Reklama
Reklama

Referendum je za nami – aspoň v Kazachstane!

Počet zobrazení: 1112

Základné poučenie je jasné!

Krajiny, ktoré sa označujú za demokracie, niekoho onálepkujú ako autoritárne režimy, lenže tie realizujú referendá. Krajiny, ktoré samy seba označujú za demokratické, sa ich (referend) panicky boja. Reč je v danom prípade o stredoázijskom Kazachstane a stredoeurópskom Slovensku.

Začiatkom mája podpísal prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev svoje rozhodnutie č. 888 o uskutočnení celorepublikového referenda 5. júna 2022 (v súlade čl. 91, bod 1 Ústavy Kazašskej republiky a č. 18 Ústavného zákona o Republikovom referende) o Zmenách a doplneniach Ústavy Kazašskej republiky.[1]

To „začiatkom mája“ si ale vyžaduje spresnenie. Bolo to totiž 5. mája 2022, náhodou a symbolicky v deň 77. výročia májového povstania proti fašizmu v Prahe, ktorú  nakoniec po volaní o pomoc (5. mája 1945 o 12,33) zachránila Červená armáda, v ktorej bojovali o.i. aj Kazaši (pretože to nebola ruská armáda, ale armáda Sovietskeho zväzu).

A Praha bola v tej dobe, opäť, či sa nám to páči, alebo nepáči, donedávna hlavným mestom spoločného štátu, teda historicky aj naším hlavným mestom, čo je nakoniec o.i. ukotvené v Košickom vládnom programe (5. apríla 1945).

No a ak už sme pri historických paralelách, ktoré (náhodou) spájajú Kazachstan a Slovensko, tak nech sa páči ešte jednu: Dňa 5. júna, keď sa konalo referendum v Kazachstane, ale pred 180 rokmi (5. júna 1842) odovzdala delegácia, vedená Pavlom Jozeffym (za účasti Jozefa Miloslava Hurbana) cisárovi Ferdinandovi V. Slovenský prestolný prosbopis na ochranu slovenského jazyku.

k.-z._tokajev_800.jpg

Kasym-Žomart Tokajev, prezident Kazachstanu.
Snímka: www.akorda.kz

 

Tridsaťtri

V referende sa súhrnne riešilo 33 zmien, ktoré sa dotýkajú tretiny „zákona zákonov“ – Ústavy Kazachstanu.

Nie je priestor analyzovať všetky navrhnuté (a schválené zmeny), z ktorých majú mnohé technicko-legislatívny charakter (napr. zmeniť dikciu z „...na základe zákona...“ na „...ústavného zákona...“)  ale na ilustráciu aspoň dva príklady:

Do časti 1, bod. 3, článok 6 sa dostáva nový text: „...pôda a zdroje v nej, voda, zvieratá a iné prírodné zdroje sú národným vlastníctvom...“ Nový článok 83-1 hovorí nasledujúce: „...splnomocnenec pre ľudské práva sa spolupodieľa na obnovení porušených práv a slobôd človeka a občana...“ A mohli by sme pokračovať.

 

Trochu štatistiky

Podľa slov Nurlana Abdirova, predsedu Ústrednej volebnej komisie Kazachstan, referendum 5.6.2022 je právne uskutočnené a platné! Takže naďalej budeme vychádzať z údajov oficiálne zverejnených a pribežne zverejňovaných ÚVK Kazachstanu.

Na referende – ako jednej z foriem priamej demokracie, ktoré slovenské politické elity tak nenávidia – sa zúčastnilo z celkového počtu 11 734 642  oprávnených voličov celkom 7 986 293 voličov.

Teda k referendovým urnám prišlo  celkom 68,06 % voličov, z ktorých 77,18 % (6 613 863 oprávnených) vyjadrilo svoj súhlas (bolo za) s navrhovanými zmenami v Ústave Kazachstanu tak, ako boli ponúknuté verejnosti v deň spomenutého, pre Česko a Slovensko (aspoň pre jeho príčetnejšiu časť) dôležitého dátumu.

Ide teda o jasné politické víťazstvo K.-Ž. Tokajeva a spol. v tomto politickom súboji, lenže je potrebné pozrieť si teritoriálne rozdelenie podpory a hneď budeme k celkovému výsledku pristupovať triezvejšie. Nehľadiac na to, že 1 490 475 voličov (18,66 %) sa v referende vyslovilo proti zmenám „zákona zákonov“ krajiny – proti zmenám Ústavy Kazachstanu.

Z celkového počtu referendových hlasov bolo 125 859 voličov za to, aby sa Ústava Kazachstanu – nemenila a menila súčasne – teda 1,58 % uznaných hlasov.

No a, 2,58 % – a presnejšie 206 096 voličov – vložilo do volebných urien neplatne upravené, resp. inak neplatné hlasovacie lístky.

Kazachstan ako krajina Strednej Ázie, o ktorej si bratislavská kaviareň myslí (čo aj cez svoje média vytrubujú do sveta), že v Kazachstane žijú nie ľudia, ale ázijskí kočovníci (hanba týmto médiám), otvoril celkom 65 referendových obvodov v zahraničí, ktoré navštívilo 72,95 % oprávnených voličov registrovaných a žijúcich v zahraničí, t.j. mimo  Kazachstanu. A väčšina bola za zmeny, ktoré navrhli tí, ktorí  žijú v Kazachstane.

Asi zahraniční vnímajú národnoštátne záujmy krajiny rovnako, ako tí, ktorí žijú doma. Tento zásadný konsenzus slovenské elity po roku 2020 pochovali.

Akože národnoštátny záujem osôb z Pezinku, Bratislavy, Trnavy... jednoducho nekorešponduje s väčšinovými potrebami ľudí, žijúcimi na doráňanom Slovensku. Najmä nie s tým, že leninský projekt Ukrajiny je pre Pezinok, Trnavu a Bratislavu first a je niečo viac než dnešné Slovensko, ktoré môžeme veľmi, ale veľmi rýchlo stratiť. Hranice štátov sa, tak ako káže geopolitická logika, menia pri veľkých vojnách. A vznik veľkej vojny slovenské politické elity nieže podporujú, ale priamo forsírujú...

Ak teda (podľa oficiálnych údajov z Nur-Sultanu) bola celorepubliková účasť na referende už spomenutých 68,06 %, aká bola podľa jednotlivých teritoriálnych oblastí (už podľa nového územno-správneho rozdelenia), to tiež veľa napovie o rozvrstvení politických nálad a politickej dôvere okoliu K.-Ž. Tokajeva, resp. súčasnému prezidentovi osobne.

Oblasť/mesto                         Účasť na referende v %

Akmolinská oblasť                 73,81
Aktjubinská oblasť                 58,06
Almatinská oblasť                  72,83
Atyrauská oblasť                    67,68
Karakandyjská oblasť            77,39
Kostanajská oblasť                72,28
Mangystauská oblasť             61,19
Pavlodarská oblasť                75,53
Severokazašská oblasť          77,49
Turkestanská oblasť               80,66
Východokazašská oblasť       77,49
Západokazašská oblasť         69,37
Žambulská oblasť                   69,59

Mestá – megapolisy – samostatné subjekty
Nur-Sultan                             57,06
Almaty                                   33,30
Šymkent                                72,53

Od veľkých miest, najmä od hlavných, sa nedá čakať nič politicky, či referendovo-volebne rozumné – to je dlhodobá tendencia, ktorá ťahá krajiny do politických problémov a do neviditeľného súboja rurál verzus urbár + v kombinácii s generačným nepochopením (viď  pozícia poslanca vládneho OĽANO Petra Kremského).

Nakoniec ani Kazachstan nie je výnimkou a v nekompetentnosti rozhodnutí kopíruje Slovensko.

Takže, ak po januárovom (2022) pokuse o farebnú revolúciu príde v meste Almaty k urnám (až/len) 33,30 % voličov a v Almatinskej oblasti, ktorej administratívnym centrom je Almaty, je účasť 72,83 %, niečo tu neštimuje.

Podobne, ak v Nur-Sultane, kde žije 90 % prisťahovalcov a 99 % úradníkov, príde k urnám (až/len) 57,06 % a v oblasti okolo hlavného mesta (Akmolinská oblasť) sa na referende zúčastní 73,81 % voličov – opäť rozpor medzi potravinovo, energeticky a ekonomicky nesamostatným mestom a vidiekom.

A aby bolo jasné, tento rozpor nie je vyriešený ani v Kazachstane a hrozí podobný scenár ako na Slovensku, teda konfrontácia medzi možnosťami a potrebou.

Tretím na rade je mesto Šymkent (Čimkent) na hranici s Uzbekistanom (na skok do Taškentu, cca 120 km) a s uzbeckou menšinovou-väčšinou, ktorá žije v meste (inak v mesiacoch jún/júl je v meste priemerne cca 470 C). Uzbeci sú na rozdiel od Kazachov (usadení uzbeckí roľníci verzus kazašskí nomádi) poriadkumilovný – preto taká vysoká (72,53 %) účasť vo veľkomeste, ktorá kopíruje okolie mesta (Turkestanská oblasť, účasť na referende 80,66 %).

Napriek veľkému rozptylu účasti na referende (33,30 – 80,66 %), čo indikuje, že referendum bolo fakt dobrovoľné, je možné sa stotožniť s reakciou prezident K.-Ž. Tokajeva, ktorý hovoril o „...historickom a osudovom okamžiku pre krajinu...“[2]

 

Trochu politiky

V pondelok 6. júna 2022, teda 24 hodín po ukončení referenda, kazašský prezident vo svojom vystúpení ku Kazachstancom o.i. uviedol: „...včera sme boli svedkami historickej udalosti v našej krajine, ktorá vstúpila do novej etapy svojho rozvoja. Rozhodujúca väčšina občanov Kazachstanu (pozn. 76,7 %) podporilo zmeny v Ústave Kazachstanu... zmeny v Ústave Kazachstanu zásadným spôsobom menia základy našej štátnosti... demonštrovali sme našu jednotu pri budovaní nového a spravodlivého Kazachstanu...“[3]

No a ešte jedným dychom kazašský prezident doplnil: „...v novom a spravodlivom Kazachstane nebude priestor pre policajnú svojvôľu, pre nekompetentných prokurátorov a zaujatých sudcov...“

A v ten istý deň naši „potetovaní a nagelovaní“ futbaloví sokolíci podľahli v Trnave skromným berkutom (orlom) z Kazachstanu 0:1.

Na referende sa zúčastnil aj prvý prezident Kazachstanu – N. Nazarbajev, ktorý, podľa svojich slov: „...plne podporuje návrh zmien...“, ktoré navrhol K.-Ž. Tokajev.

Paradoxne rozhodujúca časť zmien sa týka odobratia, resp. anulovania výhod pre prvého prezidenta (a najmä jeho rodiny a čiastočne klanu) a „len“ fixuje jeho status ako zakladateľa súčasného (pozor, ale nie toho moderného a spravodlivého o ktorom je reč dnes) Kazachstanu.

Možno táto oneskorená lojalita N. Nazarbajeva s krokmi K.-Ž. Tokajeva len avizuje, že neskôr sa dozvieme, aké dohody (ako výmenu za beztrestnosť pre seba a svoje okolie v rámci schémy: Berte si finančné aktíva, ale moje miesto v dejinách musí byť garantované..., lenže kto už dnes niečo garantuje...) N. Nazarbajev uzavrel so súčasnosťou.

 

Záver

Príslušné články, ktoré zakazujú uzurpáciu moci a rodinné väzby, boli medzi voličmi v predreferendovom období populárne a do spoločnosti marketingovo implantované.

Lenže..., lenže tie ostatné (zásadné) zmeny spoločnosť akosi nechala prejsť po povrchu. To by zasa mohlo signalizovať, že aj po prijatí zmien v Ústave Kazachstanu kompetencie prezidenta de facto nepocítia žiadnu deštrukciu, aj keď – a to treba podčiarknuť – sme svedkami zmeny politického systému v Kazachstane a snahy prekonať rozkol v spoločnosti po pokuse o farebnú revolúciu v januári 2022, ktorá bola neúspešná vďaka silovému zásahu spojeneckých krajín.

A ešte jedno poznanie. V Strednej Ázii, v Kazachstane, si referendum môžu v pohode dovoliť, a v Pionierskom paláci v Bratislave sa ho boja.

Má teda ešte niekto na Slovensku právo hovoriť v kontexte s referendom ako sviatkom demokracie o divokých aziatoch niekde z východu...?

(Autor je vysokoškolský učiteľ.)

SÚVISIACE:
Kazašské referendum a nová ústava | noveslovo.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama