohých naivne, chcem vidieť ja.

(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)